Denník N

Gerboc vo svojich obrazoch neponúka katarziu, ale zato všetkých démonov sveta

Martin Gerboc: Joke, 2018
Martin Gerboc: Joke, 2018

Maliar Martin Gerboc nazval svoju výstavu priam prorocky: Svet bezo mňa. Kto mohol pred pár týždňami tušiť, že ostane nielen bez neho, ale aj bez divákov za zatvorenými dverami galérie?

Písať recenziu výstavy v čase „korony“ je niečo na spôsob „lásky v čase cholery“ (i keď nie tej márquezovskej…). Nemôžete prísť na výstavu, nemôžete sa dívať na obrazy, nemôžete k nim pristúpiť, nemôžete sa dotknúť… Aj keď obrazov by sme sa – všeobecne – dotýkať nemali, obrazy Martina Gerboca sú haptické, sú maliarsky „potetované“ ako zranená a stigmatizovaná koža svojho druhu a k dotyku, aspoň letmému, lákajú, i keď nie celkom k pohladeniu.

Napriek tomu sa na to podujmem, hoci nepôjde o klasickú recenziu, ale skôr o niekoľko poznámok k obrazom na výstave, ktorú ste niektorí možno videli, niektorí nevideli. A nikto dnes ani nevie, či ju ešte uvidíte. Pomerne početnú a citlivo inštalovanú kolekciu jeho poslednej tvorby ukrývajú rokokové sály piano nobile Erdödyho paláca v Bratislave, kde má sídlo Zoya Gallery.

A hneď na začiatok treba povedať, že si vzájomne tak trochu dekadentne sadli a že im to spoločne celkom pristalo. Neodpustím si toto konštatovanie, i keď jedným dychom treba dodať, že Gerbocovi nikdy nešlo o estetiku, o samoúčelnú „krásu“ maľby, takže tradičné estetické kritériá hodnotenia sú možno trochu mimo. Aspoň zatiaľ.

Martin Gerboc: Skinhead Princess, 2018. Výstava Martina Gerboca v Zoya Gallery – Erdödyho palác, Bratislava, má trvať do 15. mája – momentálne je za zatvorenými dverami. Kurátorom výstavy je filozof Miroslav Marcelli.

Martin Gerboc: Kúzelník (3), 2018

Martin Gerboc: Hell, 2018

Vymyká sa

Martin Gerboc (1971) je zvláštny maliar, ktorého obrazy rozpoznáte hneď na prvý pohľad: defilujú pred vami temné, drásajúce, nejakým spôsobom „zvrátené“ a tabuizované príbehy z odvráteného a zakázaného sveta, ktoré sa môžu ukrývať v každom z nás.

Čierno-bielo-červené skrumáže nahých či polooblečených tiel ako tajné spoločenstvá často záhadných dejov, napovedajú o nich nápisy, texty na obrazoch či nemé výkriky zračiace sa  z bezmocných tvárí.

Donedávna v Bratislave takmer nevystavoval, ale zato za hranicami a brehmi rieky Moravy ho brali všetkými desiatimi: môže sa pochváliť ukážkovým umeleckým curriculum vitae, vystavovaním na tých najlepších galerijných adresách so špičkami súčasného českého, európskeho i svetového umenia (medzi nimi napríklad Jake a Dinos Chapmanovci, Joel-Peter Witkin, Damien Hirst, Genesis P-Orridge, Justin Mortimer, Jeff Koons, Nobuyoshi Araki, Martin Eder, Alexander Tinei a ďalší).

Neprezentuje sa pritom iba ako maliar, ale

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra

Teraz najčítanejšie