Dekameron 2020: Sobota 09
Za mrežou zatvorených potravín zavládlo unavené prímerie. Z väzňov sa stali sprisahanci. Ako to zvládnu počas nasledujúcich dní? Ako prečkajú prvú noc? Dožijú sa všetci rána? Dnes píše Daniela Kapitáňová.
Do ticha okolo teakového stola v inak temer komplet plastikovom svete obchodného centra zaznel hvízdavý mužský hlas: „Je tam niekto? Haló…“
Nikto neodpovedal. Dokonca sa všetci prikrčili, aby ich esbéeskár nezbadal, uvedomila si Žofia.
„Haló?“ Kroky sa začali vzďaľovať.
Chvíľu sa dívali jeden na druhého a potom naraz vydýchli. Dokonca ani Kapénka – Žofia mu v duchu hovorila Kvapavka – neotvoril ústa a mlčala aj tá hrozná Hrabla, ktorá ju dvakrát akože bezmyšlienkovite oslovila „mladý pán“.
„Znamená to,“ skonštatoval víťazoslávne Hygienik, „že tu chcete všetci dobrovoľne ostať, keďže sa nikto z vás neozval? Rozumiem tomu dobre?“
Krásna Helena sa usmiala. Paris Hygienik sa mierne uklonil, akoby mu pripla na hruď vyznamenanie.
Ostatní vyvrátili oči k nebu. Presnejšie k neónovým štvorcom na strope.
Žofii napadlo, že je čudné, že svetlá svietia, aj keď je dávno po záverečnej, ale veď je to vlastne jedno. Všetko je čudné a všetko je jedno. Trpíme syndrómom chlapca zabudnutého v hračkárstve, chlapca, ktorý chce k mame, ale zároveň nedokáže odísť od autíčok a kolobežiek. Nikto z nás by tu nebol, keby tu byť nechcel. Hráme sa na hádky a ideologické stanoviská, ale v skutočnosti sme tu všetci kvôli tej exotickej slobode Robinsona v obchoďáku.
Možno to zapríčinil Hygienikov nápad posadať si okolo stola. Od tej chvíle neboli zákazníkmi, vztýčili vlajku na prevzatom území. Žofiu prešla panika.
Vyložila balík v bielom papieri s červenými písmenami COVID-19 na stôl a spýtala sa: „Čo myslíte, čo je vnútri?“