Denník N

Ekonomický teror trojky

Eurozóna robí všetko pre to, aby vnútila Grécku svoje úsporné opatrenia. A ďalšie dlhy.

Autor je predsedom SaS

To, že Alexis Tsipras vyhral grécke voľby nereálnymi sľubmi, keď sľúbil všetkým všetko a potajme dúfal, že to zatiahnu europartneri, vedeli mimo Grécka všetci už v deň volieb. Dnes, o takmer pol roka neskôr, to vedia už aj Gréci. Prečo potom odmietli v referende úsporné opatrenia?

Jasné, jeden dôvod je, že ešte stále veria v tretí balíček a ďalšie miliardy a bez úsporných opatrení. A druhý ten, že už nemajú čo stratiť. Ekonomický teror, ktorý vniesli takzvaní „experti“ trojky do Grécka, dal gréckej ekonomike natoľko zabrať, že dnes ich, navyše v eurozóne, čakajú roky beznádeje. A k tomu dlhy, ktoré nemajú šancu splatiť.

Ekonomický teror nespočíva v úsporných opatreniach (i keď aj tam sa dá položiť otázka, prečo netlačila trojka na zníženie rozpočtu pre obranu, ktorý je násobne väčší ako ten slovenský), ale v prvom rade v tom, že „experti“ sa rozhodli „hasiť oheň ventilátorom“ – staré dlhy nahradili novými. Ak by Grécko na jar 2010 skrachovalo, došlo by k odpisu dlhu, a nie k jeho nabaľovaniu. Lenže potom by neboli zachránené nemecké a francúzske banky, čo je svinstvo navyše.

Jasné, že Gréci si svoj stav v roku 2010 zavinili sami. Ale skrachovať im doslova nedovolila eurozóna. Podobné referendum, ako robil Tsipras teraz, chcel spraviť pred tromi rokmi vtedajší premiér Papandreu a do troch dní bol odstavený (na rozdiel od neho za Tsiprasom jeho ľudia ešte stoja).

Druhá fatálna chyba, ktorú trojka spravila, je zvyšovanie daní, najmä podnikateľom. V čase klesajúceho HDP je zničujúce zvýšiť dane podnikom. A na druhej strane, množstvo opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia bolo síce naplánovaných, ale nie zrealizovaných. Už pred rokom som písal, že Gréci neplnia dohodu a že až 600 jednotlivých a dohodnutých opatrení nesplnia. Napriek tomu posielala eurozóna do Grécka ďalšie peniaze (samozrejme, ako nový dlh).

Výsledok poznáme: za päť rokov „zachraňovania“ sa zdvojnásobila nezamestnanosť, HDP klesol o štvrtinu, priemyselná produkcia sa vrátila na úroveň 70. rokov a verejný dlh stúpol o polovicu a dnes je taký veľký (180 percent HDP), že je nesplatiteľný. Vďaka USA vieme, že aj nemecká kancelárka Angela Merkelová si to myslela už v roku 2011.

Hoci je grécky dlh nesplatiteľný a myslí si to aj Merkelová, nie je dovolené diskutovať o jeho odpise. Naopak, eurozóna robí všetko pre to, aby vnútila Grécku svoje úsporné opatrenia. A ďalšie dlhy. Ja tomu hovorím ekonomický teror. Že tomu tak hovorí aj poslanec Blaha, nemení nič na správnosti. Inými slovami, neprestanem si myslieť, že dva plus dva je štyri, len preto, že si to myslí aj Blaha.

Ako som už často písal, Gréci mali v roku 2010 skrachovať a následne opustiť eurozónu. Áno, nová drachma by klesla na hodnote a presne o to ide. O vonkajšiu devalváciu, lebo tú vnútornú, ako vidieť, nie je možné kvôli demokratickým nástrojom, akými sú voľby či referendum, dosiahnuť. Aj vtedy by kleslo HDP (vyjadrené v eurách), ako správne poznamenáva Tibor Pospíšil. Ale nezamestnanosť by skôr klesla, ako stúpla, lebo by stúpli exporty (je jedno, čo Gréci vyvážajú, ak to bude lacnejšie, vyvezú toho viac) a z toho dôvodu by sa aj priemyselná produkcia neprepadla na úroveň 70. rokov. A dlh by bol rozhodne menší, lebo by došlo k jeho odpisu, a nie neustálemu navyšovaniu. Dovolím si tvrdiť, že Gréci sú dnes obete.

V tejto súvislosti uvádzali užitoční idioti nemeckých a francúzskych bánk, že skolabuje finančný systém, rovno na celom svete. To je čistá hlúposť, stačí sa pozrieť, ktoré banky mali koľko v Grécku zainvestované a aké mali v tom čase zisky. Napríklad Deutsche Bank by prišla o ročný zisk. To rozhodne nie je dôvod na krach. My sme peniazmi európskych daňovníkov nezachraňovali žiaden finančný systém, ale zisky bankstrov. A ak by sa aj našli nejaké banky, ktoré by skrachovali, mohlo sa individuálne posúdiť, či ich nechať padnúť alebo do nich dočasne vstúpi štát. Bolo by to rádovo lacnejšie. Grécke dlhy boli v každom prípade príliš malé na to, aby spôsobili krach bankového systému v Európe.

Čo s ostatnými krajinami?

Grécko malo v roku 2010 nedostať ani cent a vystúpiť, to je jasné. Ale čo s ostatnými krajinami? Taliansko, Španielsko, Portugalsko? Možno až Francúzsko? Nemuseli by sme vyhodiť aj tie a nerozpadla by sa vlastne celá Európska únia, ako konštatuje Juraj Javorský? Na posúdenie tejto otázky treba trochu niečo vedieť o ekonomikách týchto krajín v tom čase. Samozrejme, každá mala svoje problémy – jedna vysoký verejný dlh (Taliansko), druhá nízke bohatstvo (Portugalsko), tretia vysoký deficit (Španielsko), štvrtá vysokú nezamestnanosť (Francúzsko) a tak ďalej. Ale len v Grécku došlo ku kombinácii všetkých týchto problémov a k tomu ďalším, ako napríklad strašne nízky export (dnes Grécko exportuje desať percent HDP, Slovensko 80 percent) a strašne veľká armáda (Grécko je raz také veľké ako Slovensko, má však desaťkrát viac vojakov; údajne kvôli Turecku, pritom sú obe krajiny v NATO). Z pohľadu eura Grécko bolo a je stratený prípad a nemá šancu, a už vonkoncom nie po piatich rokoch „zachraňovania“, prežiť v eurozóne.

Ak by teda Grécko na jar 2010 opustilo eurozónu, vôbec to neznamená, že by tak okamžite museli spraviť aj všetky ostatné krajiny. Naopak, začali by konsolidovať a reformovať. Španielsko napríklad malo v tom čase len 60-percentný verejný dlh, mohlo si pokojne reformy dovoliť a adaptačnú fázu tiež. Alebo by Taliani predali časť svojho zlata (majú tretie najväčšie zlaté rezervy na svete) a tiež by vedeli riešiť akútne problémy. A ak by to náhodu nemalo stačiť, tak v krajnom prípade by aj tá Európska centrálna banka mohla vykúpiť zopár dlhopisov. Zopár a v krajnom prípade. Teraz to robí vo veľkom a bežne a to vlastne potvrdzuje úplnú zbytočnosť eurovalu.

Mimochodom, zneužívanie programu OMT Európskou centrálnou bankou (to je ten výkup dlhopisov) spôsobil, že dnes sú dlhy všetkých krajín výrazne vyššie ako pred piatimi rokmi a zároveň sú trhy pokojné, lebo veď majú istotu, že neprídu o investície. Len eurozóna si zavaruje na ďalšie problémy. Ale to je zrejme príliš jednoduchá pravda na to, aby sa ňou eurohujeri zaoberali.

Teraz najčítanejšie