Denník N

Reportérka Iva Mrvová: Keď ženu v boji zajmú, jej osud je často horší ako smrť

Iva Mrvová. Foto - archív I. M.
Iva Mrvová. Foto – archív I. M.

„Ak chce človek porozumieť svetu, nestačí mu vedieť iba to, čo sa deje v našom parlamente. Svet sa prepája čoraz viac. Vidíme to aj dnes, azda najviac práve dnes,“ hovorí Iva Mrvová, ktorá strávila štyri mesiace v Iraku a Sýrii.

Podcasty nájdete na: AppleGoogleSpotifyPodbeanRSS

Keď džihádistická skupina Islamský štát (IS alebo ISIS) v roku 2014 ovládla rozsiahle časti Iraku a Sýrie, vyhlásila na tomto území dnes už formálne neexistujúci kalifát. V rámci kalifátu a v jeho okolí sa diali brutálne masové vraždy a organizované únosy tisícov prevažne jezídskych žien a dievčat. Vy ste sa do Sýrie a Iraku vydali ako novinárka dokumentovať vykupovanie jezídskych žien zo zajatia džihádistov. Ako k tomu vôbec došlo?

Študovala som politické vedy a táto časť sveta ma vždy fascinovala svojou kultúrnou odlišnosťou. Ako novinárka som pochopila, že je to zároveň región, ktorý nás najviac desí aj mentálnou odlišnosťou, teda najmä pomyselnou zrážkou kresťanstva a islamu. Keď som mala v roku 2017 možnosť navštíviť toto prostredie cez mojich priateľov, ktorí tam pôsobia v rámci humanitárnej pomoci, neváhala som.

Chcela by som poopraviť spomínaný pojem „vykupovanie“. Keby sa peniaze používané v týchto záchranných operáciách podarilo vystopovať až k ľuďom zo Slovenska, ktorí ich darovali, v podstate by to celé mohlo byť kvalifikované ako podpora terorizmu. Bolo by totiž možné skonštatovať, že peniaze skončili v Islamskom štáte. Európska legislatíva je v tomto neúprosná, hoci okolnosti nemali s podporou ISIS nič spoločné. Preto by som s týmto pojmom narábala opatrne.

Povedala by som, že šlo o oslobodzovanie zajatých, unesených, týraných a zneužívaných žien. A toto oslobodzovanie som šla zdokumentovať.

Tieto ženy boli nielen unesené a zajaté, ale v rámci Islamského štátu sa s nimi potom obchodovalo ako s tovarom. Ako to prebiehalo?

Unesené ženy sústreďovali na jedno miesto. Napríklad v obrovskej Galaxy Hall v Mosule, ktorá kedysi slúžila ako svadobná hala, boli postupne sústredené tisícky žien. Muži si ich mohli kúpiť v cene povedzme od 20 do 500 dolárov – záležalo na viacerých faktorov. Primárny faktor bola krása, vek a fakt, či už žena bola vydatá a či mala deti, alebo či bola panna. Máme fotografie dokumentujúce, ako radikáli Islamského štátu chodia po trhu a obzerajú si ženy, často zviazané reťazami.

Následne sa ženy evidovali a robila sa ich distribúcia. Časť previezli do sýrskej Rakky, časť zostala v Mosule, časť išla do mesta Tal Afar.

Ako prebiehalo oslobodzovanie zajatých žien z Islamského štátu?

V prvom rade treba povedať, že do samotného kalifátu „biely človek“ nikdy nemohol ísť len tak, lebo by ho uniesli na výkupné, prípadne na mieste zabili. Čiže sa všetko robilo cez spojky – teda ľudí, ktorí žili priamo vo vnútri Islamského štátu a s ktorými spolupracovali záchranné siete usilujúce sa dostať zajatých von.

Pri vyslobodzovaní teda išlo o platenie akéhosi výkupného, alebo sme na úrovni kupovania tovaru, keď ten, ktorý ženu vlastnil, bol ochotný ju predať?

Bolo to na úrovni ponuka, dopyt, tovar. Islamský štát si nesmieme predstavovať na úrovni teroristickej organizácie typu Al-Káida, ktorá príde, udrie a stiahne sa. Islamský štát fungoval tri roky ako štát s ministerstvami a centrálnou bankou, bol to veľmi sofistikovaný systém.

Jezídky boli určené pre džihádistov, ktorí sa k ISIS pridali, ako motivácia. Primárne pre mužov zo Saudskej Arábie, ktorí žili v rigidnom režime, a teda ich prístup k sexu bol veľmi obmedzený. Preto do ISIS prišlo veľmi veľa mužov, ktorí využili možnosť si ženu na sex jednoducho kúpiť. Mesačne

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Boje v Iraku

Iné podcasty Denníka N

Rozhovory

Vojna v Sýrii

Svet

Teraz najčítanejšie