Denník N

Politici a médiá nám kazia meno. Časť sudcov po operácii Búrka hľadá vinníkov mimo svojich radov

Ilustračné foto N - Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

(Aktualizované) O najväčšej korupčnej kauze v súdnictve Združenie sudcov Slovenska mlčí. Desiatky sudcov sa pridávajú k tvrdeniu, že za ich nízku dôveryhodnosť môžu nezodpovední politici a médiá. Toto vyhlásenie vyvolalo veľkú diskusiu.

Slovensko si začínalo uvedomovať, aká vážna je koronakríza, keď polícia 11. marca udrela počas akcie Búrka a zatkla trinástich sudcov a sudkyne z bratislavských súdov. Na sklonku marca prichádzajú reakcie sudcov na záťah, aký nemá v histórii Slovenska obdobu.

Zadržaní boli obvinení z korupcie, zasahovania do nezávislosti súdov aj zneužitia právomoci verejného činiteľa. Je medzi nimi podpredsedníčka Najvyššieho súdu Jarmila Urbancová, bývalý predseda Krajského súdu v Bratislave Ľuboš Sádovský, bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská, jej sestra, krajská sudkyňa Andrea Haitová. Z podplácania obvinili Mariana Kočnera.

Združenie sudcov Slovenska, najväčšia stavovská organizácia, sa k zatýkaniu vyjadrilo po viac ako dvoch týždňoch. Tým, ktorí sú obvinení a sú členmi združenia, prerušilo členstvo. Zároveň združenie vyjadrilo hlboké znepokojenie nad ostatnými udalosťami v justícii. Je si vedomé, že „korupcia medzi sudcami je jednou z hlavných hrozieb pre spoločnosť a fungovanie demokratického štátu, keďže podkopáva súdnu integritu, ktorá je základom právneho štátu, a vážne ovplyvňuje dôveru verejnosti vo výkon súdnictva“.

Skôr ako združenie zareagovalo, začali sa sudcovia vyjadrovať sami za seba. Najskôr to boli prešovskí sudcovia s vyhlásením Preverte nás.

Monika Jankovská mala pred Špecializovaným trestným súdom „fanúšika“. Foto N

A teraz sa ozval trnavský sudca Martin Smolko. Jeho vyhlásenie, v ktorom označuje za vinníkov nízkej dôveryhodnosti súdnictva politikov a médiá, sa začalo šíriť medzi sudcami. Za jeden deň ho podpísalo takmer sedemdesiat sudcov. Medzi bratislavskými sudcami ho preposielal predseda krajského súdu Boris Tóth aj sudkyňa a členka súdnej rady Marcela Kosová.

Vyhlásenie vyvolalo veľkú diskusiu. Sudcovia cez e-maily medzi sebou reagujú. Smolkovo vyhlásenie má nezanedbateľnú podporu. Pomohlo k tomu aj dianie v parlamente. Sudcov nahnevalo, že ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) ako súčasť lex korona presadila aj zmeny v súdnej rade.

Vytĺkanie politického kapitálu

Čím sudca Smolko tak oslovil kolegov? Najmä kritikou previerok, ktoré sudcom opäť hrozia a ktoré, v rámci transparentnosti, podporili aj jeho kolegovia z Prešova. Trnavský sudca neverí, že previerky pomôžu zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva, pretože v očiach verejnosti na to sami sudcovia podľa neho nemajú vplyv. „Najväčší a zásadný vplyv na (ne)dôveryhodnosť justície majú nezodpovední politici a mienkotvorné médiá.“

„Je nutné, samozrejme, pripustiť, že na dôveryhodnosť majú vplyv aj individuálne zlyhania niektorých sudcov, ktoré sú politikmi a médiami však zámerne zveličované, paušalizované a vydávané za stav celej justície,“ myslí si trnavský sudca. Hon na skorumpovaných, nekompetentných a „neviem ešte akých sudcov tu trvá kontinuálne niekoľko desaťročí (!),“ píše ďalej.

Vníma to ako bežný nástroj politikov na vytĺkanie politického kapitálu a popularity a rovnako aj nástroj médií na zvýšenie sledovanosti a tým aj vyšších ziskov.

Výzva sudcom: nenechajme sa zmanipulovať politikmi

Čím si ešte sudca Smolko získal sympatie kolegov? Vyhlásením, že voči previerkam ako takým nemá absolútne výhrady, no výhrady má voči tomu, v akej atmosfére, akým spôsobom a s akými motívmi sú opäť navrhované. „Odmietam byť politickým nástrojom a rukojemníkom politikov,“ oznamuje.

Previerky sú podľa neho len „jeden z mnohých mediálnych prostriedkov prezentácie politikov“. Pripomenul, že časť sudcov previerkami prešla a citeľné zvýšenie dôveryhodnosti to neprinieslo. V posledných piatich rokoch sa preverovaniu podrobovali nastupujúci sudcovia.

Plošné previerky sudcov ako nástroj očisty „kolektívnej viny“ odmieta, pretože rovnako odmieta paušalizovanie trestnej činnosti či podozrení na všetkých sudcov. Smolka hnevá, že verejnosti sa „účelovo podsúva, že všetci sudcovia sú skorumpovaní, celý justičný systém je skorumpovaný a naliehavá situácia si vyžaduje práve tento spôsob očisty“.

Argumentuje, že v médiách sa píše o prichytenom lekárovi s úplatkom či kňazovi alebo učiteľovi podozrivom zo zneužívania. „Ale nezaznie, že všetci lekári, všetci učitelia, kňazi sú nečestní, amorálni a tak ďalej a že systém zdravotníctva, školstva, cirkvi je vo všeobecnosti prehnitý a skazený, plný potenciálnych zločincov, tak ako sa to deje vo vzťahu k justícii.“

Smolko vyzval kolegov, aby sa nenechali zmanipulovať politikmi a médiami na ich politické ciele. „Buďme otvorení, ale buďme zároveň aj dôstojní a hrdí predstavitelia štátnej moci, zákonnosti a demokracie, bez toho, aby sme podliehali náladám a nátlaku politikov a médií,“ skonštatoval.

Previerky? Ak ich podstúpia aj politici

„Nepočul som jediného politika, aby navrhol celoplošné previerky poslancov, ministrov, štátnych tajomníkov,“ dodáva sudca a vysvetľuje, že s tým má problém. Ak majú byť previerky sudcov, tak potom nech sa im podrobujú aj predstavitelia vládnej a zákonodarnej moci, prípadne ďalší čelní predstavitelia štátu. „Inak je to marketingový nástroj,“ skonštatoval Smolko.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) presviedča poslancov o rýchlych novelách zákonov. Foto – TASR

Sudcov vyzval, aby sa zamysleli, či sú previerky najideálnejším a najúčinnejším prostriedkom na zvýšenie dôveryhodnosti justície a jej očisty, alebo to má byť „spoločný, jednotný, dôrazný tlak sudcov na politikov, médiá a iné mienkotvorné subjekty, aby upustili od dlhodobej škandalizácie justície ako celku.“

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) po prevzatí funkcie vysvetlila, že najskôr sa treba zamerať na tých, kde sú podozrenia. Ako prvé by nanovo preverila majetky sudcov. „Takže najskôr treba ísť po majetku a potom môžeme ísť po testoch spoľahlivosti. A pri sudcoch, kde vzniknú pochybnosti, spustiť disciplinárne konania,“ povedala.

Takéto preverovanie by sa malo najskôr týkať predsedov súdov, podpredsedov a potom Najvyššieho súdu a bratislavských súdov. Nešlo by teda o žiadne plošné preverovanie.

Čo na to sudca Smolko? Na otázky, či by súhlasil s tým, aby sa najskôr preveroval majetok a v prípade podozrení by sa sudca podrobil testu spoľahlivosti, zatiaľ neodpovedal. Čas si nájde o týždeň.

Vyrušila ich výmena v súdnej rade

Vyhlásenie Smolka prišlo v čase, keď parlament schvaľoval balík opatrení v justícii, ktoré súviseli s pandémiou koronavírusu. Rovnako ako upozorňovali poslanci Smeru, aj táto časť sudcov tvrdí, že zmeny, ktoré sa dotkli súdnej rady, boli účelové.

Čo sa teda stalo? Ministerka Kolíková ešte predtým, ako sa ujala funkcie, zavolala nominantom vlády a parlamentu v súdnej rade, aby sa vzdali funkcií, pretože nemajú dôveru novej vládnej koalície. Netlačila na nich, vysvetlila im situáciu. V pondelok sa všetci piati vzdali.

V zákone však plynie dvojmesačná lehota, počas ktorej sa mohli zúčastňovať na zasadnutiach. Piati členovia súdnej rady sa po dohode s ministerkou zúčastňovať na rokovaniach nechcú. Kolíková preto presadila, aby táto dvojmesačná lehota zo zákona vypadla.

Najväčšie pobúrenie vzbudilo opatrenie, ktorým sa rozšíril dôvod na odvolanie predsedu súdnej rady. Môže sa tak udiať, ak by jeho zotrvaním mohla byť vážne ohrozená dôveryhodnosť alebo dobrá povesť súdnictva. Z tohto dôvodu je možné podať na sudcu disciplinárny návrh aj súčasne s návrhom na pozastavenie jeho funkcie a platiť to má aj pre predsedu súdnej rady.

Kolíková ani raz nepovedala, že súčasná predsedníčka Lenka Praženková má odstúpiť.

Zmeny presadila, aby zabezpečila fungovanie kľúčových inštitúcií v justícii, teda Najvyššieho súdu, ktorý je od jesene bez predsedu aj súdnej rady. Vysvetľovala, že išlo o to, aby mohli zložiť funkciu noví členovia súdnej rady, keď starí už funkciu vykonávať nechcú. 

Prekáža jej neštandardný telefonát

Bratislavská krajská sudkyňa Ayše Pružinec Eren však v novele vidí bezprecedentný zásah výkonnej moci do súdnej. O odstúpení piatich nominantov v súdnej rade tvrdí, že ich ministerka neštandardne vyzvala na vzdanie sa. „Ak sa pani ministerka rozhodla zmeniť pozičné obsadenie v súdnej rade, bolo nutné, aby o tvrdenej nedôvere hlasovala vláda a parlament, k čomu však nedošlo,“ vyčíta ministerke.

Pružinec Eren argumentuje tým, že v minulosti po žiadnych parlamentných voľbách nedošlo pred uplynutím funkčného obdobia členov súdnej rady k výmene nominantov vlády alebo parlamentu z dôvodu, že víťazná strana alebo koalícia k nim stratila dôveru.

Faktom je, že v roku 2012 po piatich mesiacoch vládnutia Smer vymenil všetkých troch vládnych nominantov v súdnej rade.

V roku 2014 zasa potrebovala vládna moc presadiť svoju vôľu vo voľbe predsedu Najvyššieho súdu a súdnej rady a tak narýchlo z rady odvolala nominanta parlamentu Dušana Čima.

Ministerku podozrieva z pripraveného scenára

Sudkyni Pružinec Eren najviac prekáža spôsob, akým bol doplnený zákon o súdnej rade. To, že sa na doplnenie dôvodu na odvolanie predsedu súdnej rady využil balík opatrení proti koronavírusu, považuje za zásah výkonnej moci do súdnej.

Nové ustanovenie je podľa nej zneužiteľné a dôvod jeho prijatia 48 hodín po vymenovaní vlády je sudkyni neznámy. „Navodzuje to dojem, že pani ministerka má už vopred pripravený scenár, ktorý začala napĺňať bez potreby konzultácie s odbornou verejnosťou a nami sudcami,“ vyčíta ministerke. Ešte za závažnejšie považuje, že zmena neprešla riadnym legislatívnym procesom.

Členka súdnej rady Marcela Kosová. Foto – TASR

To prekáža aj Kosovej, ktorej sa zdá „zvláštne“ presadiť takéto ustanovenie bez predchádzajúcej odbornej diskusie.

Hoci osobne s previerkou problém nemá, zhodne sa so Smolkom, že ak majú byť krokom k zvyšovaniu dôveryhodnosti a očisty justície, tak sa jej to vidí účelové a krátkozraké.  Celoplošné previerky sudcov náladu v spoločnosti, ako je nastavená na vnímanie justície cez „Kočnerových sudcov“ podľa nej nič na vnímaní sudcov nezmenia. Opakuje, že nepravdivé a zovšeobecňujúce vyjadrenia na adresu všetkých sudcov majú na negatívnom vnímaní justície svoj podiel.

„Treba oddeliť sudcov, ktorým sa dokáže korupčná činnosť, od ostatných. Keby som mala byť expresívna, keď má niekto na tele vred, treba ho vyrezať, a nie odstrániť celého človeka,“ dodala Kosová.

Kolíková: Dôveryhodnosť zvýšte svojimi činmi

„Verejnosť dnes čelí poznaniu, že je pravda, že sudcovia na Slovenskú sú úplatní a rozhodujú na základe princípu ´kto dá viac´,“ pripomenula ministerka Kolíková a dodala, že preto musia sudcov preveriť a „vylúčiť tých, u ktorých to tak je“. Na to majú podľa nej slúžiť previerky.

Sudcom tiež odkázala, že dôveryhodnosť justície sa zvýši v prvom rade činmi sudcov, z ktorých bude každému zrejmé ich plné odhodlanie slúžiť spravodlivosti.

Na vyhlásenie sudcu Smolku zareagoval podpredseda Krajského súdu v Trnave Michal Novotný, ktorý tiež strhol časť sudcov na svoju stranu. Napísal, že „Nie prístup ´my vs. oni´, ale ´my spoločne´“. Podľa neho treba vnímať pokles dôveryhodnosti ako skutočnosť a zároveň ako problém, ktorý si vyžaduje zmenu prístupu všetkých aktérov, teda tak justície, ako aj ostatných mocí.

„Na strane sudcov to znamená v prvom rade pripustiť, že kvôli počtu a rozsahu „individuálnych zlyhaní“ môže mať verejnosť oprávnene dojem, že týchto individuálnych zlyhaní môže byť v skutočnosti omnoho viac a problém tak môže byť v skutočnosti systémový,“ napísal Novotný. Dodal, že nie „individuálne zlyhania“, ale práve okolnosť, že justícia nedokázala vlastnými očistnými mechanizmami takýmto „individuálnym zlyhaniam“ zabrániť, mohla omnoho podstatnejšie prispieť k strate dôvery verejnosti.

Zároveň to znamená odvahu urobiť prvý krok k jej navráteniu a snažiť sa dôveru získať ničím nepodmieňovanou ponukou otvorenosti. Takáto ponuka nie je znakom slabosti, ale naopak, sebavedomia.

Chceme naozaj rovnaké pravidlá pre sudcov aj politikov?

K riešeniu problému dôveryhodnosti, a teda dôvery v justíciu je vždy možné podľa Novotného pristupovať dvoma spôsobmi. Prvým je podľa Novotného hľadanie problému hlavne inde – v nezodpovedných politikoch (všetkých?) a v mienkotvorných médiách (všetkých?), pre ktorých je hon na sudcov len nástrojom na vytĺkanie politického kapitálu, popularity a zvýšenej sledovanosti.

Pritom vo vlastných radoch vidieť len „individuálne zlyhania“, ale „veriť“, že väčšina z nás je čestná, pracovitá, svedomitá, zodpovedná a nezávislá. A s akýmkoľvek opatrením súhlasiť len za predpokladu, že bude postihovať aj iných, a to bez ohľadu na to, či títo „iní“ sú v rovnakom postavení ako my.

Sudca sa pýta, či si kolegovia uvedomujú základný rozdiel v tom, že politici sa každé štyri roky podrobujú voľbám, pri ktorých môžu prísť a aj prichádzajú o funkciu, zatiaľ čo sudcovia sú ustanovení natrvalo? „Chceme, aby pre nich naozaj platili rovnaké pravidlá ako pre nás? Pretože potom oni môžu prísť s myšlienkou, aby pre nás platili rovnaké pravidlá ako pre nich…,“ dodal.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie