Denník N

Ako by mal Západ reagovať na hrozbu radikálneho islamu? (anketa)

Po teroristickom útoku na parížsku redakciu Charlie Hebdo milióny ľudí po celom svete prejavili solidaritu s Francúzskom. Ako by sa však mal Západ postaviť k hrozbe radikálneho islamu? Spýtali sme sa aj slovenských poslancov a odborníkov na zahraničnú politiku.

Ľuboš Blaha, poslanec Smeru

Na jednej strane treba zvyšovať bezpečnosť Európy a chrániť si naše vlastné hodnoty, medzi ktoré patrí aj humor tohto typu. Určite netreba ustupovať, ale treba si uvedomiť, že príčiny rastúcej agresie korenia aj vo vojnách voči islamským štátom. Začalo sa to v Afganistane, Iraku, potom v Sýrii, Líbyi, kde sa všade viedli vojny a neviedlo to k ničomu dobrému, len k nárastu islamského extrémizmu, ktorý sa potom rozšíril do Európy. Príčiny sú rôzne, ale jedna z nich je aj agresívna politika Spojených štátov a niektorých európskych štátov voči niektorým sekulárnym režimom v islamskom svete.

Béla Bugár, predseda Mosta-Híd

Mali by nájsť nielen vykonávateľov teroristických útokov, ale aj tých, ktorí ich zosnovali, a podľa platných zákonov tieto osoby exemplárne potrestať. Tieto teroristické činy sú výzvou pre demokratické štáty, aby využili všetky svoje nástroje vrátane tajných služieb v záujme toho, aby sa predišlo takýmto útokom.

Ján Čarnogurský, bývalý premiér za KDH

Dvojako. Zmeniť svoju vnútornú politiku, lebo je smiešne, že policajti tam prišli na bicykloch a neozbrojení. Vnútorná politika má počítať s tým, že sa vyostruje zápas s islamským terorizmom. Islamský terorizmus je spoločným nepriateľom Únie aj Ruska, tak by mali spolupracovať, a nie ísť proti sebe. Oni idú proti sebe, lebo Európsku úniu do toho tlačia Spojené štáty. Únia by sa mala oslobodiť od tlaku Spojených štátov na svoju zahraničnú politiku.

Dag Daniš, komentátor Hospodárskych novín

Západ by si mal hlavne priznať a jasne pomenovať problém. Sú dva. Jedným je aktuálne ohnisko terorizmu – Islamský štát a jeho výzvy, aby sa radikálni moslimovia zapojili do džihádu v Európe. Druhým je radikálny islam priamo v európskych štátoch a zlyhávanie modelu multikulturalizmu. Keď “Francúz“ zráža chodcov na chodníku s výkrikom „Alah je veľký“, je to civilizačný problém. Keď ďalší Francúzi (francúzski štátni občania) vystrieľajú redakciu pre karikatúry Mohameda s výkrikom „Alah je veľký“, je to civilizačný problém. Keď francúzski islamisti plánujú teroristický útok na metro, je to civilizačný problém. A keď tisíce moslimských Francúzov a Britov utekajú do Sýrie bojovať za Islamský štát a ďalšie státisíce ich za to velebia, aj to je civilizačný problém. A zlyhávanie multikulturalizmu. Lídri ako Sarkozy, Merkelová a Cameron už pred piatimi rokmi podpísali tézu „európsky multikulturalizmus zlyháva“. Odvtedy hľadajú odpoveď na otázku, ako potlačiť expanziu radikálneho islamu v Európe bez toho, aby sme tým urazili a ponížili slušné moslimské komunity. Začal by som sprísnením migračnej a imigračnej politiky v únii, dôslednejšou kontrolou rizikových skupín a tlakom na moslimské komunity, aby si sami vynucovali poriadok vo svojich radoch. Vo vlastnom záujme.

Pavol Demeš, občiansky aktivista a politický analytik

Radikálne islamské skupiny sa stávajú smutnou hrozbou nášho storočia. Západ by mal na ne reagovať zásadným prehodnotením bezpečnostných opatrení a širokou medzinárodnou spoluprácou. Na druhej strane by sa mal sústrediť na stabilizáciu a pomoc krajinám, kde nachádzajú islamskí extrémisti zázemie.

Dušan Fischer, analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku

Západ by mal zareagovať tak, ako zareagovala väčšina médií po celom svete dnešnými titulkami, a to vyjadrením solidarity s Francúzskom a Francúzmi a odsúdením tohto neospravedlniteľného teroristického činu. Útok by mal byť poučením pre politické elity, ktoré sú zodpovedné za pripravenosť reagovať na bezpečnostné hrozby. Nejde totiž o nový druh boja a existujú predpoklady, že sa podobné útoky budú opakovať. Európa ako celok by sa ani po taktom incidentu nemala odkloniť od hodnôt, na ktorých je postavená, vrátane slobody prejavu a vierovyznania. Predstavitelia európskych krajín majú dnes za úlohu predovšetkým zabrániť nárastu islamofóbie a xenofóbie.

Monika Flašíková–Beňová, poslankyňa Európskeho parlamentu (Smer)

Európska únia by mala mať veľmi jednoznačnú zahraničnú politiku, ktorú nemá. S Islamským štátom sme vlastne ani súboj nezačali. To, čo sa stalo vo Francúzsku, sa začalo oveľa skôr. Začalo sa to v čase, keď sme nedokázali jasne formulovať, akým spôsobom pomôžeme Sýrii, a to nedokážeme formulovať dodnes. Jedinou odpoveďou teda môže byť absolútne jednoznačná politika EÚ.

Michal Havran, komentátor portálu jetotak.sk

Západ už reaguje na hrozbu radikálneho islamu, nie je to tak, že nás to prekvapilo a že by to bola nová vec, je to od roku 2001. Reakcia sa nemá ako výraznejšie zmeniť oproti tomu, aká je dnes situácia. V takom prípade by sa už liberálne demokracie premenili na diktatúry. Riziko nula neexistuje, aj keď monitorujete všetkých. Vždy máte ľudí, ktorí nemusia byť spojení s nikým, ktorí nemajú s nikým kontakty. Tajné služby nemajú ako o nich vedieť, sú to takzvané rodinné bunky, ako aj v prípade parížskej vraždy, aj v prípade bratov útočiacich v Bostone. Je to problematické, lebo potom druhým krokom je sledovať celé obyvateľstvo, a to nemôžete robiť. Západ sa musí začať správať k islamsko-arabskému svetu, kde je všade vojna, inak. My dnes máme istú zodpovednosť za to, že arabsko-moslimský svet je v totálnom rozvrate, a to musí skončiť. Pri vojne, rozvrate a žiadnej perspektíve je absolútne normálne, že Európa má problém aj s takou imigráciou, ktorú by tu nechcela. Riešenia sú dve, jedno je pracovať tak, ako sa len dá, pretože vražda v Charlie Hebdo je otrasná, ale sú aj ďalšie atentáty, ktorým sa podarilo zabrániť. Minimálne dva ročne. Medzinárodný kontext je otrasný, situácia nemôže takto pokračovať. Nemôžeme sa tváriť, že sme v bezpečí, keď možno tretia najväčšia jazyková, náboženská aj populačná skupina na svete je v totálnom konflikte so všetkými a hlavne medzi sebou, a my na tom rozvrate máme istý podiel.

Eduard Chmelár, rektor Akadémie médií

Takto by som otázku nepoložil. Treba sa rázne vymedzovať proti všetkým ideológiám a hnutiam, ktoré znevažujú naše hodnoty. Brániť naše hodnoty však zároveň znamená, že nemôžeme obetovať jednu z nich v prospech toho, aby sme zachovali tú druhú. Súčasťou západných hodnôt popri posvätnej slobode prejavu je aj tolerancia, úcta a porozumenie medzi národmi. Treba to vnímať veľmi citlivo. Naša civilizácia je výnimočná, ale zraniteľná práve preto, že tolerancia jej nastavuje určitú pascu, ale vzdať sa jej je veľmi nebezpečné, lebo to znamená, že sa postupne vzdávate aj iných hodnôt vrátane slobody prejavu. Treba vyhľadávať lídrov, ktorí sú dostatočne múdri a zrelí na to, aby vedeli potláčať extrémne emócie na oboch stranách.

Milan Krajniak, autor blogu Posledný križiak

Nie všetci moslimovia sú teroristi, ale, bohužiaľ, takmer všetci teroristi sú moslimovia. Mali by sme si uvedomiť, že v Európe žijú ľudia, ktorí zneužívajú naše pravidlá hry. Nie sú vďační za to, že im dávame šancu zabezpečiť pre seba a svoje rodiny lepší život. V skutočnosti nás nenávidia, chcú zničiť našu civilizáciu a ovládnuť Európu. My Európania by sme si mali ujasniť, ktoré sú základné hodnoty a pravidlá hry, čo musí v Európe každý dodržiavať. Naša civilizácia a náš štýl života je hodnotou, ktorú máme nielen právo, ale aj povinnosť brániť. Multikulturalizmus je mŕtvy. Nie preto, že by sme my Európania nevedeli tolerovať iné kultúry. Multikulturalizmus nemôže v Európe fungovať preto, lebo príslušníci iných kultúr, najmä moslimskej, multikulturalizmus nechcú. Chcú ovládnuť Európu vlastnou kultúrou a donútiť všetkých ostatných, aby sa jej prispôsobili. My sme tu doma. Každý človek žijúci v Európe by mal mať právo na výber: buď sa rozhodne rešpektovať našu predstavu domova a naše pravidlá hry, alebo by mal z Európy odísť.

Miroslav Lajčák, minister zahraničných vecí

Treba sa vyhnúť kontraproduktívnemu zjednodušovaniu a nálepkovaniu. Neexistuje nič také ako radikálny islam, sú iba radikáli, fanatici, ktorí sa hlásia k islamu a zneužívajú ho. Okrem toho terorizmus spojený s takýmito radikálmi a fundamentalistami nie je problém len pre Západ. Momentálne najväčšie problémy s ním majú a najviac s ním zápasia práve moslimské krajiny ako Sýria, Irak, Jemen, Afganistan, Pakistan. Terorizmus a radikalizmus nemajú podobu konkrétneho nepriateľa na konkrétnom území, a preto sa proti nemu nedá bojovať konvenčnými prostriedkami a „zaručený recept“ vzhľadom na jeho amorfnú povahu neexistuje. Terorizmus si nevyberá a jeho zákernosť spočíva v tom, že sa nedá odhadnúť, kedy, ako a na koho udrie. Bezpečnostné zložky štátu nemôžu byť všade a strážiť všetko a všetkých. Krátkodobo sa dá zvýšiť ochrana kľúčových objektov, ale dlhodobo pomôže len preventívne pôsobenie proti koreňom terorizmu a radikalizmu, to jest proti sociálnemu vylúčeniu, náboženskej a inej neznášanlivosti, rozličným frustráciám. Jedným z prvkov boja proti terorizmu a radikalizmu je solidarita a vzájomná spolupráca krajín (členských štátov EÚ) vrátane občianskej spoločnosti.

Milan Nič, riaditeľ CEPI

Nie je to izolovaný incident, za posledné roky takýchto strašných teroristických útokov s podobným motívom je viac. Aj keď sa nedejú na území Slovenska, je to len zhoda okolností, že tu nemáme menšinu moslimského vierovyznania, ktorá by bola regrutovaná do operácií na Blízkom východe či v Afganistane, ale treba ukázať solidaritu voči takémuto typu riešenia kultúrneho či civilizačného konfliktu. Netýka sa to len kritiky alebo satiry islamu. Otvorené spoločnosti sú o tom, že odmietajú takýto typ kultúrnej vojny. Nie je to len o Francúzsku, je to o celej Európe a celom našom medzinárodnom spoločenstve.

Radoslav Procházka, predseda Siete

Západ by mal dôslednejšie trvať na dodržiavaní vlastných hodnôt – a z nich najmä slobody a úcty k životu – všetkými, ktorí si ho vyberú ako miesto pre život. Každý, kto chce čerpať výhody z účasti na spoločenskej zmluve, musí znášať aj náklady s tým spojené, predovšetkým sa úplne zriecť všetkých foriem násilia ako nástroja na šírenie svojej viery.

Jaroslav Spišiak, bývalý policajný prezident

Zrejme by nemal v ničom ustupovať a neprestať s tými aktivitami ako prezentovanie slobodného názoru na rôzne prejavy náboženstva, pre ktoré sa to pravdepodobne udialo.

František Šebej, poslanec Mosta-Híd

Predovšetkým to nie je otázka, ktorá vznikla v tejto chvíli. Takýchto situácií, keď prišlo k brutálnym a vražedným teroristickým útokom v mene islamu v západnom svete, bolo v minulosti viac. To nebol len 11. september, Madrid, Londýn. Je to len ďalší incident v rade podobných a Západ by si mal dať dohromady dostatočne razantnú a otvorenú reakciu na islamský terorizmus. Predovšetkým by ho mal pomenovať, lebo toto je terorizmus v mene islamu. Západ nesmie generalizovať všetkých moslimov, ale konečne si musí urobiť v hlave jasno, že má do činenia s dôsledkom doktríny. Nemá do činenia s moslimami ako takými, ale má do činenia s doktrínou, ktorá takéto správanie posväcuje a vyžaduje. To by si mal Západ uvedomiť a od toho sa môžu odvíjať ďalšie kroky.

Anna Záborská, poslankyňa Európskeho parlamentu (KDH)

Pokiaľ sa islam nereformuje a neprijme koncept ľudskej dôstojnosti a univerzálnych ľudských práv za svoj, dovtedy bude radikálny islam vždy hneď za rohom. A hoci dnes popredné autority islamu odsúdili vražedný útok na redakciu Charlie Hebdo, zatiaľ nevidím z ich strany ani náznak ochoty začať diskusiu o potrebe takejto reformy. Kým sa tak nestane, môžeme sa na Západe len pýtať sami seba, či venujeme dostatočnú pozornosť otázkam bezpečnosti. Pretože politický islam, ktorého extrémnu podobu nám ukazujú teroristi, je len dôslednou a doslovnou interpretáciou Koránu, Sunny a islamského práva.

Stanislav Zvolenský, predseda Konferencie biskupov Slovenska

V danej chvíli to, bohužiaľ, môže byť skôr otázka pre bezpečnostného analytika. Tragickosť tohto okamihu je veľmi bolestná a žiadne rýchle, okamžité riešenie neexistuje. Cirkev vždy vyzývala a bude vyzývať na pokoj, odpustenie a zmierenie, i keď to môže byť ovocím naozaj dlhého procesu. V širšom zmysle, ak sa na situáciu pozrieme z perspektívy narastajúceho radikalizmu a extrémizmu, v Európe je potrebné na jednej strane rešpektovať slobodu slova a vierovyznania, na druhej strane však tiež vyžadovať dodržiavanie práv a povinností občianskej spoločnosti, ktorej hodnoty sa sformovali na židovsko-kresťanských základoch – a takisto dbať na zachovanie primeranej úcty voči každému človeku a spoločenstvu osôb.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Útok na Charlie Hebdo

Svet

Teraz najčítanejšie