Denník N

Čaro nechceného – marec je opäť (aj) mesiacom knihy. Spisovatelia hovoria, čo čítajú a o čom píšu

Opýtali sme sa slovenských spisovateľov, čo a prečo v týchto dňoch čítajú, respektíve či viac voľného času radšej využívajú na vlastnú tvorbu.

Pomaly máme za sebou prvý mesiac koronakrízy, zvykáme si nielen na obavy o zdravie, ale aj na mnoho vecí, ktoré by nám mali to zdravie ochrániť. Zavreté školy, práca z domu pre všetkých, ktorým to charakter ich povolania dovoľuje, či odporúčané nevychádzanie z príbytkov obrátili naruby zvyklosti o množstve voľného času a jeho využití.

Čítanie sa javí nesporne ako jedna z najzmysluplnejších voľnočasových aktivít (teda voľnočasových pre tých, ktorí to nemajú v náplni svojej práce), a tak sa tohtoročný marec stal neplánovane opäť tým kedysi povestným (a pre niekoho možno aj povinným) mesiacom knihy.

A ako to vnímajú slovenskí spisovatelia? Čítajú väčšmi než inokedy, alebo radšej viac píšu? A ak čítajú, doháňajú svoje resty z poličky neprečítaných titulov, či sa vracajú k overeným hodnotám? Tu sú odpovede zhruba troch desiatok našich významných literátov.

Balla

Korona-nekorona, čítam rovnaké veci ako kedykoľvek predtým, a také by som aj písal, keby som písal, čiže, stručne povedané, v týchto dňoch čítam všetko od Thomasa Bernharda, po česky, teraz Korektúru, predtým Velký, nepochopitelný hlad, Mráz, budem čítať Rozrušení, Vyhlazení, Moušlování a jiné prózy a po slovensky ešte PivnicuRúbanie lesa, a potom sa táto kríza skončí a začne sa nejaká iná.

Peter Balko

V karanténe sa snažím predovšetkým písať – momentálne scenár celovečerného folk hororu Matka noci v réžii Petra Czikraia a produkcii Michala Kollára. V rámci zberu materiálu čítam štúdiu o historickej antropológii talianskeho historika Carla Ginzburga Noční příběh pojednávajúci o fenoménoch čarodejníctva, bosoráctva a sabatu. Keď nepíšem a chcem ostať v hororovom žánri, tak siahnem po waleskom okultistovi Arthurovi Machenovi a jeho zbierke desivých, spirituálnych i satirických próz Temnota nepomíjí, po fantastických poviedkach súčasného amerického „lovecraftovca“ Lairda Barrona Ta nádherná věc, jež na nás všechny čeká, či po akejkoľvek knihe z edície Alrúna od vydavateľstva Volvox Globator. Ak na mňa doľahne úzkosť, tak čítam Meno ruže, ak Viliam a Adson nepomôžu, vraciam sa do bezpečných vôd – k súbornému diela Václava Pankovčína, ktoré vydal Kali Bagala, alebo k Jankovi Púčekovi a jeho Medu pamäti. A keď všetko dopíšem a dočítam, pustím sa konečne do Nádašovej trilógie Paralelné príbehy.

Mária Ferenčuhová

Prvé tri týždne som dokázala čítať len správy o koronavíruse, vedecké články o pandémiách, eseje o tom, akú lekciu si môže ľudstvo odniesť z dnešnej situácie či akým výzvam čelí ekonomika. Zrazu som prestala čítať knihy. Pozornosť som mala roztrieštenú alebo krátkodobo zacielenú iba na jednu tému. Popri domácom učení syna, redakčnej práci na diaľku a prekladoch som si to ani veľmi nevyčítala. Pomohli mi najskôr filmy – napríklad To musí byť nebo Eliu Suleimana, so synom sme si zase pozreli Moonrise Kingdom Wesa Andersona. Vrátila som sa k čítaniu poézie Wisłavy Szymborskej, ktorá mi vďaka svojmu nadhľadu prináša pokoj. A teraz čítam dystopický román Petra Šuleja Fytopaleontológia a striedavo ma z neho buď mrazí, alebo vybuchujem do smiechu.

Michal Hvorecký

Prečítal som Dni opustenia a je to najlepšia Ferrante! Miloval som aj Neapolskú ságu, ale toto je hutnejšie, ešte radikálnejšie úprimné, emocionálne úplne na hrane a absolútne, devastujúco katarzné. Na rozdiel od epicky pomerne pomalej tetralógie toto má skôr tempo novely ako románu. Najmä prvé dve tretiny považujem za brilantne gradované a kompozične majstrovské. Spisovateľ/ka priznala, že potom už nedokázala text rozvíjať. Ani sa jej nečudujem. Ďalej sa nedá zájsť – v písaní ani v živote. Preto predstavuje záverečná časť isté sklamanie, ale zároveň neodmysliteľne patrí k celku. Možno isté šťastné zakončenie zabránilo šialenstvu. Vlastne je to ideálna kniha do izolácie, do karantény, do paranoidných koronavírusových dní. Lebo hoci sa nesmierne obávam ekonomických škôd, ktoré pandémia spôsobí, v kútiku duše sa oveľa viac desím toho,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra v karanténe

Kultúra

Teraz najčítanejšie