Denník N

Švédsky model boja s vírusom je doma populárny. Nejde o sociálny experiment

Švédski vojaci pripravujú provizórnu nemocnicu v štokholmskom kongresovom centre pre prípad, že sa zvýši počet chorých. Foto - TASR/AP
Švédski vojaci pripravujú provizórnu nemocnicu v štokholmskom kongresovom centre pre prípad, že sa zvýši počet chorých. Foto – TASR/AP

Zahraničie považuje švédsky prístup za riskantný, ale boj s epidémiou je vo Švédsku v rukách expertov, ktorí sa na podobné krízy dlhodobo pripravujú.

Autor je doktor politológie. Pôsobí na Univerzite v Uppsale vo Švédsku. 

V čase, keď mnohé krajiny Európy v rýchlosti zavádzajú čoraz reštriktívnejšie opatrenia v snahe zabrániť šíreniu CCOVID-19, sa Švédsko drží svojho pôvodného kurzu. Ten je postavený na rešpektovaní expertných orgánov štátnej správy, ktoré majú krízovú pripravenosť a krízový manažment vo svojej kompetencii. Od niektorých iných európskych krajín sa tento prístup líši najmä tým, že sa vláda do rozhodovania o krízových opatreniach takmer vôbec nemieša.

Na odporúčanie úradu pre verejné zdravotníctvo nechala vláda otvorené školy aj škôlky, aby priskoro zbytočne nezapríčinila odlev vyše 100-tisíc zdravotníckych pracovníkov, ktorí by so svojimi deťmi museli zostať doma. Nezavreli sa ani stredné školy a univerzity – tie len prešli na online výuku, aby sa žiaci a študenti, ktorí môžu bez problémov zostať doma aj sami, zbytočne nestretávali a nepresúvali hromadnou dopravou.

Stretávať sa nesmú skupiny väčšie ako 500 ľudí, reštaurácie a obchody však zatiaľ zostali otvorené s výnimkou servírovania pri bare. Hlavné odporúčania sú dôkladne si umývať ruky a zostať doma, ak má človek čo i len najmenší príznak ochorenia. Z domácej karantény smie vyjsť najskôr dva dni po tom, ako príznaky ustúpia.

Od 13. marca sa testujú hlavne rizikové skupiny – tí, ktorí do rizikovej skupiny nepatria a majú len mierne príznaky, majú radšej zostať doma.

Švédsky prístup sa v mnohých zahraničných médiách tento týždeň stretol s nepochopením. Nemecký Der Tagesspiegel napríklad píše o „nepochopiteľnej ľahostajnosti Švédov“. Deutsche Welle zas o „švédskom osobitnom prístupe“. Britský Guardian píše o švédskej stratégii ako o „ruskej rulete, ktorá hlboko znepokojuje odborníkov na verejné zdravie“.

Krajina k 25. marcu spravila 24 500 testov. Podvečer toho istého dňa malo Švédsko 2 806 potvrdených prípadov – z toho 178 v intenzívnej starostlivosti. Koronavírus si zatiaľ pripísal 66 obetí – ich priemerný vek bol 83 rokov. Podrobné štatistiky nájdete tu.

Čo je švédsky model v boji s koronavírusom?

Hneď na úvod treba vyzdvihnúť, že švédsky prístup má úplne rovnaké ciele ako reštriktívnejšie prístupy iných krajín – spomaliť šírenie koronavírusu, ochrániť rizikové skupiny a snažiť sa zabezpečiť, aby všetci pacienti, ktorí to potrebujú a budú potrebovať, mali prístup k intenzívnej starostlivosti. Rozhodne

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

  • 1511 (+2) nakazených | 1307 (+6) vyliečených | 28 úmrtí (+0) | 159 059 testov (+645) – stav k nedeli 24. 5.
  • kĺzavý medián je na hodnote 1
  • do ôsmich krajín budú môcť Slováci ísť od stredy bez karantény na 48 hodín
  • všetky vnútorné športoviská budú otvorené až od 3. júna
  • v lete podľa Matoviča zrejme bude možné cestovať aj do zahraničia
  • so zákazom nedeľného predaja súhlasia takmer tri štvrtiny ľudí

Komentáre

Teraz najčítanejšie