Zobudil sa. Holandský futbalista prekonal kómu aj predpovede lekárov

Sú to takmer tri roky, čo sa na ihrisku v tieni rakúskych Álp stretli v rámci letnej prípravy na nadchádzajúcu sezónu Ajax Amsterdam a Werder Brémy.

Pre vtedy dvadsaťročného hráča Ajaxu Abdelhaka Nouriho sa priateľský zápas pod ostrým slnkom v sekunde zmenil na boj o život.

Holanďanovi s marockými koreňmi sa priamo na ihrisku zastavilo srdce a skolaboval. Tímový lekár Don de Winter k nemu rýchlo pribehol, ale vzápätí zaváhal.

V rozpore so smernicami Európskej futbalovej asociácie začal Nouriho oživovať príliš neskoro. Napriek tomu mladý hráč prežil. Zaplatil však privysokú daň.

Všetko mohlo byť inak

Utrpel trvalé poškodenie mozgu, ktoré ho uvrhlo do viac než ročnej kómy. Hoci sa v auguste 2018 prebral, nedokázal sa hýbať ani rozprávať.

„Jeho fyzická kondícia sa stále zhoršuje, pretože sa nehýbe. Väčšinu času leží v posteli a nedokáže sám hýbať telom. Iba hlavou,“ citoval vtedy holandský NOS hráčovho brata Abderrahima Nouriho.

Lekári nedávali mladému talentu veľkú šancu, tvrdili, že Nouriho stav sa už nezlepší. Po trpkej diagnóze pripustil vinu aj samotný klub, lekára de Wintera okamžite prepustili.

„Mali sme skôr použiť defibrilátor. Abdelhak z toho mohol vyjsť aj lepšie, hoci to nie je isté. Uvedomujeme si našu zodpovednosť a vinu,“ reprodukoval vyhlásenie výkonného riaditeľa klubu Edwina van der Sara portál Goal.

Teraz je však podľa rodiny Nouriovcov všetko inak. Bývalý supertalent je údajne pri zmysloch a komunikuje. Po rokoch opustil nemocnicu a momentálne sa zotavuje v špeciálne upravenom príbytku, len pár metrov od rodičovského domu.

V štvrtkovom špeciálnom vydaní holandskej televíznej šou De Wereld Draait Door („Svet ide ďalej,“ pozn. red.) to vyhlásili futbalistov brat a otec.

„Nie je doma dlho, teraz je však už v našej opatere. Musím povedať, že tu mu je oveľa lepšie ako v nemocnici,“ povedal Nouriho brat Abderrahim.

„Spí, je, kýcha a grgá, ale stále je pripútaný na lôžko a je od nás veľmi závislý. Dokáže však do určitej miery komunikovať, napríklad úsmevom či zdvihnutím obočia. Ale stojí ho to veľkú námahu,“ dodal hráčov súrodenec.

Nouri vraj s rodinou pozerá futbal a niekedy aj reaguje na dianie na ihrisku. „Stále sa s ním rozprávame, akoby mu nič nebolo. Pri futbale vidno, že ho má stále veľmi rád. Často aj ukáže emócie,“ opísal scénu z domácnosti brat Abderrahim. „To nám robí dobre. Naučí vás to vážiť si každý jeden úsmev.“

https://twitter.com/dwdd/status/1243261454297546754

Osudový signál

V relácii, ktorá vznikla pri príležitosti publikovania novej knihy o Nouriho „nesplnenom sne“, sa k slovu dostal aj futbalistov dlhoročný priateľ a bývalý spoluhráč Frenkie de Jong. Toho mal do Ajaxu zlanáriť práve mladý Nouri, ktorého kamaráti prezývali „Appie“.

„Prehováral ma celé leto,“ povedal s úsmevom de Jong, ktorý v súčasnosti hrá za FC Barcelona.

Po týchto slovách však de Jong zvážnel. Spomenul si na dramatickú situáciu z minulého roka, keď mal na stole hneď niekoľko ponúk zo zahraničia po vydarenej sezóne v Amsterdame.

„Sedel som pri Nouriho lôžku, keď zrazu vstúpila do izby jeho mama. Vzápätí sa obrátila k Appiemu a spýtala sa ho: ‚Kam by mal Frenkie ísť? Do Barcelony?‘ Len čo to dopovedala, jeho obočie sa dvihlo. Bol to výnimočný moment,“ rozpamätal sa de Jong.

V televíznom štúdiu bol aj de Jongov spoluhráč Donny van de Beek a Steven Bergwijn, ktorý nastupuje za londýnsky Tottenham. Napriek prísnym cestovným obmedzeniam sa všetci traja vrátili do vlasti, aby spoločne prerozprávali strastiplný príbeh ich priateľa, ktorému odborníci veštili žiarivú budúcnosť.

Nouri nedovŕšil ani dvadsiatku, keď sa v roku 2016 zaradil do prvého tímu Ajaxu Amsterdam. Vo svojej debutovej sezóne odohral 15 súťažných zápasov, strelil jeden gól. Vynikal najmä technickou eleganciou a futbalovou inteligenciou.

Napriek mladému veku mu to na ihrisku myslelo. „Vždy bol o krok vpred. Na ihrisku si to užíval. Bola radosť s ním hrať,“ prehlásil van de Beek.

Najemotívnejšie sa však o aktuálnom stave Nouriho vyjadril jeho otec Mohammed. „Našu rodinu postihol ťažký osud,“ povedal zdrvene pred kamerami.

Jeho smútok sálal štúdiom, niekoľkokrát sa zajakal. Napriek tomu pozbieral všetky sily a na koniec ponúkol slová nadeje. „Stále verím v zázraky. Staráme sa o syna najlepšie, ako vieme. Robíme preňho skutočne veľa.“