Denník N

Odborník na Čínu: Vrchol epidémie majú za sebou, ale pri oficiálnych číslach by som bol obozretný

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Čínski komunisti nepriznajú zodpovednosť za to, že epidémiu koronavírusu v jej začiatkoch zľahčovali a ututlávali, no musíme sa vyhnúť slovnému spojeniu „čínsky“ alebo „wuchanský“ vírus, myslí si Matej Šimalčík, ktorý je výkonným riaditeľom Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS).

„Odvádza to pozornosť od reálneho problému, ktorým je boj proti koronavírusu. Zároveň to z veľkej časti pomáha čínskej propagande.“

V rozhovore hovorí aj o tom:

  • aké budú dôsledky epidémie koronavírusu pre čínsky režim,
  • či môžeme veriť štatistikám z Číny a či si režim prizná chybu,
  • prečo by sme vírus nemali označovať za „čínsky“,
  • ako funguje čínska propaganda v Európe a u nás.

Keď bola epidémia koronavírusu v Číne na vrchole, hovorilo sa, že to môže oslabiť moc prezidenta Si Ťin-pchinga, niektoré médiá dokonca pri epidémii používali slovné spojenie čínsky Černobyľ. Teraz je situácia iná a zdá sa, že Čína má vírus pod kontrolou. Môže to znamenať, že vláda si upevní svoju moc?

Na toto zatiaľ neexistuje jednoznačná odpoveď. Zo začiatku epidémie sa naozaj zdalo, že komunistická strana bude mať problém so svojou legitimitou. Ozývali sa aj hlasy, ktoré predpovedali pád vlády, no nemyslím si, že to tak bude. Podobné názory sa v uplynulých rokoch vyskytovali veľmi často, v podstate pri akomkoľvek náznaku vnútornej krízy. Si Ťin-pching však z toho vždy vyšiel silnejší.

Ak by niečo naozaj mohlo ohroziť komunistickú stranu, bola by to dlhodobá ekonomická recesia, ktorá by teoreticky mohla byť zapríčinená aj touto epidémiou. Komunistická strana si to riziko uvedomuje a pracuje na tom, aby ho znížila. Napríklad prostredníctvom propagandy, ktorá je intenzívnejšia a objavujú sa v nej aj naratívy, ktoré spochybňujú pôvod nového koronavírusu.

V Číne neexistuje reálna politická opozícia a ľudia, s výnimkou Hongkongu, nezvyknú protestovať v uliciach. Čo si teda máme predstaviť pod oslabením moci aktuálnej vlády, ako by to prebehlo?

Vnútri komunistickej strany existuje viacero frakcií a klík, ktoré majú rôzne záujmy. Zastupujú rôzne provincie či triedy a v rámci strany zvádzajú súboj o moc. Takto by som si predstavoval problémy, ktorým by vedenie komunistov čelilo – zrejme by išlo o spochybnenie pozície Si Ťin-pchinga vnútri strany.

Pokiaľ ide o výzvu zo strany obyvateľstva, tam je pravdepodobnosť výrazne nižšia. Zmeniť by sa to mohlo v prípade dlhodobých ekonomických problémov, keďže spoločenská zmluva v Číne je nastavená tak, že výmenou za obmedzenie občianskych a politických slobôd dáva komunistická strana obyvateľstvu ekonomický rast.

Napriek tomu sa počas epidémie v Číne objavila aj kritika režimu. Ako proti nej čínska vláda zakročila?

Vláda zakročila tak, ako to viac-menej robí vždy, keď sa objaví nejaký náznak disentu – zvýšila sa aktivita internetových cenzorov a mazali sa príspevky na sociálnych sieťach. Paralelne s tým komunisti produkovali vlastnú propagandu.

Robili to napríklad vtedy, keď sa objavili informácie o tom, že lekár z Wu-chanu, ktorý na vírus upozornil ako prvý, čelil prenasledovaniu a cenzúre. Na čínskom internete výrazne stúplo používanie hashtagov volajúcich po väčšej slobode prejavu v Číne.

Myslíte si, že vedenie komunistov bude teraz hľadať obetného baránka?

Je to možné. Zo začiatku to tak aj vyzeralo, zodpovednosť si prehadzovali centrálna vláda a miestna vláda v provincii Chu-pej, respektíve priamo vo Wu-chane. Kritika v tom čase smerovala najmä na regionálnych predstaviteľov, ktorí nekonali. Tí zas hovorili, že nemohli konať, pretože nemali povolenie z Pekingu.

Zaujímavé je, že v prvých týždňoch epidémie sa na verejnosti vôbec neobjavoval prezident Si Ťin-pching a hlavná zodpovednosť padala na premiéra Li Kche-čchianga. Je možné, že to bolo preto, aby neutrpel imidž prezidenta, ak by sa Číne v boji proti epidémii nedarilo. V takom prípade by hlavná zodpovednosť padla na premiéra.

Keď Čína oznámila, že epidémiu má pod kontrolou, Si bol znovu viditeľný a prišiel aj do Wu-chanu, kde ho prezentovali ako vedúcu osobnosť, vďaka ktorej sa to podarilo.

Si Ťin-pching prišiel do Wu-chanu 10. marca za prísnych bezpečnostných opatrení. Foto – TASR/AP

Objavujú sa aj názory, že to nemusí byť také jednoznačné a nízky počet nových prípadov v Číne môže byť výsledkom manipulácie. Čo si o tom myslíte?

Problém s dôveryhodnosťou čínskych štatistík je dlhodobý. Je známe, že čísla o výkonnosti čínskej ekonomiky nie sú úplne spoľahlivé. Existuje možnosť, že údaje o počte nakazených nie sú presné, a myslím si, že by sme Číne nemali automaticky veriť, že epidémiu má úplne pod kontrolou. Aj na začiatku vláda tvrdila, že všetko je v poriadku a že nový koronavírus sa neprenáša medzi ľuďmi.

Na internete sa aj teraz objavujú informácie o tom, že vo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Rozhovory

    Svet

    Teraz najčítanejšie