Denník N

Dobré a zlé správy o sledovaní občanov na Slovensku

Cez mobily bude môcť štát sledovať, ako sa ľudia hýbali. Foto N - Tomáš Benedikovič
Cez mobily bude môcť štát sledovať, ako sa ľudia hýbali. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak chcel štát pomôcť pozitívnym pacientom, aby sa rozpamätali, mohol sa ich najprv jednoducho spýtať na ich súhlas.

Autor je vysokoškolský pedagóg a člen EISi, o. z.

Novoprijatý lex corona, ktorý umožňuje zásah do súkromia občanov, ponúka dobré a zlé správy pre Slovensko. Začnime teda tými dobrými.

Spoločenská citlivosť sa zlepšila

V súčasnej verejnej debate sa akosi vytratil fakt, že v rokoch 2008 až 2015 sme tu mali podstatne monštruóznejšiu verziu sledovania občanov. Rozsiahly balík údajov o telekomunikačnej prevádzke museli operátori povinne zbierať o každom z nás na mesiace až rok. Len tak preventívne, ak by sa boli zišli. Prístup k týmto údajom bol natoľko „prísny“, že počty žiadostí o ich vydanie boli ročne v tisícoch. Záruky proti zneužitiu boli minimálne.

Keď sme v roku 2010 začali napádať tento zákon pre jeho protiústavnosť, neexistovala na to spoločenská objednávka. Ľudí to jednoducho nezaujímalo. Aj samotný Ústavný súd s vecou otáľal skoro tri roky. Predbežné opatrenie vydal po bezprecedentných 19 mesiacoch. Napokon však aj pod váhou rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vyhlásil vtedajšiu zákonnú úpravu za masívne porušovanie súkromia ľudí. Zákonodarca následne prijal pomerne vyváženú úpravu, ktorá umožňuje len cielený zber a prístup po rozhodnutí súdu.

Je preto dobrou správou, že dnes podstatne obmedzenejší zákon vyvoláva silné reakcie. Spoločenská citlivosť v otázke súkromia sa pohla. Slovensko sa zlepšuje.

Ako je teda možné, že operátori napriek tomuto rozhodnutiu stále zbierajú údaje o tom, kto, s kým, kedy a odkiaľ volal? Pôvodná úprava prikazovala operátorom zbierať údaje pre prípad, že by sa štátnym orgánom zišli. Aj po jej odstránení však operátori môžu naďalej zbierať a uchovávať prevádzkové a lokalizačné údaje pre svoj biznis.

Prevádzkové údaje (napríklad kto, s kým a ako dlho volá) môžu operátori uchovávať na prevádzkové a fakturačné účely, a v prípade súhlasu aj pre marketing.

Lokalizačné údaje (t. j. kde sa kto nachádzal, prípadne kedy) možno uchovávať anonymizovane. Neanonymizované lokalizačné údaje môžu operátori uchovávať len na nevyhnutný čas a na základe súhlasu zákazníka. Súhlas je možné kedykoľvek odvolať. Výnimkou je asistencia pri získavaní polohy tiesňových volaní na linku 112, keď sú tieto údaje zbierané aj bez súhlasu.

Práve o prístup k týmto údajom tento týždeň štát bojoval. Operátori potrebujú právny základ, aby mohli údaje interne spracovávať alebo ich prípadne mohli odovzdať štátu, a to na úplne iný účel (boj proti pandémii), ako je ten, pre ktorý ho pôvodne zbierali (biznis). Aj po novelizácii je otázne, či ľudia môžu neudeliť súhlas so zberom lokalizačných údajov u svojho operátora.

Boj s neviditeľným nepriateľom

Tu sa dobré správy končia. Asi netreba podčiarkovať, že súčasná pandémia je naozaj zásadnou hrozbou pre našu spoločnosť. Aj vzhľadom na to, že môže trvať mesiace, treba hľadať prostriedky boja, s ktorými sme ochotní žiť ako so súčasťou nového normálu. Núdzový stav, ktorý umožňuje aj inak neprijateľné obmedzenia ľudských práv (napríklad obmedzenia práva zdravotníkov na štrajk), môže trvať podľa ústavného zákona len 90 dní. My potrebujeme riešenia na podstatne dlhší čas.

Všeobecne platí, že je ťažké písať zákon, ak presne nevieme, čo ním chceme dosiahnuť. Opis technických riešení, ktoré sa vraj zákon snaží umožniť, sa u politikov veľmi rôznil. Predovšetkým nebolo a nie je vždy zjavné, či intervenciu do budúcna má robiť len operátor, respektíve operátori spoločne u seba, alebo priamo úrad verejného zdravotníctva po tom, ako údaje získa od operátorov.

Lex corona napokon pozná tri situácie, pre ktoré sa majú zbierať údaje v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu v zdravotníctve: (a) použitie anonymizovaných dát na účely modelovania v kontexte plošných preventívnych opatrení; (b) použitie na účel identifikácie príjemcov správ, ktorým je potrebné oznámiť osobitné opatrenia úradu verejného zdravotníctva; a (c) na účel identifikácie používateľov v záujme ochrany života a zdravia.

Úrad verejného zdravotníctva musí operátorom vždy zaslať odôvodnenú písomnú žiadosť, pritom tá sa musí vzťahovať na konkrétne osoby, respektíve ich skupinu. Toto znenie je len miernym zlepšením oproti pôvodnému návrhu. Údaje je nutné zo strany úradu zničiť najneskôr do konca roka 2020. Po tomto dátume však zber u operátorov pretrvá (ak by opäť vznikla mimoriadna situácia alebo núdzový stav z dôvodu pandémie), len akýkoľvek prístup úradu k dátam bude nutné obnoviť zákonom.

Treba pripomenúť, že celý čas ide o metadáta o komunikácii a nie o jej obsah. No metadáta majú často oveľa výpovednejšiu hodnotu o súkromí ako obsah. Nie je zrejmé, či zákazník môže odvolať súhlas so spracúvaním lokalizačných dát u svojho operátora. Možný je dvojaký výklad, hoci úmysel zákonodarcu bol asi vylúčenie takejto možnosti.

Dotknutá osoba nemusí byť ani osobitne upovedomená, že jej údaje, a tým aj jej blízkych, boli odovzdané štátu. V zákone ostali len všeobecné informačné povinnosti operátorov. Dotknutá osoba tak nemusí vedieť, či sa má brániť proti takémuto spracúvaniu, a to ani dodatočne. Dohľad nad odovzdaním nevykonáva súd. Napokon, nie je zrejmé, prečo by mal štát mať prístup k všetkým možným metadátam, teda aj tým o emailovej komunikácií a používaní internetu, ako bolo uvedené v pôvodnom návrhu.

Prístupu štátu k dátam na účely identifikácie navyše môže chýbať podmienka nevyhnutnosti a primeranosti (na čo upozorňuje už prof. Mazák). Na uskutočnenie mnohých opatrení úrad nepotrebuje k dátam svoj vlastný prístup. Opäť nie je úplne zrejmé, čo chce vláda robiť, ale viaceré z medializovaných opatrení sa dajú uskutočniť aj nepriamo. Ako napríklad vysvetľuje Patrik Horník z DSL.sk, aspoň v niektorých prípadoch by úplne stačilo, ak by štát identifikoval pozitívnu osobu, formuloval svoju žiadosť a tú následne nechal implementovať operátorom. Operátori by dotknutým osobám komunikovali, čo je nevyhnutné, a následne akékoľvek dodatočné dáta zmazali. Na podobné možnosti už upozornil aj Pavol Ľupták. Použije a centralizuje sa tým menej dát, riziko zneužitia je teda podstatne menšie. Veľké dáta môžu zvádzať k predstave, že ide o presnú reprezentáciu skutočnosti. Netreba však zabúdať, že technika nie je zďaleka stopercentná. Údaje by preto mali slúžiť ako pomôcka a nie ako sudca.

Ak chcel štát pomôcť pozitívnym pacientom, aby sa rozpamätali, mohol sa ich najprv jednoducho spýtať na ich súhlas. Tak to má fungovať napríklad u susedov v Českej republike. Informačnú hodnotu týchto dát pre prevenciu aj tak viac prehĺbi osobný rozhovor s dotknutým pacientom. Až keď by pacienti súhlas masovo odopierali, dávalo by zmysel pristúpiť k drakonickým opatreniam. Bohužiaľ, namiesto okamžitých konkrétnych riešení na Slovensku preferujeme v tomto smere silové buchnutie po stole. A to by som sa vôbec nečudoval, keby tie dáta úrad aj tak napokon nežiadal, pretože buď prehodnotí svoje reálne technické schopnosti, alebo si uvedomí, že operátori dokážu reagovať pružnejšie.

Vyššie načrtnuté problémy vyvolávajú otázniky nad tým, či sú nové ustanovenia v súlade s ústavou a právom Európskej únie. Predovšetkým je problematický spôsob prístupu štátu k informáciám. Keďže ten za osem mesiacov prestane fungovať, praktickosť napadnutia pred Ústavným súdom je dosť nízka. O to viac by sa nová koalícia mala zamyslieť, ako príslušné ustanovenia aspoň dodatočne novelizovať. Prístup štátu k dátam nie je len o dôvere v štátne orgány, ale aj o tom, že agregácia dát zásadne zvyšuje riziko ich zneužitia. Na to už poukázal aj náš Ústavný súd.

Kvíz na záver

Na záver si urobme krátky kvíz. Komu patria tieto výroky ohľadom lex corona? „Je to zákon špehovací, je to najhrubší zásah do ľudských práv“, „Urobili to tak, aby mohli odpočúvať a sledovať kohokoľvek v krajine“, a napokon „Majú to v krvi, je to v ich DNA“. Možnosti sú: (a) docent trestného práva, (b) bývalý zástupca SR pred ESĽP a (c) bývalý predseda vlády, ktorá podľa Ústavného súdu SR zaviedla to najintenzívnejšie sledovanie občanov od novembra 89. Áno, uhádli ste správne.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie