Sledovanie mobilov štátom prešlo. Čo sa o vás dozvedia a čo s tým môžu urobiť? (otázky a odpovede)

Parlament v stredu schválil „lex korona“ – špeciálny zákon, ktorý posilňuje úlohy štátu počas epidémie vírusom.

Dáva štátu právo využívať dáta od mobilných operátorov, ktoré mohol doteraz dostať len so súhlasom súdu.

Koalícia nakoniec po kritike oproti pôvodnej verzii výrazne okresala podmienky sledovania mobilov. V novele už nie je možnosť sledovať metadáta, čo by mohlo znamenať aj sledovanie toho, kto s kým a kedy telefonoval a posielal si správy. Zostala len možnosť sledovať pohyb mobilov.

Aké údaje teda bude štát o vás sledovať? Čo s nimi môže urobiť?

Koho dáta môže štát zhromažďovať?

Z „lex korona“ vyplýva, že môže zhromažďovať dáta o každom používateľovi mobilu – o fyzických osobách aj o mobiloch firiem či štátnych inštitúcií. Okrem zvláštnych prípadov to však musí byť zber dát „v anonymizovanej podobe na štatistické účely potrebné na predchádzanie, prevenciu a modelovanie vývoja ohrozenia života a zdravia“.

Aj na dodanie anonymizovaných dát bude štát musieť poslať operátorom žiadosť.

Štát by tak mal dostať údaje o pohybe mobilov, nie však v spojení s konkrétnym používateľom mobilu či telefónnym číslom alebo unikátnym číslom mobilného zariadenia IMEI.

Anonymizované dáta chce štát zhromažďovať na účely vytvorenia akejsi aktívnej elektronickej mapy, ktorá ukáže napríklad pohyby obyvateľov, kde sa napriek nákaze najviac zhromažďujú či ktorými smermi migrujú.

Mapa má byť neverejná. Nateraz nie je jasné, či by štát takúto mapu vedel robiť v aktuálnom čase alebo až dodatočne. Keby to bolo v aktuálnom čase, mohli by vznikať obavy zo zneužitia voči konkrétnym nakazeným.

Môže štát sledovať aj neanonymne?

Áno. Údaje štát bude môcť zisťovať aj neanonymne „na účel identifikácie príjemcov správ, ktorým je potrebné oznámiť osobitné opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR v záujme ochrany života a zdravia“.

Zo zákona nie je jasné, o koho presne pôjde. Malo by zrejme ísť o ľudí pozitívne testovaných na koronavírus a tých, čo s nimi prišli do kontaktu. V zákone sa totiž píše, že štát údaje „spracúva výlučne v rozsahu potrebnom na identifikáciu používateľov v záujme ochrany života a zdravia“, a je z neho jasné, že im má v úmysle posielať správy, ktoré by mali zmenšiť riziko prenosu nákazy.

V koalícii sa hovorí aj o špeciálnej mobilnej aplikácii, ktorú štát vytvorí, aby sa znížilo riziko prenosu koronavírusu. Ako presne by takáto aplikácia vyzerala, sa zatiaľ nevie.

Vicepremiérka Veronika Remišová hovorí o takomto spôsobe využitia zberu údajov: „Operátori call centra budú telefonicky kontaktovať už infikované osoby, na základe ich súhlasu použijú lokalizačné dáta od mobilných operátorov a pomôžu im spomenúť si, kde sa vo vymedzenom časovom úseku pohybovali a s kým sa stretli, to znamená, koho mohli nakaziť. Vytvorí sa tak zoznam potenciálne infikovaných osôb.“

Úrad verejného zdravotníctva potom vytvorí zoznam potenciálne nakazených ľudí  a tí budú prednostne testované. V hre je teda podobný model, aký platí v Českej republike, ktorý funguje na báze dobrovoľnosti.

Aké informácie z mobilov a GSM siete bude štát zhromažďovať?

Mobilní operátori o vás zo zákona musia zhromažďovať takzvané metadáta. Ide o údaje o tom, kde sa váš mobil nachádza, ale aj kedy, s kým a ako dlho telefonujete, prípadne s kým a kedy si vymieňate SMS správy.

Zákon však bude od operátorov žiadať len dáta o mieste a čase, teda aj o pohybe mobilov. Telefonátov či SMS správ by sa zber dát týkať nemal. To vláde vyčítali aj opoziční poslanci, no koalícia návrh počas rokovania v parlamente výrazne zmenila.

Kedy by mohol štát začať sledovať pozitívne testovaných cez mobily? Dokáže to vôbec?

„Surové dáta“, teda dáta vo formáte čas a miesto, na ktorom sa účastníci v danom čase nachádzali, dokážu operátori dodať Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ) veľmi rýchlo. Všetky totiž zo zákona uchovávajú.

Otázka je, čo s týmito dátami dokáže ÚVZ urobiť. Doteraz nemal na to personálne vybavenie a ani IT systémy, ktoré by takéto dáta dokázali spracúvať a vyhodnocovať. Systémy, ktoré to dokážu, by si musel zaobstarať.

Istý čas môže trvať aj vytvorenie máp pohybu ľudí či vytvorenie aplikácie na sledovanie nakazených.

Dokedy bude sledovanie mobilov trvať?

ÚVZ môže dáta uchovávať len „počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu, najdlhšie však do 31. decembra 2020“. Úrad teda bude potom povinný ich zmazať.

Dáta však zostanú u mobilných operátorov a budú ich držať až pol roka, pokiaľ by si ich vyžiadali orgány činné v trestnom konaní a schválil by to súd.

Dá sa vyhnúť sledovaniu štátom? A má to zmysel?

Áno, stačí vypnúť mobil alebo ho prepnúť do módu „v lietadle“, prípadne ho nechať doma.

Štát bude mať zrejme záujem najmä o dáta z minulosti. Podľa Igora Matoviča budú chcieť hlavne vyhodnocovať, kde sa pohybovali ľudia, ktorí boli pozitívne testovaní, pred tým, ako u nich laboratórium zistilo vírus.

Pokiaľ by ste chceli, aby vás štát nevedel lokalizovať neustále, museli by ste mať neustále vypnutý mobil. Pri každom zapnutí totiž systém vyšle k operátorovi dáta o tom, kde a kedy bol zapnutý.

Hrozí, že by mohli dáta o vás uniknúť? Čo by sa s nimi mohlo stať?

Únik osobných dát zo žiadneho úradu sa vylúčiť nedá. Pokiaľ uniknú anonymné dáta, nič vážne sa nestane. Problém by bol, pokiaľ by unikli osobné údaje konkrétnych ľudí. Dá sa však predpokladať, že sa k nim dostane len pomerne úzky okruh zamestnancov štátu.