Plynové masky, igelitky aj dámske nohavičky: Cestujúci sú pri zakrývaní tváre kreatívni, hovorí vodička električky

Katarína (23) pracuje v Dopravnom podniku Bratislava (DPB) takmer dva roky ako vodička električky. V rozhovore hovorí o tom, ako sa cestujúci vysporiadali s bezpečnostnými opatreniami, ktoré podnik zaviedol pre spomalenie šírenia nákazy koronavírusu.

Prečo ste sa rozhodli byť vodičkou?

Táto práca ma vždy fascinovala. Je to pre mňa skvelý pocit riadiť taký obrovský stroj a robiť pre ľudí úslužnú službu.

 Je ťažké naučiť sa šoférovať električku?

Z technického hľadiska pre ženu asi áno, najmä čo sa týka porúch električky, konštrukcie vozidla či jej fungovania ako takého. Také tie „mužské“ záležitosti. Čo sa týka samotného riadenia, je to veľmi príjemná činnosť, relaxačná. Ako vodič sa pritom dokážem skvele uvoľniť a oddýchnuť si.

Ako dlho trvá, kým človek dostane oprávnenie na riadenie električky?

Dĺžka kurzu je približne tri mesiace, potom je zácvik, kde musí vodič najazdiť asi 90 hodín v prítomnosti služobne staršieho vodiča.

Na akej linke jazdíte najčastejšie?

Linky sa nám striedajú, ako vodiči nejazdíme jednu trasu každý deň. Máme to teda pestré, nie je to stereotyp.

Máte aj nejakú obľúbenú trasu po Bratislave?

Linku 4 – trasa je dlhá, čas v práci ubehne naozaj rýchlo. Táto trasa sa mi páči aj preto, že jazdíme po zmodernizovanej dúbravsko-karloveskej električkovej trati, je to taká príjemná zmena, lebo koľaje sú v super stave.

V električke je vodič od cestujúcich oddelený, sedí v samostatnej kabínke. Obávate sa aj tak nákazy?

Ťažko povedať, tým, že sedíme v kabíne a nie sme v priamom kontakte s cestujúcimi, tak tá obava je určite menšia, ako keby sme boli vodičmi autobusov alebo trolejbusov. Oni takto chránení nie sú, pretože