Nový člen krízového štábu Pollák: Jeden či dva prípady nie sú dôvodom na karanténu osady

Premiér Igor Matovič ako nového člena krízového štábu pre koronavírus v utorok oznámil europoslanca OĽaNO Petra Polláka. Predseda vlády dal tak najavo, že sa chce zamerať aj na riziko šírenia nákazy v osadách a getách. Zároveň Matovič o osadách povedal: „Keď sa nám tí ľudia rozlezú po okolí nakazení, doplatíme na to všetci.“

Polláka sme zastihli v aute na ceste na rokovanie krízového štábu. Pýtali sme sa ho aj na premiérov necitlivý výrok.

Rómska komunita, najmä tá zo segregovaných osád, je jednou z rizikových skupín ohrozených koronavírusom. Aká je momentálne situácia v rómskych komunitách, najmä v osadách, v súvislosti s dodržiavaním bezpečnostných opatrení?

Tak ako je rôzna na celom území Slovenska, je rôzna aj v rómskych lokalitách. V mnohých zobrali hrozbu nákazy veľmi zodpovedne a pristupujú veľmi disciplinovane k všetkým odporúčaniam a nariadeniam. Čím sú však lokality segregovanejšie, tým je problematickejšie ich dodržiavanie z viacerých dôvodov. Veľká časť má nevyhovujúce životné podmienky bez prístupu k pitnej vode či kanalizácii, v domácnosti sú často koncentrovaní ľudia v jednej miestnosti vo väčšom počte, čo úmerne zvyšuje riziko nákazy. Sú jednotlivci, ktorí podceňujú hrozbu nákazy, čím sa stávajú nebezpeční pre celú komunitu.

Na Slovensko sa vracajú ľudia zo zahraničia, medzi nimi je, prirodzene, aj množstvo ľudí, žijúcich v rómskych komunitách, ktorí predtým z zahraničí pracovali.

V prípade prepuknutia vysokého počtu prípadov ochorenia COVID-19 aj v rómskych lokalitách treba rátať s možnosťou akútnej hospitalizácie pacientov na jednotkách intenzívnej starostlivosti.

Existuje nejaký krízový plán pre osady? Podľa nedávno zverejnenej výzvy mimovládok to vyzerá tak, že neexistuje.

Žiadny krízový plán do soboty nebol. Minulá vláda Petra Pellegriniho krízový plán pre Slovensko v súvislosti so šírením epidémie nezanechala, teda neexistoval žiadny plán vrátane plánu pri šírení nákazy v rómskych osadách. Za pár dní sa nám však podaril v spolupráci s viacerými expertmi a pracovníkmi z terénu vytvoriť súbor návrhov, ktoré riešia možné scenáre v súvislosti s hrozbou šírenia COVID-19 v rómskych osadách.

Aké sú najdôležitejšie postupy, pokiaľ by sa koronavírus dostal do segregovaných komunít v osadách?

Aktuálne existuje všeobecná prognostika, z ktorej vyvodzujeme špecifické dáta pre rómske lokality a prostredníctvom ktorej predvídame, ako by sa mohol koronavírus šíriť, ak by zasiahol aj rómske komunity. Najväčším rizikom pre Slovensko, ako aj pre rómske komunity sú ľudia prichádzajúci domov zo zahraničia. Veľmi dôležité je mať ich pod kontrolou a zabezpečiť, aby po príchode domov disciplinovane dodržiavali karanténu.

Ďalším veľkým rizikom sú lokality bez prístupu k pitnej vode a bez kanalizácie, kde je ťažké dodržiavať hygienické nariadenia, ktoré by mali zabrániť šíreniu nákazy. V neposlednom rade je rizikom aj vysoká koncentrácia ľudí žijúcich na jednom mieste, predpoklad šírenia nákazy je rapídne vyšší.

Na to bude treba tisíce ľudí…

Všetky personálne kapacity budú zohrávať významnú rolu pri zvládnutí celej krízovej situácie. V teréne máme dnes tisícky ľudí pracujúcich s Rómami, ktorí sú platení z verejných zdrojov. Dnes ich musíme dostatočne vybaviť ochrannými pomôckami a zároveň vyškoliť, aby sme mohli situáciu v rómskych lokalitách zvládnuť. Ide najmä o sociálnych, terénnych a komunitných pracovníkov, zdravotných asistentov, členov Rómskych občianskych hliadok – MOPS, ako aj rómskych špecialistov policajného zboru. Pri zvládnutí krízovej situácie je dôležité identifikovať priestorové kapacity – možnosti, ktoré poslúžia na odbery vzoriek, prípadnú karanténu jednotlivcov či rodín, teda na zdravotné a iné účely. Rómska komunita je špecifická, bez dostatočných znalostí, expertízy a skúseností preto nie je možné vytvárať dostatočne efektívne postupy len na základe všeobecných poznatkov a odporúčaní. Na všetkých úrovniach krízového riadenia je preto žiaduce, aby súčasťou krízových tímov boli aj špecialisti v rómskej téme.

Premiér Igor Matovič povedal v súvislosti s opatreniami v rómskych osadách: „Keď sa nám títo ľudia rozlezú po okolí nakazení, doplatíme na to všetci.“ Všetci by mali vedieť, že táto téma sa má komunikovať možno už nie ani politicky korektne, ale mimoriadne citlivo. Neprehnal to premiér?

Každý potencionálny šíriteľ koronavírusu sa musí správať disciplinovane a zodpovedne. Bez ohľadu na etnicitu, nikto, zdôrazňujem, nikto, bez ohľadu na to, akej farby pleti je, nemôže len tak svojvoľne chodiť a potencionálne šíriť nákazu.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí naznačil v Markíze jedno z opatrení, a to mobilné testovacie stanice, odobratie náhodných 50 vzoriek a v prípade pozitívnych nálezov uzavretie osád v spolupráci s políciou, armádou a zásobovania. Konzultoval to váš stranícky kolega s vami?

S ministrom zdravotníctva, ministrom vnútra, ako aj samotným premiérom sa osobne stretnem v najbližších hodinách. Krízový plán na riešenie prípadnej epidémie v osadách im preto budem tlmočiť osobne.

Považujete to za efektívne a vhodné opatrenie?

Najefektívnejším riešením je izolovať všetkých, ktorí sa vracajú zo zahraničia. Ak dôjde k nákaze v rómskych komunitách, je vysoká pravdepodobnosť, že koronavírus sa bude šíriť práve od nich. No predpokladám, že sa netreba obávať všeobecnej hrozby. Ľudia z najviac segregovaných lokalít sú už dnes vylúčení, žijú často v izolovaných lokalitách a neprichádzajú bežne do kontaktu s majoritou. Zo súčasného stavu sa musíme poučiť. Život bez prístupu k pitnej vode či kanalizácii je vždy hrozbou, a to nie len počas tejto krízovej situácie, ale aj do budúcna. Ľudia, ktorí nemajú prístup k pitnej vode a kanalizácii, sú vysokým rizikom nákazy, teda boli vždy hrozbou, sú hrozbou dnes a budú aj zajtra, preto mojou snahou bude v najbližšom čase využiť financie, ak niečo zostalo po smeráckej vláde z 380-miliónového balíka eur na to, aby sme vodu aj kanál postavili tam, kde dnes nie je.

Mobilné testovacie stanice odporučili vo výzve aj mimovládky, najmä v osadách s cestovateľskou anamnézou. Otvára to však niekoľko otázok. Napríklad, je súčasťou ministerského plánu uzatváranie osád len v prípade epidémie, alebo aj keď zistia jeden, dva, tri prípady?

Karantenizácia má svoje postupy, jeden ani dva prípady výskytu nie sú dôvodom. Je potrebné, aby obce a mestá čo najskôr identifikovali všetky dostupné priestorové kapacity. Chceme využiť v prvom rade tie, ktoré už existujú. Tam, kde budú chýbať, je jednou z možností aj využitie mobilných testovacích staníc. V prípade zvýšeného a nekontrolovateľného šírenia vírusu v akejkoľvek komunite sa postupuje podľa všeobecne stanovených pravidiel, ktoré sa uplatnili aj v prípade Českej republiky. Jednou z možností je aj karantenizácia celých obcí či miest, prípadne ich častí. Verím, že vďaka dobrým preventívnym opatreniam a najmä zodpovednému prístupu ľudí k týmto opatreniam na Slovensku nedôjde.

Armáda? Mimovládky sa obávajú reakcie komunity, paniky, nepokojov… Je armáda vhodné riešenie?

Postupy v prípade karantenizácie nepoznajú etnicitu. Nie je na mieste zužovať diskusiu o hrozbách šírenia COVID-19 na úroveň extrémistických výrokov o možnom zásahu armády. Dnes sú súčasťou mnohých opatrení aj bezpečnostné zložky štátu, napríklad zabezpečujú výstavbu stanov v blízkosti nemocníc, ochranu hraníc, poriadok na verejných priestranstvách či v blízkosti nemocníc, teda sú logicky súčasťou riešenia všetkých mimoriadnych krízových situácií. Akékoľvek opatrenia, ktoré sa budú týkať ktorejkoľvek zraniteľnej skupiny, je nutné realizovať citlivo. Bezpečnostné zložky nie sú prevenciou, prevenciou šírenia nákazy je v prvom rade disciplína, zodpovednosť a povinná karanténa všetkých, ktorí sa vracajú.

Nebolo by uzavretie osád diskriminačné opatrenie? Prečo v takom istom prípade neuzavrieme nejakú dedinu alebo mestečko?

Ku karantenizácii môže dôjsť len vtedy, ak sa ľudia nebudú správať zodpovedne a disciplinovane. Nákaza si obete nevyberá na základe farby pleti, etnicity či sociálneho statusu. Ak sa vírus začne nekontrolovateľne šíriť, všetci sa držia jednotného postupu. Ako nám ukázal český vzor, existuje možnosť karantény obcí, miest, prípadne ich častí. Prípadná karantenizácia akejkoľvek lokality je možná iba v prípade, že COVID-19 sa bude šíriť nekontrolovane a rýchlo, ako sa to ukázalo napríklad v Českej republike. Všetci musíme urobiť všetko pre to, aby sme sa podobnému scenáru, ktorý sa udial u našich českých susedov, vyhli.

Minister zdravotníctva hovoril o náhodnom testovaní. Išlo by o takzvané rýchle testy na protilátky, ktoré sú nespoľahlivé?

V dnešnej dobe máme viacero možností, rozhodnutie, ktoré to konkrétne budú, prináleží odborníkom. Chceme zabezpečiť, aby boli testy čo najdôslednejšie a ukázali reálnu situáciu aj v rómskych osadách. Ide nám zároveň aj o to, aby sa čo najskôr začali testovať ľudia z marginalizovaných rómskych komunít. Samozrejme, testy, ktoré nie sú odporúčané, je zbytočné používať.

Zlyhal štát v prípade riešenia koronavírusu v marginalizovaných rómskych komunitách? Ak áno, tak v čom?

Predošlé vlády zlyhávali desiatky rokov, na rómskej téme si len populisticky naháňali hlasy, nesústredili sa na problémy, ktoré trápia ľudí a tým nemyslím len Rómov, ale všetkých občanov. Viackrát sa segregované osady ukázali ako potencionálne epicentrá vírusu, napriek tomu sa neuskutočnili dostatočné opatrenia. Viac než 20-tisíc ľudí dnes pije vodu z potoka, nemajú možnosť dostatočnej hygieny. Nie je to problém len rómskych komunít, týka sa to všetkých.