Po teroristickom útoku zjednotila Nový Zéland. Teraz chce obľúbená premiérka vyhubiť koronu

„Je to terorista, zločinec a extrémista, ale keď o ňom budem hovoriť ja, ostane bez mena. Vyslovujme, prosím, mená tých, o ktorých sme prišli, nie meno toho, ktorý to spôsobil.“

Týmito slovami opísala premiérka Jacinda Ardernová muža obvineného z teroristického útoku v meste Christchurch. Pred rokom 29-ročný Austrálčan (ktorého meno nebudeme uvádzať) zabil v dvoch mešitách 51 ľudí a 49 ďalších bolo zranených. Nahrával sa pri tom na internete.

„Možno sa chcel presláviť, ale my mu na Novom Zélande nedáme nič, ani len jeho meno,“ dodala Ardernová.

Len niekoľko dní po tom, čo sme si pripomenuli prvé výročie streľby, útočník na začiatku marca zmenil svoju výpoveď a priznal sa. Svoju vinu doteraz popieral a súd sa mal konať v júni.

Po útoku zmenil parlament na Ardernovej popud benevolentné zákony o zbraniach. Na Novom Zélande je podľa odhadov 1,5 milióna súkromne držaných zbraní, nový zákaz sa vzťahuje asi na 14-tisíc z nich.

Za to, ako zvládla celú krízu, sa hovorilo o jej nominácii na Nobelovu cenu za mier. Stala sa tiež tichomorskou osobnosťou roka.

Premiérka zdôrazňovala heslo Oni sú my (They are us). Vyslala jasný signál rodinám obetí, medzi ktorými boli aj rodáci z Afganistanu, Bangladéša či Pakistanu.

„Nezáleží na tom, či tu niekto žije celé generácie alebo sa prisťahoval pred rokom. Nový Zéland mal byť ich domovom a mali sa tu cítiť bezpečne. Mali mať právo vyznávať svoje vierovyznanie,“ citoval ju časopis Time.

Svoj prvý prejav po streľbe začala arabským zvítaním As-salámu alajkum. Navštívila wellingtonskú mešitu, pred ktorú prišla s čiernym hidžábom na vlasoch, a položila kvety na schody.

Pred mešitou sa objímala s moslimami, aby ich ubezpečila, že sú v krajine vítaní. Keď jej kondoloval Donald Trump a opýtal sa, ako jej môžu Spojené štáty pomôcť, odpovedala: „Súcitom a láskou k všetkým moslimským komunitám.“

Premiérka a mama v jednom

Bol to pritom práve Trump, ku komu ju po zvolení v roku 2017 prirovnávali. Médiá však tvrdili, že je jeho presným opakom.

Ardernová sa ako 17-ročná pridala k Labouristickej strane a stala sa prezidentkou Medzinárodnej únie socialistickej mládeže (IUSY). Po krátkej zastávke v New Yorku pracovala ako poradkyňa britského premiéra Tonyho Blaira.

Po takmer desiatich rokoch vo funkcii radovej poslankyne sa rozhodla kandidovať z čela labouristov. V krátkej, ale intenzívnej kampani si získala ľudí a v krajine vypuklo to, čo na Novom Zélande volali „jacindománia“.

Ardernová podľa kuloárnych informácií pôvodne premiérske ambície nemala, lebo si chcela založiť rodinu. Údajne šesťkrát za sebou odmietla post volebnej líderky strany.

Keď sa jej v rannej šou opýtali na ambície mať deti, bol z toho jeden z kľúčových okamihov kampane. „Je absolútne neprípustné, aby ste mi kládli takúto otázku v roku 2017. Je to výlučne rozhodnutie ženy a nemalo by od toho závisieť, či dostane prácu,“ povedala podľa portálu Newshub a toto vyjadrenie sa stalo virálnym.

Jej stredoľavicová strana síce voľby nevyhrala, ale vďaka podpore zelených dokázala zložiť koalíciu. Ardernová sa stala najmladšou líderkou na svete (od roku 2019 tento post patrí fínskej premiérke Sanne Marinovej). Nový Zéland bol pritom prvou krajinou, v ktorej získali ženy volebné právo, a v minulosti zažil už dve premiérky.

Len niekoľko týždňov po voľbách ohlásila, že so svojím manželom Clarkom Gayfordom (známym televíznym moderátorom) čaká dieťa. Po Benazír Bhuttovej z Pakistanu sa stala len druhou ženou modernej éry, ktorá porodila v pozícii líderky krajiny.

S dcérou Neve Te Aroha je na rodičovskej dovolenke otec. „Nebolo to tak, že by sme si sadli a opýtali sa: ‘Tak kto s ňou ostane doma?’ Mali sme v tom jasno,“ tvrdila pre Time.

„Môžem si brať so sebou vlastné dieťa do práce, čo si môže dovoliť len málo povolaní,“ komentovala podľa Guardianu po schôdzi OSN v New Yorku, na ktorom sa zúčastnila aj jej dcéra.

Ardernová má za sebou viacero zahraničných návštev vrátane stretnutia s kráľovnou Alžbetou II. Do Buckinghamského paláca išla oblečená v tradičnom maorijskom oblečení, za čo si doma vyslúžila veľké pochvaly.

Najvýraznejšie sa profiluje v téme životného prostredia. „Sme malí a náš podiel na globálnych emisiách je ešte menší, ale obklopujú nás ostrovné národy, ktoré už cítia klimatickú zmenu na vlastnej koži. Musíme ukázať, že vieme a budeme viesť tento boj,“ uviedla pre magazín New Yorker.

Premiérka v parlamente presadila zákon o uhlíkovej neutralite, ktorý podporili dokonca aj opoziční politici z pravicovej strany. Ardernová tiež zakázala používanie plastových tašiek, vysadila 150 miliónov stromov a zahrnula osvetu o klíme do vzdelávacieho procesu.

Nič nie je isté

„Jacinda je mimoriadne obľúbená a rešpektovaná. Stelesňuje hodnoty našej krajiny – rovnosť, pracovitosť a srdečnosť,“ vysvetľuje pre Denník N novozélandská novinárka Karoline.

Lenže aj napriek tomu nemá pred septembrovými voľbami nič isté. Prieskumy ešte pred koronou ukazovali, že strany jej súčasnej koalície by nedokázali zostaviť vládu.

Ardernovej administratíva zvýšila priemernú mzdu aj platy učiteliek či zdravotných sestier a udržala nezamestnanosť pod piatimi percentami. Nesplnila však viacero zo svojich predvolebných sľubov.

Plánovala postaviť 100-tisíc domov za desať rokov (a tisíc domov v prvom roku) za prístupnú cenu. Vysoká cena bývania patrí medzi hlavné problémy krajiny. V prvom roku však Ardernová postavila iba 47 domov a na konci minulého roka ich bolo len 315.

Kritici jej vyčítajú, že aj napriek sľubom nedokázala riešiť vysoký počet samovrážd detí a tínedžerov. Na Novom Zélande ich je v prepočte na jedného obyvateľa najviac na svete a pre Ardernovú bolo mentálne zdravie jednou z hlavných priorít.

Hoci jej vláda prijala viacero opatrení, počet samovrážd sa zatiaľ neznížil. Premiérka sa bráni tým, že jej reformy potrebujú čas.

Labouristom navyše uškodil sexuálny škandál zo septembra minulého roka. 19-ročná členka strany tvrdila, že ju zneužil zamestnanec parlamentu, čo sa mala Ardernová dozvedieť až z médií.

„Nie sme ničím výnimoční. Aj u nás niektorí Jacindu milujú a iní s ňou nesúhlasia,“ pokračuje novinárka z Nového Zélandu.

Špeciálna tlačovka pre deti

„Ľudia jej u nás nesmierne dôverujú. Bola oporou po teroristickom útoku, v decembri zvládla situáciu po výbuchu sopky White Island (po ktorom zomrelo 21 ľudí) a upokojuje verejnosť aj pri koronavíruse,“ dodala žurnalistka.

Nový Zéland v čase pandémie zaviedol jednu z najprísnejších karantén zo všetkých krajín. „Kým väčšina západných krajín sa zameriava na potlačenie nákazy, tento päťmiliónový tichomorský národ ho chce úplne vyhubiť,“ uvádza Financial Times.

V prospech Nového Zélandu hovorí jeho odľahlá poloha a masívne testovanie. Krajina má asi 1400 pozitívnych prípadov, no viac ako polovica pacientov sa už vyliečila. Zomrelo jedenásť ľudí.

Ardernová dôveruje vedcom či epidemiológom a komunikuje so svojimi občanmi. Odpovedá na ich otázky o koronavíruse na sociálnych sieťach a zorganizovala aj špeciálnu tlačovú konferenciu pre deti.