Koronavírus na Slovensku: Cesnak, kyslá kapusta a slivovica

Dúfam, že ma štát odškodní, aj keď nemám žiadne škody, píše čitateľ z Martina.
Ako prežívajú koronavírus čitatelia Denníka N? Vyberáme najzaujímavejšie z vašich reakcií za posledné dni. Napíšte nám aj vy!
Kamarát je pozitívny, zistili sme to po známosti
Náš kamarát, s ktorým bývame v jednom dome, mal pozitívny test na koronavírus. Vieme to od nášho suseda, ktorý má veľmi dobrú známosť na infekčnom na Kramároch, kde je náš kamarát hospitalizovaný. Nikto z Kramárov nám nevolal. Nikto z hygienikov nás nekontaktoval a nesnažil sa urobiť „contact tracing“. Slobodne môžeme ísť na nákupy, zabehať si do lesa, nastúpiť do električky a tak ďalej. Keďže študujem epidemiológiu na London School of Hygiene and Tropical Medicine, viem, že takáto nečinnosť hygienikov nie je normálna a nedať náš dom pod úplnú karanténu (keď by susedia alebo známi robili dva týždne nákupy za nás) ide úplne proti učebnicovým príkladom, ako v takýchto prípadoch postupovať.
Martin z Bratislavy
Na nás sa zabudlo
Zabudlo sa na tých, ktorí majú menej ako 65 rokov a majú oslabenú imunitu, napríklad srdciari, cukrovkári… Kedy máme my chodiť do obchodov? Chodili sme v nedeľu, lebo vtedy v nich bolo najmenej ľudí, teraz budú zatvorené.
Ján z Levíc
Je otvorené, ale nikto nechodí
Máme pneuservis a sme radi, že môžeme mať otvorené, ale je to zbytočné, lebo nikto nechodí. Už týždeň nezazvonil telefón. Neviem, ako zvládneme platiť nájom a zamestnancov.
Pavol Zlatoš z Trenčína
Ďakujem tým, ktorí sú milí
Pracujem v lekárni a v tejto situácii, keď je každý nervózny, sa chcem poďakovať ľuďom, ktorí do lekárne prídu a sú milí, poprajú nám veľa zdravia a poďakujú za našu prácu. Som veľmi vďačná, že ich je väčšina, a tak sa aj nad nepríjemné situácie dokážeme ľahšie povzniesť. Nie je to momentálne ľahké pre nikoho, ale pevne verím, že spoločne to zvládneme.
Katarína z Bratislavy
Asi sa presťahujeme z Bratislavy
Päť rokov bývame v Bratislave, štvrtok pred prvým zverejneným prípadom sme vycestovali na víkend k starým rodičom a sme tu už tretí týždeň… Dieťa sa pýta, kedy pôjdeme domov. Hovoríme mu, že nevieme. Zatiaľ to vyzerá tak, že ak sa nedohodneme s majiteľom bytu v Bratislave na polovičnom nájme, tak sa sťahujeme sem k svokrovcom. Do malej dediny uprostred ničoho. Ak mi niekto ešte raz povie, ako mu korona obmedzuje život, tak mu poviem, nech je rád, že je vo vlastnom domove. My sme na víkendovom pobyte…
Mia z Bratislavy
Pekné obdobie nášho života
Zatiaľ si žijeme na okraji mesta, sme doma žena, syn a ja. Nikam nechodíme, venujeme sa jeden druhému/tretiemu, veľa sme urobili okolo domčeka na dvore a ešte viac nás to celé zblížilo. Keby to čochvíľa skončilo a nikomu v našom okolí sa nič nestane, pozerali by sme sa na to spätne ako na veľmi pekné obdobie nášho života. Kiežby to tak bolo, prajeme vám veľa zdravíčka. Kiežby už nikto viac neochorel.
Marek z Ružomberka
Dúfam, že ma štát odškodní, aj keď nemám škody
Keďže je mimo sezóny, vyhovuje mi, že som musel zavrieť prevádzku. Ľudia si vyčerpajú dovolenky a nezvýši im na leto. Takže nemusím zháňať brigádnikov. A pevne verím, že ma štát odškodní, aj keď vlastne mi to nespôsobí škody.
Ján z Martina
Lúčim sa s kaviarňou
Lúčim sa so svojou kaviarničkou. Naozaj neposunuli napríklad DPH za február; 25. marca musíme zaplatiť štátu, ja asi nezaplatím a radšej pošlem výplatu zamestnancom a brigádnikom aj za tých pár dní z marca a nechám si rezervu na nájomné. Buď potopím ľudí, čo mi veria, a zaplatím DPH, alebo to risknem, že ak požiadam o posun, správca dane mi to dovolí a zaplatím neskôr bez pokuty. Peniaze mám limitované a neviem určiť prioritu, lebo karanténa-nekaranténa, žiadna faktúra mi neprišla neskôr ako obvykle. My živnostníci toto neustojíme.
Jana z Bratislavy
Cesnak, kyslá kapusta a slivovica
Žijem oveľa zdravšie ako predtým a stále si posilňujem imunitu. Moje obľúbené potraviny: cesnak, brokolica, kyslá kapusta, citróny a troška slivovice.
Júlia z Trebišova
Pracujem od šiestej ráno do polnoci
Mám za sebou prvý týždeň na nútenom home office. V kancelárii bývala moja pracovná doba priemerne 9 hodín – viac, ak bolo príliš veľa práce alebo ak „horeli“ termíny. Ale všetko sa zmenilo. Začínam pracovať o šiestej ráno, aby sa mi ušiel zdieľaný prístup potrebný na prácu, a som k dispozícii až do polnoci, kým nejdem spať. Všetci si myslia, že keď nikam nemôžete ísť, tak môžete stále pracovať.
Doplácam na to, že nemám rodinu, lebo dostávam prácu po kolegoch rodičoch, ktorí sa v tejto situácii musia starať o deti doma. Každý má svoje problémy, každý je obmedzený inak, ale prečo by som mala trpieť pre frustrácie iných?
Zrušila som si všetky sociálne siete, lebo nezvládam, ako o tom všetci hovoria a myslia si, že sú experti na všetko. Vyhýbam sa telefonátom a správam od rodiny a priateľov, lebo o ničom inom sa nevedia rozprávať. Ľuďom na ulici sa tiež vyhýbam, nie pre nákazu, ale preto, že zrazu majú tému na small-talk – a o tom istom! Zvykla som chodiť sa ventilovať na turistiku, ale v lese je zrazu milión ľudí!