Denník N

Spolumajiteľ Penty získal v Bystrici titul za ukradnutú prácu krátko po Dankovi

Partneri z Penty, v strede je Marek Dospiva. Reprofoto – pentainvestments.com, úprava – Denník N
Partneri z Penty, v strede je Marek Dospiva. Reprofoto – pentainvestments.com, úprava – Denník N

Aktualizované o 21:47 o priznanie Dospivu. Doktorom práv sa stal finančník z Penty Marek Dospiva vďaka práci, ktorú odkopíroval od iného študenta. Dospivovou rigorózkou sa v tichosti pred rokom zaoberala špeciálna komisia UMB v Banskej Bystrici, ktorá riešila plagiát Andreja Danka.

Nielen bývalý šéf parlamentu Andrej Danko má diplom z bystrického práva za plagiát, ale aj jeden z najbohatších Čechov, spolumajiteľ Penty Marek Dospiva.

Denník N zistil, že 50-ročnému Dospivovi v roku 2002 dali na Univerzite Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici titul doktora práv za prácu, ktorú ukradol inému študentovi.

Finančníkova rigorózna práca na tému Medzinárodnoprávna ochrana ľudských práv sa zhoduje s diplomovou prácou študenta Andreja Steca, ktorá mala rovnaký názov. Tento študent ju odovzdal dva roky pred Dospivom – v roku 2000 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Stecovu 70-stranovú prácu použil Dospiva takmer celú, prepísal v nej slovo diplomová na rigorózna práca a vypustil polstranový záver, ktorý nahradil iným textom v rozsahu jeden a pol strany.

Dospivov prípad pripomína plagiátorskú kauzu predsedu SNS Andreja Danka, ktorý v politike skončil po februárových voľbách. Obaja dostali v Bystrici tituly JUDr. v rovnakom období. Danko v roku 2000, Dospiva v roku 2002.

Dospiva odignoroval otázku, ako je možné, že sa jeho rigorózka zhoduje s diplomovou prácou študenta z bratislavského práva. V zaslanom stanovisku tvrdí, že sa pred 18 rokmi stal doktorom práv v súlade s pravidlami. Aj vtedy pritom platilo, že študent musel prácu napísať sám a nie odkopírovať cudziu. Išlo o neprípustný podvod, pre ktorý mohli študenta vyhodiť a nie mu udeliť diplom.

Dospivom sa pred rokom zaoberala účelová komisia, ktorú UMB vytvorila v čase Dankovho škandálu s rigorózkou. Okrem politikovho diela preverovala 60 podozrivých prác z právnickej fakulty z obdobia 1999 až 2010. Vybrali ich podľa toho, že sa nápadne podobali rovnakým názvom a rozsahom, čím vyvolávali podozrenie z plagiátorstva. Takto sa medzi preverované práce dostala aj tá od finančníka z Penty.

V súvislosti s vplyvným podnikateľom síce odhalili závažné veci, ale to, že aj on podvádzal, netušili.

Vplyvný podnikateľ z Penty Marek Dospiva a jeho rigorózna práca. Aby získal titul doktora práv, podvádzal. Foto – N, TASR

O Dospivovi za zatvorenými dverami

Deväťčlenná komisia UMB zistila, že Dospivova práca sa vo veľkej miere zhoduje s rigoróznou prácou od Ladislava Vašuta, ktorá mala tiež názov Medzinárodnoprávna ochrana ľudských práv. Denník N ich porovnaním zistil, že zo 67 strán je 52 strán zhodných s Dospivovou prácou. Vašut s ňou prešiel dva roky po Dospivovi – v roku 2004.

Na čo členovia komisie v prípade Dospivu prišli, doposiaľ nebolo známe, pretože o ňom rokovali v tichosti. Pri rozhodovaní, že meno jedného z najvplyvnejších podnikateľov v stredoeurópskom regióne nezverejnia, vraj zavážilo, že jeho práca vznikla skôr, a tak sa zdalo, že plagiátorom nebol.

Skutočnosť, že aj on dostal titul za ukradnutý text, odhalil Denník N po tom, ako nedávno zistil informácie, že práce Dospivu a Vašuta sú takmer rovnaké. V knižnici bratislavskej Právnickej fakulty Univerzity Komenského sme si vyhľadali záverečné práce z toho obdobia na tému o ľudských právach a tak sme došli na to, že Dospiva vykradol diplomovku študenta Steca z bratislavského práva.

Podozrenie, že v Bystrici kedysi dávali diplomy za odpísané práce z bratislavskej školy, vzniklo práve pri bývalom šéfovi parlamentu Dankovi.

Na jeseň 2018, keď sme začali pátrať, odkiaľ má titul doktora práv, z knižnice UK za záhadných okolností zmizla rigorózna práca nápadne podobná tej Dankovej. Mala totožný názov aj rozsah a napísala ju Emília Shakkour rok pred ním. Záhadu môže rozlúsknuť zachovaný oponentský posudok, ktorý k práci od Shakkour vypracoval učiteľ, ale Univerzita Komenského ho drží pod zámkom a odmieta zverejniť.

Aj keby túto prácu Danko zneužil, nezvolil ju šťastne, keďže neskôr vyšlo najavo, že jeho rigorózna práca o verejnej správe bola plagiátom. Vznikla pospájaním cudzích textov z piatich učebníc.

Andrej Danko a jeho rigorózna práca. Foto N – Tomáš Benedikovič a Daniel Vražda

Predseda SNS opakovane tvrdil, že prácu písal sám a titul JUDr. mu udelili oprávnene. Nikdy nepripustil, že by si ho kúpil. „Nie som žiaden plagiátor,“ vyhlásil viackrát.

Účelová komisia UMB počas preverovania desiatok prác iba pri Dospivovi a Dankovi narazila na rovnaké práce, aké odovzdali oni. Dankova rigorózka bola obsahovo totožná s prácou od Daniela Pisáka, ktorý sa s ňou bez problémov stal doktorom práv rok po Dankovi.

Dospivovi titul Mgr. nestačil

Hoci Dospiva roky používa titul JUDr., doteraz sa verejne nevedelo, že ho má z Banskej Bystrice. K Univerzite Mateja Bela sa finančník nehlási.

Na slovenské školy nechodil. Je rodákom z Kutnej Hory, v Česku aj vyrastal, dodnes žije v Prahe. Médiá o ňom zvykli písať iba ako o absolventovi Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov (MGIMO). Nastúpil naň ešte za socializmu, išlo o elitnú komunistickú školu, kam brali hlavne deti z rodín lojálnych voči vtedajšiemu režimu. MGIMO vychovávala budúce nomenklatúrne kádre, pracovníkov pre diplomaciu či tajné služby.

Práve v Rusku, kde Dospiva študoval v rokoch 1987 až 1993, sa zoznámil s Jaroslavom Haščákom. Počas tohto štúdia spolu absolvovali aj stáž na Pekinskej univerzite. Neskôr sa pustili do podnikania a založili Pentu.

Partneri z Penty. Reprofoto – www.pentainvestments.com

Dospiva v minulosti vravel, že sa s Haščákom dostali do Moskvy, lebo boli šikovní a talentovaní študenti. „Za nás, ktorí sme študovali od roku 1987, bol medzi desiatimi až pätnástimi Čechoslovákmi v ročníku maximálne jeden syn z nejakej prominentnej nomenklatúrnej rodiny,“ povedal pre český Týden Dospiva.

Po návrate z Ruska mu české ministerstvo školstva priznalo za absolvované štúdium na MGIMO magisterský titul. Ten mu však nestačil, chcel JUDr.

Prečo sa ho rozhodol získať v Bystrici, Dospiva nevysvetlil. V stanovisku iba spomína, že z absolventov ruskej školy sa bežne stávali doktori práv, ale on to už nestihol.

„Absolventi MGIMO získavali titul JUDr., ktorý však prestal byť týmto absolventom udeľovaný zhruba od roku 1992. Pán Dospiva si tak chcel, po skončení štúdia na MGIMO, dokončiť svoje vzdelanie aj získaním titulu JUDr., ktorý nakoniec získal v roku 2002 plne v súlade s pravidlami rigorózneho konania. K podrobnostiam sa nevidí dôvod vyjadrovať,“ odkázal Dospiva po manažérovi Penty pre externé vzťahy Martinovi Dankovi.

Titul JUDr. kedysi uznali za zvládnutie MGIMO napríklad diplomatovi Marošovi Šefčovičovi či bývalému šéfovi diplomacie, nominantovi Smeru Miroslavovi Lajčákovi.

Dospivov spolužiak z MGIMO Haščák doktorom práv nie je, dodnes používa titul Mgr.

Písať si pred menom JUDr. je v porovnaní s právnickým titulom Mgr. najmä vecou prestíže. Doktor práv nemá nijaké výhody oproti kolegovi, čo má z práva iba magisterský diplom.

Po publikovaní tohto článku Dospiva pre ČTK priznal, že titul nadobudol nečestne. Povedal, že v roku 1993 po skončení MGIMO si chcel dorobiť JUDr. „Rozbiehali sme však podnikanie, nemal som na štúdium čas, a tak som tento titul získal spôsobom, ktorý nepovažujem za vhodný. Dnes by som tak určite nepostupoval,“ reagoval pre ČTK Dospiva. Nič bližšie o záležitosti už neuviedol.

Zábavný s ostrejším slovníkom

Právnická fakulta UMB v čase Dospivovho titulu mala nelichotivú povesť. Jej vznik v 90. rokoch odsúhlasila vláda Vladimíra Mečiara. Počas Dankovej kauzy bývalý minister školstva, nominant Smeru Juraj Draxler hovoril o jej slabej úrovni a že tam bolo možné kúpiť si titul.

Dospivovi nestačilo na získanie titulu JUDr. iba odovzdať rigoróznu prácu o ľudských právach. Musel ju obhájiť pred skúšobnou komisiou, pred ktorou mal aj zložiť rigoróznu skúšku. Ktorí učitelia v komisii sedeli, Dospiva neprezradil.

Keď v roku 2002 nadobudol vytúžený titul, už patril medzi bohatých a vplyvných podnikateľov, Penta bola na Slovensku najsilnejšou finančnou skupinou. Akciu Gorila, ktorá neskôr výrazne zasiahla ich imidž, spustila Slovenská informačná služba o tri roky neskôr. V bratislavskom byte nahrala dnes už legendárne rozhovory Haščáka s politikmi o úplatkoch pri štátnych zákazkách za vlády Mikuláša Dzurindu. Policajné vyšetrovanie zatiaľ neviedlo k odsúdeniu žiadneho aktéra Gorily.

Český Forbes vlani priradil Dospivovi ôsmu priečku v rebríčku najbohatších Čechov, jeho majetok odhadol na 23 miliárd českých korún. Prvýkrát sa objavil aj v rebríčku svetových dolárových miliardárov. „Vie byť zábavný, nejde ďaleko po ostrejšie slová,“ charakterizoval Forbes Dospivu v zverejnenom rebríčku boháčov.

Na Slovensku rezonovalo jeho meno v roku 2015, keď pre české Hospodárske noviny povedal, že Penta nakupuje médiá, aby slúžili ako „atómový kufrík“, obranný štít. „Nebudem chodiť okolo horúcej kaše. To, že médiá vlastníme, nám dáva istotu, že pre kohokoľvek bude horšie nás iracionálne napádať. To iracionálne by som podčiarkol,“ priznal Dospiva.

Ako povykrádal diplomovku iného študenta

Fakt, že sa k titulu JUDr. dopracoval vykradnutím diplomovej práce Steca, dosvedčujú napríklad časti, v ktorých tento študent spomínal mesačné kolokvium v Štrasburgu o ľudských právach a globalizácii, na ktorom sa počas štúdia zúčastnil. U Dospivu sa takisto nachádzajú, hoci tam ani nebol.

Túto zahraničnú stáž Stec rozoberal aj v závere, v ktorom odtiaľ použil citát. Z celej práce iba tento polstranový záver finančník nepoužil.

Stec písal svoju prácu v množnom čísle, kým Dospiva ju prepísal do jednotného čísla, ale na mnohých miestach to zmeniť zabudol, napríklad na 32. strane začína vetu slovami: „Keď hovoríme o mučení…“

V pôvodnej práci sa objavila jedna hrubica, ktorá je aj v Dospivovej verzii. Na 10. strane píše o reprezentantoch „ôsmych“ štátov, hoci správne by malo byť „ôsmich“. Úplne rovnaký je aj zoznam použitej literatúry či predhovor.

V Dospivovej rigorózke (vľavo) je rovnaký predhovor ako v Stecovej diplomovke (vpravo). Foto N
Marek Dospiva použil od slova do slova prácu študenta Andreja Steca. Len ju mierne graficky upravil. Foto – N
Obe práce majú rovnaký obsah. Vľavo je ten z Dospivovej rigorózky, vpravo zo Stecovej diplomovky. Foto – N

Hoci Dospiva pri titule podvádzal, terajší zákon mu neumožňuje JUDr. odňať.

Andrej Stec, ktorého prácu finančník zneužil na podvod v Bystrici, je dnes významným úradníkom v Luxemburgu. Na Všeobecnom súde EÚ pôsobí ako referendár. Zistenie Denníka N, že Dospiva jeho prácu vykradol, ho prekvapilo.

„Pokiaľ sa spomenuté fakty potvrdia, som šokovaný. Vzhľadom na to, že som špecializovaný, okrem práva hospodárskej súťaže, aj na právo duševného vlastníctva, o ktorom pravidelne prednášam v rôznych štátoch EÚ aj v USA, dôkladne zanalyzujem predmetné dokumenty z hľadiska mojich autorských práv,“ vraví Stec. Či zváži žalobu, zatiaľ nevie.

Rektor UMB: Je to absolútne neospravedlniteľné konanie

Rektor UMB Vladimír Hiadlovský vraví, že sa až z otázok Denníka N dozvedel o tom, že účelová komisia pred vyše rokom objavila rigorózku, ktorá sa až priveľmi zhodovala s prácou Mareka Dospivu, mocného podnikateľa z Penty.

V maile poukazuje na záverečnú správu účelovej komisie, ktorá konštatovala, že udeľovanie titulov za rovnaké rigorózky „s veľkou pravdepodobnosťou patrilo k výnimočným excesom“.

„Dnes, po takmer 20 rokoch od týchto skutočností, žiaľ, univerzita nemá žiadne možnosti vyvodiť priame dôsledky voči aktérom takéhoto konania. Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že takéto konanie je absolútne neospravedlniteľné a je mimoriadne dôležité využiť všetky dostupné možnosti, aby k nemu opakovane nedochádzalo,“ hovorí rektor školy Hiadlovský.

K tomu, čo si myslí o tom, že Dospiva dostal titul za rigorózku, ktorú vypracoval iný študent na bratislavskom práve, sa rektor bližšie nevyjadril.

V boji s plagiátormi považuje za dôležité opatrenie zavedenia antiplagiátorského systému, cez ktorý musia od roku 2010 prechádzať všetky záverečné práce študentov ešte pred štátnicami. „Samozrejme, nedokáže minimalizovať plagiátorské praktiky na nulu, ale dokáže ich výrazne eliminovať.“

Na škole od vlani platí smernica o ochrane duševného vlastníctva, ktorá vraj umožňuje efektívnejšie zakročiť voči plagiátorom.

Rektor Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Vladimír Hiadlovský. Foto – TASR

Právnickú fakultu UMB momentálne vedie Michal Turošík. Rovnako ako rektor Hiadlovský tvrdí, že o Dospivovi sa dozvedel až teraz od Denníka N.

Turošík nevie, ako sa mohlo stať, že spolumajiteľ Penty uspel s ukradnutou prácou z bratislavského práva.“Môžem povedať iba to, že mi je to ľúto kvôli súčasným študentom a súčasným predstaviteľom nielen našej fakulty, ale aj bratislavskej fakulty. A vôbec odboru právo, pretože dnes sa aj kvôli takýmto veciam veľmi, veľmi decimuje verejná mienka o právnikoch. Právnik bol kedysi polyhistor, elita národa a dnes je mnohými považovaný za špekulanta a klamára,“ povedal dekan Turošík, ktorý kedysi robil asistenta poslancovi Smeru Mojmírovi Mamojkovi. Ten je dnes ústavným sudcom, ktorému hrozí disciplinárne konanie za väzby na Mariana Kočnera.

O tom, či sa na fakulte v minulosti kupovali tituly, dekan Turošík netuší. „Nie som tu dnes na to, aby som vynášal domnienky alebo súdy. Ja som bol vtedy na gymnáziu.“

Nestretli ste sa s tým, že by si niekto chcel u vás vybaviť titul? „To vôbec.“

Informáciu, ktorí pedagógovia zodpovedali za udelenie titulu Dospivovi, dekan Turošík nevedel poskytnúť. Povedal, že pre šíriaci sa koronavírus je pracovníčka archívu doma.

Zodpovedný učiteľ Mráz stále učí

Do rigoróznych prác sa kedysi musel vpisovať predseda rigoróznej komisie; Dospiva nechal tento údaj nevyplnený, Vašut tam má uvedeného Stanislava Mráza. Práve on bol školiteľom Steca pri písaní diplomovej práce, ktorú Dospiva, ale aj Vašut zneužili.

Mráz roky učil právo v Bratislave a potom aj na fakulte v Banskej Bystrici. Prečo pri čítaní Vašutovej rigorózky nerozpoznal, že pri tvorbe tejto práce bol na Univerzite Komenského, Mráz neobjasnil. Po synovi odkázal, že nemá záujem o záležitosti hovoriť.

Keď Dospivovi a Vašutovi na UMB udelili titul, Mráz tam bol vedúcim katedry medzinárodného práva. Rovnakú funkciu teraz zastáva na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave. Pôsobí aj na súkromnej Vysokej škole Danubius v Sládkovičove, vyplýva z registra zamestnancov vysokých škôl.

Kedysi pôsobil aj ako dekan Právnickej fakulty UMB. Z toho obdobia majú pochybné tituly z práva politici Smeru – bývalý minister práce Ján Richter a niekdajšia podpredsedníčka parlamentu Renáta Zmajkovičová. Tú Mráz obhajoval, keď vyšlo najavo, že do práce prepísala rozsiahle časti rokovacieho poriadku Národnej rady, ktoré vydávala za vlastný text.

Plagiátori v praxi

Hoci kauza Dankovej rigoróznej práce odhalila viacerých plagiátorov, nik z nich pykať nebude. Terajší zákon nedovoľuje odoberať udelené tituly.

Andrej Danko aj Marek Dospiva tak smú ďalej vystupovať ako doktori práv. Týka sa to aj Daniela Pisáka a Ladislava Vašuta, ktorí mali s nimi totožné práce.

Či sa Danko po odchode z politiky vráti k povolaniu advokáta, zatiaľ nie je známe.

Pisák sa právom živí, v Bratislave má advokátsku kanceláriu. Čo robí Vašut, sa nedá z verejných zdrojov zistiť. V jeho rigoróznej práci je zmienka, že vznikla v Považskej Bystrici. Na okresnom súde v Považskej Bystrici dlhé roky pôsobil sudca s menom Ladislav Vašut, v roku 2017 sa vzdal funkcie sudcu. Či v Bystrici odovzdal plagiát práve on, redakcia nezistila, lebo sa s ním nepodarilo spojiť.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie