Rezolúciu OSN o genocíde v Srebrenici zablokovalo Rusko

V Bezpečnostnej rade OSN v stredu neprešiel návrh rezolúcie, ktorá by označila popravy 8-tisíc moslimov v Srebrenici za genocídu. Britský návrh, ktorý prišiel pár dní pred sobotným 20. výročím najväčšej masakry v Európe od druhej svetovej vojny, zablokovalo Rusko – tradičný spojenec Srbska.

Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu už v roku 2004 jednoznačne ustanovil, že o genocídu išlo.

Peter Iličev, zástupca ruského veľvyslanca, minulý týždeň ohlásil návrh za „rozvratný“ a volal po texte, ktorý bude viac „zlučujúci“ . Ruská strana preto pripravila návrh dokumentu, ktorý má rezolúcii z britskej dielne konkurovať. Slovo genocída alebo Srebrenica sa v ňom však nespomína, informovala agentúra AP.

Vučič príde

Matthew Rycroft, britský veľvyslanec pre OSN, zdôraznil, že akýkoľvek úsudok označujúci popravu ôsmich tisícov bosnianskych moslimov kladie vinu na jednotlivcov a v žiadnom prípade nebola namierená proti Srbsku, píše Guardian.

V Srbsku sa totiž ozývajú hlasy, že rezolúcia bola spolitizovaná a mala za cieľ poškodiť postavenie Srbska v medzinárodnom systéme. Aj to, že sa venuje iba udalostiam posledných mesiacov trojročnej vojny 1992 – 1995 a ignoruje srbské straty na životoch.

Srbskí predstavitelia preto požiadali partnerov v Rusku, aby na zasadnutí OSN hlasovali proti prijatiu rezolúcie, čo sa nakoniec v stredu popoludní aj stalo.

Srbský premiér Aleksandar Vučič však prekvapivo príde túto sobotu spolu s inými štátnikmi, napríklad aj s Billom Clintonom, na spomienkovú akciu do Srebrenice. Vučič bol kedysi vysokým predstaviteľom Srbskej radikálnej strany. „Za každého zabitého Srba zabijeme my sto moslimov,“ vyhlásil v roku 1995.

„Som pripravený uctiť si moslimov a Bosniakov, ktorí sa stali obeťami. Budem reprezentovať Srbsko, ktoré je schopné priznať si, že určití jednotlivci spáchali zločiny,“ povedal Vučić teraz podľa štátnej televízie.

Genocída alebo zločin proti ľudskosti? 

Slovo genocída prvýkrát použil po druhej svetovej vojne Rafael Lemkin, poľský právnik židovského pôvodu, ktorý bol traumatizovaný pogromom na židov a Rómov, ako aj vraždením kresťanov v bývalej Osmanskej ríši. Dal si za cieľ vymyslieť nástroj, ktorý by ochraňoval utláčané menšiny a mobilizoval medzinárodné spoločenstvo.

Medzinárodné právo v skratke definuje genocídu ako zabíjanie skupín ľudí s rovnakými etnickými, náboženskými, rasovými a národnostnými prvkami. Podľa tejto definície tragédia v Srebrenici je genocídou.

Zločin proti ľudskosti podobne ako genocída hovorí o vraždení ľudí, ale bez ohľadu na spoločné vlastnosti obetí. Ide teda o systematické zabíjanie veľkého množstva jednotlivcov, ktorí môžu byť rozdielni v národnosti, vo vierovyznaní, v rase a etnicite.

V tomto rozdiele s veľkou pravdepodobnosťou spočíva dôvod, prečo sa srbskí predstavitelia vyhýbajú pojmu genocída. Takéto prirovnanie totiž zdôrazňuje, že Srebrenica bola o vraždení jednej etnickej skupiny tou druhou, a nie o vraždení bosnianskych moslimov „jednotlivcami“, od ktorých sa snaží srbská vláda dištancovať.

Srebrenica v kocke

Vyvraždenie ôsmich tisícov bosnianskych moslimov je považované aj za jedno z najväčších zlyhaní OSN. V noci 11. júla sa približne 10-tisíc mužov dalo na útek k Potočari, kde pôsobilo dvesto členov mierovej misie OSN.

Tí však civilistov neuchránili, v nasledujúcich dňoch bosniansko-srbské jednotky popravili zhruba 8-tisíc miestnych mužov a chlapcov.

Za vraždy boli odsúdení viacerí vojaci, niektorí sa k činom priznali. Kofi Annan, vtedajší tajomník OSN, v roku 1999 napísal: „Cez chyby, zlý posudok a neschopnosť rozoznať vážnosť zla, ktorému sme čelili, sme zlyhali v našej práci  ochrániť ľudí zo Srebrenice od bosniansko-srbskej kampane masového vraždenia.“