Denník N

Takto umelcom sympatie nezískame

Michal Bartók, riaditeľ NOC, bývalá ministerka kultúry Ľubica Laššáková a spisovateľ Michal Hvorecký na debate Vysokej školy výtvarných umení. Foto N - Vladimír Šimíček
Michal Bartók, riaditeľ NOC, bývalá ministerka kultúry Ľubica Laššáková a spisovateľ Michal Hvorecký na debate Vysokej školy výtvarných umení. Foto N – Vladimír Šimíček

Nerúhajme sa, neukazujme svoje boliestky na obdiv v situácii, keď skutočné rany ešte len prídu.

[Tip na knihu od Denníka N: Ľudskosť. Optimistická história človeka.]

Takto umelcom sympatie nezískame, uvedomuješ si to, Michal? Prepáč, že začínam tak zhurta, ale práve som urobil chybu a potrebujem to na niekoho zvaliť. Áno, bol som neopatrný a prečítal som si Tvoj príspevok k fejsbukovej, whatsappovej či akej haravare, čo sa v týchto časoch (áno, časy sú vždy nejaké, ale tieto majú v sebe príchuť exkluzivity, o akej mohli autori sci-fi iba snívať) strhla v mnohých hlavách. Napísali Ti, že máš ísť makať. Ty aj všetci ostatní, čo sa živia hubou. Tebe je hej, hovoria členovia dedinských zábavových kapiel spevákovi. Zavrieš zobák a máš zbalené… Vidíš, nespravodlivosť vládne svetu. Tentoraz ukázala prstom na Teba. A keď na Teba, tak aj na mňa.

O svojej oslabenej ostražitosti v súvislosti s čítaním Tvojich mediálnych výstupov píšem preto, lebo až do rozhovoru, ktorý si poskytol denníku SME pred niekoľkými dňami, som Tvoje verejné výstupy vnímal ako síce trochu prepiaty, ale vcelku rozumne a zrozumiteľne formulovaný postoj premýšľavého človeka. Po prečítaní toho najnovšieho to už neplatí. Neplatí to preto, lebo vytyčuješ novú frontovú líniu a vyrážaš do protiútoku, navyše na území, ktoré doteraz nebolo odmínované. Lenže kto sú Tvoji protivníci? Tí, čo Ti napísali, že máme ísť k lopate? Tá pani v košickej či prešovskej knižnici, čo Ti nechcela uhradiť viac ako cestovné? Štát?

Veľakrát som sám zažil to, o čom píšeš. Vo vecnej rovine je to, čo hovoríš, vcelku v poriadku. Autorom (a tvorivým ľuďom vôbec) na Slovensku neplatia, a ak platia, tak obyčajne málo. Prácu, ktorú odvedieme, kým pošleme rukopis editorovi, ilustrátorovi, korektorovi, grafikovi, si málokto vôbec vie predstaviť, nieto ešte zaplatiť. Keď sme pri tom – uvedomil si si vôbec, ako veľmi je naše úsilie závislé od desiatok profesií, ktorých existenciu je ťažké vôbec definovať, nieto ešte po zásluhe odmeniť? Ako by si trebárs svojmu publiku vysvetlil podstatu práce redaktora či dramaturga? Ako by vyznievalo Tvoje vlastné písanie Tebe samému, keby Tvoje myšlienky predtým, než sa dostanú na verejnosť, neprešli rukami grafika či v lepšom prípade editora? Nemáš editora? Musíš si ho robiť sám? No výborne! Tak si za to vypýtaj extra honorár – a nech je aspoň taký vysoký ako ten autorský. Obaja vieme, že dobrý editor je toho hoden.

Možno sa Ti zdá, že som príliš osobný, ale aký požičaj, taký vráť. Z Tvojho textu tlmiaceho rozochvenú strunu autorskej márnomyseľnosti sála dotknutá podráždenosť nespravodlivo obvineného. A, bohužiaľ, aj nadradenosť. V druhej, zdanlivo konštruktívnej časti ho síce umne maskuješ komparatívnym apelom na spoločnosť (Pozrite sa, ako na to idú v Nemecku!), no nakoniec pozitívne posolstvo, ktoré by som tam však našiel iba pri veľmi dobrej vôli a s rizikom nadinterpretácie Tvojho textu, vyváľaš v prachu banality – dvaja alternatívni muzikanti brigádujú, vykladajú tovar! No konečne, povie si deväť z desiatich zubných lekárov a jedenásť príčetných spomedzi desiatich. Vnímaš vôbec tie protirečenia? No keď chce byť alternatívny, tak voči komu? Čomu?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie