Rastislav Kačmár
Čínski komunisti nepriznajú zodpovednosť za to, že epidémiu koronavírusu v jej začiatkoch zľahčovali a ututlávali, no musíme sa vyhnúť slovnému spojeniu „čínsky“ alebo „wuchanský“ vírus, myslí si Matej Šimalčík, ktorý je výkonným riaditeľom Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS).
„Odvádza to pozornosť od reálneho problému, ktorým je boj proti koronavírusu. Zároveň to z veľkej časti pomáha čínskej propagande.“
V rozhovore hovorí aj o tom:
- aké budú dôsledky epidémie koronavírusu pre čínsky režim,
- či môžeme veriť štatistikám z Číny a či si režim prizná chybu,
- prečo by sme vírus nemali označovať za „čínsky“,
- ako funguje čínska propaganda v Európe a u nás.
Keď bola epidémia koronavírusu v Číne na vrchole, hovorilo sa, že to môže oslabiť moc prezidenta Si Ťin-pchinga, niektoré médiá dokonca pri epidémii používali slovné spojenie čínsky Černobyľ. Teraz je situácia iná a zdá sa, že Čína má vírus pod kontrolou. Môže to znamenať, že vláda si upevní svoju moc?
Na toto zatiaľ neexistuje jednoznačná odpoveď. Zo začiatku epidémie sa naozaj zdalo, že komunistická strana bude mať problém so svojou legitimitou. Ozývali sa aj hlasy, ktoré predpovedali pád vlády, no nemyslím si, že to tak bude. Podobné názory sa v uplynulých rokoch vyskytovali veľmi často, v podstate pri akomkoľvek náznaku vnútornej krízy. Si Ťin-pching však z toho vždy vyšiel silnejší.
Ak by niečo naozaj mohlo ohroziť komunistickú stranu, bola by to dlhodobá ekonomická recesia, ktorá by teoreticky mohla byť zapríčinená aj touto epidémiou. Komunistická strana si to riziko uvedomuje a pracuje na tom, aby ho znížila. Napríklad prostredníctvom propagandy, ktorá je intenzívnejšia a objavujú sa v nej aj naratívy, ktoré spochybňujú pôvod nového koronavírusu.
V Číne neexistuje reálna politická opozícia a ľudia, s výnimkou Hongkongu, nezvyknú protestovať v uliciach. Čo si teda máme predstaviť pod oslabením moci aktuálnej vlády, ako by to prebehlo?
Vnútri komunistickej strany existuje viacero frakcií a klík, ktoré majú rôzne záujmy. Zastupujú rôzne provincie či triedy a v rámci strany zvádzajú súboj o moc. Takto by som si predstavoval problémy, ktorým by vedenie komunistov čelilo – zrejme by išlo o spochybnenie pozície Si Ťin-pchinga vnútri strany.
Pokiaľ ide o výzvu zo strany obyvateľstva, tam je pravdepodobnosť výrazne nižšia. Zmeniť by sa to mohlo v prípade dlhodobých ekonomických problémov, keďže spoločenská zmluva v Číne je nastavená tak, že výmenou za obmedzenie občianskych a politických slobôd dáva komunistická strana obyvateľstvu ekonomický rast.
Napriek tomu sa počas epidémie v Číne objavila aj kritika režimu. Ako proti nej čínska vláda zakročila?
Vláda zakročila tak, ako to viac-menej robí vždy, keď sa objaví nejaký náznak disentu – zvýšila sa aktivita internetových cenzorov a mazali sa príspevky na sociálnych sieťach. Paralelne s tým komunisti produkovali vlastnú propagandu.
Robili to napríklad vtedy, keď sa objavili informácie o tom, že lekár z Wu-chanu, ktorý na vírus upozornil ako prvý, čelil prenasledovaniu a cenzúre. Na čínskom internete výrazne stúplo používanie hashtagov volajúcich po väčšej slobode prejavu v Číne.
Myslíte si, že vedenie komunistov bude teraz hľadať obetného baránka?
Je to možné. Zo začiatku to tak aj vyzeralo, zodpovednosť si prehadzovali centrálna vláda a miestna vláda v provincii Chu-pej, respektíve priamo vo Wu-chane. Kritika v tom čase smerovala najmä na regionálnych predstaviteľov, ktorí nekonali. Tí zas hovorili, že nemohli konať, pretože nemali povolenie z Pekingu.
Zaujímavé je, že v prvých týždňoch epidémie sa na verejnosti vôbec neobjavoval prezident Si Ťin-pching a hlavná zodpovednosť padala na premiéra Li Kche-čchianga. Je možné, že to bolo preto, aby neutrpel imidž prezidenta, ak by sa Číne v boji proti epidémii nedarilo. V takom prípade by hlavná zodpovednosť padla na premiéra.
Keď Čína oznámila, že epidémiu má pod kontrolou, Si bol znovu viditeľný a prišiel aj do Wu-chanu, kde ho prezentovali ako vedúcu osobnosť, vďaka ktorej sa to podarilo.
Objavujú sa aj názory, že to nemusí byť také jednoznačné a nízky počet nových prípadov v Číne môže byť výsledkom manipulácie. Čo si o tom myslíte?
Problém s dôveryhodnosťou čínskych štatistík je dlhodobý. Je známe, že čísla o výkonnosti čínskej ekonomiky nie sú úplne spoľahlivé. Existuje možnosť, že údaje o počte nakazených nie sú presné, a myslím si, že by sme Číne nemali automaticky veriť, že epidémiu má úplne pod kontrolou. Aj na začiatku vláda tvrdila, že všetko je v poriadku a že nový koronavírus sa neprenáša medzi ľuďmi.
Na internete sa aj teraz objavujú informácie o tom, že vo Wu-chane sa vírus stále šíri, hoci iba pomaly. Preto by som bol obozretný, ale je jasné, že vrchol epidémie Čína už má za sebou. Teraz je namieste baviť sa skôr o tom, aká veľká je hrozba, že príde druhá vlna epidémie. Myslím si, že to riziko si uvedomuje aj vláda, preto sa sprísnili pravidlá pre cestovanie zo zahraničia.
Číne pri epidémii pomohlo, že úplne uzavrela veľké provincie a mestá s miliónmi obyvateľov. Pritom použila aj nové technológie na kontrolu ľudí. Môže to znamenať, že v budúcnosti bude v Číne ešte menšia sloboda ako doteraz?
Určite áno, Čína sa už dlhšie snaží zaviesť systém takzvaného sociálneho kreditu. Pomocou digitálnych technológií monitoruje správanie občanov a následne ho vyhodnocuje. Doteraz to bolo vo fáze postupného nabiehania a testovania, no epidémia im umožnila zaviesť tieto prvky na väčšom území. Silno pochybujem, že zavedené systémy by komunistická strana bola ochotná stiahnuť z používania.
Ako čínska vláda komunikuje to, že epidémiu má pod kontrolou?
Režim to prezentuje tak, že nad epidémiou vyhral vďaka vedeniu Si Ťin-pchinga. Zároveň sa objavuje aj naratív, ktorý spochybňuje, že vírus vznikol v Číne. Známe sú tweety hovorcu čínskeho ministerstva zahraničných vecí, ktorý verejne obviňoval USA z toho, že vírus vznikol tam a následne bol do Číny zavlečený, hoci vedci preukázali, že to tak nie je. Tieto správy dementoval aj čínsky veľvyslanec v USA.
Boj o pôvod vírusu už prebieha nielen na internete, ale aj na diplomatickej úrovni. Počas rokovania lídrov G7 chceli Spojené štáty presadiť to, aby sa vírus v záverečnom stanovisku označil za „wuchanský“, Trump o ňom zas hovorí ako o čínskom víruse. Číne ide o presný opak. Ako to vnímate?
Myslím si, že pomenovanie čínsky alebo wuchanský vírus je nešťastné. V prvom rade to odvádza pozornosť od reálneho problému, ktorým je boj proti koronavírusu. Zároveň to z veľkej časti pomáha čínskej propagande. Jej cieľom dlhodobo je vytvoriť dojem, že pojmy Čína a čínsky sú v podstate ekvivalentné s režimom Komunistickej strany Číny, čo, samozrejme, nie je pravda. Šíriaci sa pojem „čínsky vírus“ môže čínskej vláde pomôcť pri presviedčaní vlastného obyvateľstva, že Západ je „protičínsky“ a pre čínskych občanov je jednoducho najlepšie podporovať vlastnú štátostranu, ktorá jediná koná v ich záujme, a to aj napriek tomu, že účelom používania spojenia „čínsky vírus“ nie je kritizovať samotných Číňanov, ale komunistický režim.
Ďalším problémom je, že tento názov podporuje rasizmus a prispieva k nárastu xenofóbnych útokov nielen na Číňanov, ale aj na iných ľudí, ktorí pochádzajú z Ázie. Posledným problémom je to, že nazývať tento vírus čínskym je v rozpore s praktikami Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá v roku 2015 prijala pravidlo, že názvy nových chorôb by sa nemali spájať s krajinami alebo miestami, aby to neviedlo k stigmatizácii ich obyvateľstva.
Okrem pôvodu vírusu sa hovorí aj o tom, že Čína by mala prijať zodpovednosť za to, ako na začiatku pristupovala k epidémii. Vtedy nechcela priznať, že problém je vážny, a snažila sa to utajiť. Myslíte si, že Čína bude schopná sebareflexie?
Nemyslím si, že Čína bude ochotná verejne prezentovať svoju zodpovednosť. To by znamenalo, že komunistická strana musí prijať zodpovednosť za to, ako funguje. Mohlo by sa však stať to, že Čína začne v praxi prijímať opatrenia, ktoré by v budúcnosti mohli zabrániť podobnej epidémii. Videli sme to už pri epidémii SARS-u, keď Čína aj ostatné štáty v regióne výrazne zreformovali svoj systém verejného zdravotníctva a reakcie na nové epidémie.
Prezentuje to Čína tak, že jej sa vírus už podarilo dostať pod kontrolu, zatiaľ čo Západu sa to nedarí, a preto je čínska vláda schopnejšia ako otvorené demokratické režimy?
Je to jeden z naratívov, ktoré Čína prezentuje. Treba si uvedomiť, že v Číne zomrelo približne 3300 ľudí, v Taliansku a Španielsku je to už dnes viac, čo nahráva Číne, aby sa dokázala prezentovať tak, že zasiahla oveľa rýchlejšie a efektívnejšie. Netreba však zabúdať na to, že práve povaha režimu, jeho netransparentnosť a neschopnosť vyrovnať sa s vlastnými nedostatkami viedli k tomu, že hrozba bola na začiatku ututlávaná, čo spôsobilo práve šírenie epidémie.
Tento imidž sa Čína snaží zlepšiť tým, že do Európy posiela pomoc. Napríklad do Talianska poslali lekárov aj zdravotnícke vybavenie. Vnímate to ako úprimnú snahu alebo ide len o PR?
Táto problematika je komplikovanejšia. Je nevyhnutné, aby Čína posielala tieto prostriedky, pretože veľká časť z nich sa vyrába práve tam a do ostatných častí sveta odtiaľ prúdi aj za iných okolností. To je v poriadku. Problematické je to, že Čína tieto dodávky z veľkej časti politizuje, vidíme zábery, ako politici s veľkou pompou tieto zásielky vítajú na letiskách, srbský prezident Vučić dokonca bozkával čínsku vlajku. Druhá vec je, že Čína to často prezentuje ako pomoc, hoci ide o klasické obchodné transakcie a prijímatelia za materiál normálne platia.
V Česku sa objavili aj správy o tom, že Čína ešte pred vypuknutím epidémie v Európe skupovala rúška. Premiéra Babiša vraj na to dokonca upozornila tajná služba.
Áno, taká aktivita prebiehala od polovice januára, ale ja by som za tým nehľadal nejaký zlý úmysel. Išlo hlavne o aktivitu čínskej diaspóry, ktorá tieto materiály posielala domov. Situácia v Európe bola v tom čase taká, že vírus tu ešte nebol, prípadne išlo o jednotky prípadov, zatiaľ čo v Číne epidémia vrcholila. Aj tam mali vtedy nedostatok týchto produktov. Medzičasom už produkciu zvýšili a zároveň dostali epidémiu pod kontrolu, takže tento materiál vyvážajú do zvyšku sveta.
Zaznamenali ste silnejšiu čínsku propagandu aj na Slovensku?
Áno, propaganda funguje aj u nás. Čínska ambasáda na Slovensku si nedávno založila účet na Twitteri. Zatiaľ má málo sledovateľov, no aktívne zdieľala napríklad tvrdenia, že vírus má pôvod v USA. Aj na svojom webe zverejnila text, v ktorom reagovala na kritický článok v Hospodárskych novinách a písala v ňom, že Čína postupovala transparentne a je nefér spájať ju s vírusom, pretože vírus nepozná hranice. Zaujímavé je, že tento článok bol iba v čínštine, takže bol určený skôr na účely domácej propagandy, respektíve propagandy cielenej na čínsku diaspóru.
Objavuje sa v rámci čínskej propagandy aj naratív proti EÚ?
Nemyslím si. Čínska ekonomika je ešte stále z veľkej časti závislá od exportu a Európa je jej najväčším obchodným partnerom, preto jej vyhovuje skôr prosperujúca Európa. Epidémiu na šírenie dezinformácií proti Európskej únii využíva hlavne Rusko.
Čínska propaganda šíri skôr dezinformácie zamerané na zlepšovanie svojho vlastného imidžu a zmenšovanie zodpovednosti čínskej vlády za vypuknutie pandémie.
Ekonómovia už teraz predpovedajú, že pandémia spôsobí horšiu recesiu, ako sme zažili v roku 2008. Dotkne sa to aj Číny, no ak sa výrazne nezmení model svetovej ekonomiky, aj Peking bude dôležitý pri obnove globálneho hospodárstva. Môže sa stať, že aj západné štáty budú v záujme biznisu ešte viac prehliadať porušovanie ľudských práv v Číne a samotnú povahu režimu?
Je to jedna z možností, ale nemyslím si, že pôjde o plošný efekt. Podľa mňa si skôr väčšina štátov bude po kríze pamätať to, že epidémia vznikla práve v Číne a že tento režim ju zapríčinil.
Ak sa bavíme o Slovensku, skôr odhadujem, že v tomto funkčnom období budeme voči Číne kritickejší. Nebude to spojené s epidémiou, ale skôr s tým, že u nás prebehla zmena vlády. Ľudia, ktorí sú zodpovední za zahraničnú a bezpečnostnú politiku, Čínu kritizovali aj v minulosti a majú výraznejšie proatlantické a proeurópske smerovanie.
Dokonca sa nedávno na Facebooku objavila fotka, na ktorej sa nová ministerka spravodlivosti Mária Kolíková pri príležitosti Dňa Tibetu fotila s tibetskou vlajkou. Takých osobností je tam momentálne viac.
Samozrejme, aj teraz platí, že s Čínou musíme spolupracovať, je to globálna veľmoc, ale nesmieme pri tom zabúdať na naše vlastné hodnoty.
Myslíte si, že ekonomická kríza bude mať vplyv na projekt Novej hodvábnej cesty?
Môže to mať nejaký vplyv, obzvlášť, ak bude čínska ekonomika v recesii. V takom prípade nebude mať zvyškový kapitál, ktorý by mohla investovať v zahraničí. Už pred epidémiou sa v Číne objavila kritika toho, že vláda „posiela“ peniaze do zahraničia, hoci v Číne sú stále aj slabo rozvinuté provincie. Ak by došlo k dlhodobej recesii, tieto hlasy budú silnejšie.
Bez ohľadu na to, čo šíri čínska propaganda, dnes vidíme, že na epidémiu neboli pripravené ani Spojené štáty, momentálne najväčší rival Číny v medzinárodných vzťahoch. Zároveň neboli veľmi aktívne ani na medzinárodnom poli. Môže to posilniť postavenie Číny v medzinárodných vzťahoch a urobiť z nej globálneho lídra?
Súhlasím, že USA sa dostatočne nepripravili na pandémiu, no netýka sa to iba Američanov, ale aj Európy. Platí aj to, že americká reakcia na medzinárodnej úrovni súvisí s izolacionizmom Donalda Trumpa. Uvidíme, či sa táto politika zmení, ak by Trump v novembri prehral voľby. Výsledok volieb bude mať veľký vplyv na to, ako sa bude vyvíjať postavenie USA v medzinárodnom systéme. V kontexte toho sa potom bude vyvíjať aj postavenie Číny.
Čína sa určite bude snažiť využívať pandémiu na to, aby posilnila svoj geopolitický vplyv. Už teraz vidíme, že masívne nasadzuje svoju propagandu v krajinách, ktoré sú prijímateľmi jej „pomoci“. Jej vplyv bude určite narastať. Ako sa to odrazí na mocenskom postavení Číny vo svete, bude záležať aj na reakcii Európy a toho, či EÚ konečne bude geopolitickou veľmocou. To na začiatku svojho mandátu sľubovala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Popri spore o názov vírusu sa medzi USA a Čínou odohráva ešte jeden konflikt. Začal sa tým, že Wall Street Journal publikoval článok, v ktorom Čínu označil za „skutočného chorého muža Ázie“. Čína následne vyhostila novinárov denníka, USA odpovedali obmedzeniami pre čínske médiá. Vyvrcholilo to vyhostením novinárov z denníkov New York Times a Washington Post z Číny. Môže to mať vplyv na to, aké informácie budeme mať o Číne?
Určite to bude mať vplyv na kvalitu spravodajstva o Číne. Cenné informácie z prvej ruky, ktoré vedia reportéri získať priamo na mieste, sa nedajú inak nahradiť. Vyhostenie sa dokonca netýka iba územia pevninskej Číny, ale aj Hongkongu, ktorý bol dlho vnímaný ako liberálna bašta v rámci čínskeho územia. Teraz sa budeme musieť viac spoliehať na čínske zdroje, pri ktorých je vždy problém s tým, nakoľko je zaručená ich kredibilita.
V Hongkongu počas veľkej časti minulého roka prebiehali protesty proti miestnej správe a čínskej vláde. Epidémia ich utlmila. Myslíte si, že to bude znamenať ich definitívny koniec?
Nemyslím si. Od začiatku epidémie, ktorá sa šírila aj v Hongkongu, ľudia negatívne vnímali tamojšiu vládu, ktorá nechcela uzavrieť hranicu s pevninskou Čínou. Hneď za hranicou leží veľké mesto Šen-čen a ľudia sa báli, že sa odtiaľ môže šíriť epidémia. Problémy boli aj pri prideľovaní masiek a ochranných pomôcok. To môže protestnému hnutiu dodať energiu, a keď epidémia pominie, môžu protestmi dať najavo svoju nespokojnosť aj s krokmi vlády počas epidémie.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
