Nový model nákazy: Až 170-tisíc nakazených na vrchole, kríza možno do 2021, Matovič pripúšťa „vypnutie krajiny“

Ministerstvo zdravotníctva ukázalo nové prepočty analytikov Inštitútu zdravotnej politiky. Tí zmiernili odhady nakazených a zdôrazňujú, že aj to je pesimistický scenár.

Zásadná zmena je, že ak sa rozšíria kapacity pre nemocnice, vedeli by sme podľa analytikov situáciu zvládnuť. Tvrdé opatrenia by však museli platiť tri až štyri mesiace. A museli by sme zabezpečiť dvojnásobok ventilácií, ako máme dnes. To všetko ukazuje aktualizovaný model štátneho Inštitútu zdravotnej politiky.

„Aj napriek tomu, že sme dovolili niektorým predajniam, aby boli otvorené, sme dramaticky znížili pravdepodobnosť, že by sme túto krízu spoločne nezvládli,“ povedal premiér Igor Matovič.

Analytici prepočítavali model už s novými opatreniami, ako sú povinné rúška a rozostupy medzi ľuďmi. Zároveň počítajú aj s tým, že sa zvýši pohyb ľudí, keď sa otvoria niektoré predajne. Scenáre zásadne ovplyvnilo to, že analytici znížili odhad rýchlosti šírenia nákazy.

Vrchol epidémie očakávajú na prelome júna a júla a nakazených v tom momente môže byť podľa nich 3,2 percenta populácie, teda približne 170-tisíc obyvateľov Slovenska.

Dôležitá poznámka: štátni analytici využívajú komplikované prepočty s mnohými premennými, no aj tak uznávajú, že nevedia predpovedať budúcnosť. A navyše hovoria, že ide o krízový scenár, ktorý nás má pripraviť na veľmi negatívny vývoj – a vôbec sa nemusí naplniť.

Hlavné zistenie je, že opatrenia, ktoré vláda a ústredný krízový štáb prijali po 16. a 27. marci, by mali znížiť celkový počet nakazených.

Vypnutie štátu aj karanténa pre seniorov

Premiér Igor Matovič hovorí, že máme viaceré možnosti, ako riešiť ďalšie opatrenia.

Jedna z možností je, že budú mať povinnú karanténu rizikové skupiny, napríklad seniori. Ostatným by sa mohli uvoľniť opatrenia. Obáva sa však, čo sa stane, keď nastane teplo a seniori budú v rozpálených bytoch v panelákoch. Lebo v tom prípade môžu ľudia umierať nie pre koronavírus, ale aj pre teplo.

Ďalšia možnosť je, že ostaneme pri tvrdých opatreniach a budeme dlho v takomto režime. „Neklamme si, že si v júni dáme dole rúška a budeme žiť normálny život,“ povedal premiér. V rúškach budeme chodiť možno ešte o rok alebo v máji budúci rok, hovoril premiér. „Treba povedať, že nám deti budú hlúpnuť, lebo rok budú bez školy, ani na psychiku to nie je dobré, ak budú rok doma,“ povedal Matovič. V tomto prípade by sme sa podľa neho „mordovali“ s vírusom mesiace.

Tretia možnosť je, že sa krajina na dva či tri týždne „vypne“, aby sme zabili vírus. Fungovalo by v tomto prípade podľa neho 100-, možno 150-tisíc ľudí, ktorí by zabezpečili infraštruktúru štátu, ale inak nik. Na tom by však podľa premiéra musela byť spoločenská dohoda. Tú chce zistiť napríklad prieskumom relevantných agentúr. „Možno anketa, možno prieskum cez agentúru, ale musíme to všetci akceptovať,“ povedal premiér.

Šéf IZP Martin Smatana hovorí, že neodhadovali možný počet úmrtí. Argumentoval tým, že v krajinách, ktoré nákazu zvládali, je podiel mŕtvych nízky.

V prvej analýze, ktorú analytici z IZP zverejnili 17. marca, predpokladali, že na vrchole epidémie môže mať ochorenie COVID-19 naraz až 10 percent obyvateľstva, teda vyše pol milióna ľudí. Vrchol epidémie odhadovali o pár týždňov skôr, ako to hovoria teraz.

Svoj model pravidelne aktualizujú, táto konkrétna aktualizácia je z 29. marca. Ďalšiu budú aktualizovať k 3. aprílu.

Šéf Inštitútu zdravotnej politiky Smatana hovorí, že sa nám vďaka tvrdým opatreniam podarilo ísť inou cestou ako Taliansko, Španielsko či New York. „Darí sa nám to veľmi dobre zvládať,“ povedal Smatana. Ak budeme vedieť dlhšie vydržať prísne opatrenia, mohli by sme podľa Smatanu patriť medzi päť krajín, ktoré najlepšie zvládli pandémiu koronavírusu, teda napríklad Singapur či Južná Kórea.

Asi tisíc ľudí naraz na intenzívnych jednotkách

Inštitút hovorí o výrazne pomalšom tempe šírenia vírusu ako v prvej analýze. To by znamenalo menej nakazených aj menej ľudí, ktorí by potrebovali akútnu starostlivosť v nemocniciach, ale prinieslo by to aj natiahnutie epidémie až do jesene.

Dôležité je, že analytici predpokladajú, že aj pri dodržaní najprísnejších opatrení bude naraz pri vrchole v nemocniciach takmer sedemtisíc pacientov a takmer tisíc ich bude potrebovať intenzívnu starostlivosť.

To je výrazne menej ako v predchádzajúcom modeli, keď štátni analytici predpokladali, že intenzívnu starostlivosť bude na vrchole potrebovať až tritisíc ľudí. Aj napriek zníženiu odhadu je toto číslo stále nad súčasnými kapacitami našich nemocníc. Analytici rátajú s tým, že máme v nemocniciach najviac 600 pľúcnych ventilácií, ktoré najťažší pacienti s COVID-19 potrebujú na prežitie. Ide už aj o ventilátory, ktoré štát dokupuje.

Premiér Matovič hovoril, že musíme kúpiť prístroje a musíme navyše zaškoliť výrazne viac zdravotníkov, aby s nimi vedeli pracovať.

„Na základe zavedených opatrení a predikcie sme však názoru, že sme zaviedli (alebo sme v procese zavedenia) takmer všetky efektívne opatrenia na potlačenie šírenia vírusu,“ napísali analytici. Zároveň však tvrdia, že k naplneniu kapacít pre akútnu starostlivosť dôjde na prelome mája a júna.

„Ide teda stále o veľkú (časovú) rezervu, ktorá sa dá využiť na zastavenie nákazy, budovanie kolektívnej imunity či aplikáciu cielených opatrení. Ak by sa ponechali platné opatrenia, tak by táto rezerva bola len necelých 40 dní,“ píšu v analýze.

Tento prepočet ráta s tým, že by dnešné opatrenia platili po celý čas, teda nasledujúce tri až štyri mesiace. Analytici však uznávajú, že to tak byť nemôže. „Preto je potrebné zabezpečiť aj iné formy opatrení, ktoré budú minimalizovať vážne negatívne ekonomické efekty, spojené s touto situáciou,“ píšu. Okrem toho si to vyžaduje veľkú disciplínu obyvateľstva.

Keď sa nákaza bude šíriť pomalšie, potrvá to do roku 2021

Prečo sa údaje za necelé dva týždne tak zmenili? Predovšetkým model pracuje s výrazne nižšou mierou šírenia takzvaným reprodukčným číslom. A teda údajom, ktorý hovorí o tom, koľko ľudí nakazí jeden infikovaný človek. V pôvodnom modeli počítali analytici s tým, že od jedného sa nakazia ďalší v priemere štyria ľudia – čo bola skôr najvyššia teoretická rýchlosť šírenia.

Tentoraz už analytici počítajú aj s možnosťami, že jeden nakazený rozšíri ochorenie na menej ľudí. Teraz v štyroch hlavných scenároch počítajú s prenosom na dvoch ľudí, pri zavedení aktuálnych opatrení s ešte pomalším šírením na úrovni 1,65.

K tomu pridávajú odhady pre prípad, že by to bolo ešte nižšie číslo – pri niektorých scenároch by sa pandémia natiahla až hlboko do roku 2021 – hoci výrazne menej intenzívne.

V týchto scenároch, ktoré nepoznáme detailne, model pracuje s hodnotami nízkej mobility medzi obcami a rýchlosťou šírenia R0 1,65, 1,4 a 1,2. Toto o tom analytici píšu: „Hodnota R0 je kľúčovým parametrom, ktorý zásadne ovplyvňuje priebeh ochorenia. V scenári s R0 1,65 vrchol nákazy nastáva na úrovni 3,2 %, pri hodnote R0 1,4 je úroveň 1,5 % a pri R0 1,2 len 0,7 % celkovej populácie.“

Najmiernejší scenár hovorí o zhruba 38-tisíc nakazených celkovo. Všetky tri scenáre s najnižšou mierou šírenia nákazy hovoria o tom, že koronavírus tu s nami bude až do roku 2021.

Lepšie údaje aj nové opatrenia

Prečo teraz štátni analytici počítajú s menším šírením nákazy?

Zmeny, ktoré boli ohlásené 24. marca – teda povinné rúška, otváracie hodiny pre seniorov, zatvorené obchody v nedeľu, rozostupy v obchodoch na dva metre či možnosť kontaktovať ľudí, ktorí boli v kontakte s nakazeným vďaka mobilným dátam, – by podľa analytikov mohli rýchlosť šírenia znížiť na 1,65. Jeden nakazený by tak mohol infikovať ďalších menej ako dvoch ľudí.

Ako k tomuto číslu prišli? Šírenie vírusov na báze kvapôčkovej infekcie ovplyvňuje kontakt medzi ľuďmi, prístup k pitnej vode, vnímanie rizika nákazy, či možnosť zostať v domácej karanténe. Preto prenos a rýchlosť jeho šírenia analytici určili pre každú obec, kde zohľadnili počet obyvateľov, prístup k pitnej vode a prístup k verejnej kanalizácii. Celková rýchlosť šírenia je potom priemerom týchto údajov.

Aj napriek tomu analytici upozorňujú, že ide o pesimistickú možnosť, akési varovanie: „Naša predikcia je niečo ako záťažový test, čiže pesimistický scenár. Je lepšie byť obozretný, pripravený a zásobený, ako podceniť situáciu.“

Inštitút zdravotnej politiky uvádza príklad, ako sa v čase môže meniť rýchlosť šírenia nákazy. „Jeden z najlepších príkladov je samotný Wu-chan,“ píšu. Nástupná rýchlosť šírenia bola 3,88 (prvých 20 dní od prvého prípadu), 1,25 počas zavádzania opatrení a 0,32 po zavedení karantén a najstriktnejších opatrení.

Superšíritelia aj protilátky

Zmena je spôsobená aj „spresnením čísel, zreálnením podkladov na slovenské podmienky a zavedením nových opatrení“. Na modeli naozaj vidno, že je podrobnejší, pracuje s viacerými komplikovanými prepočtami a výrazne viac napríklad zohľadňuje pohyb ľudí a už napríklad počíta aj so superšíriteľmi.

Vychádzajú pritom zo skúseností z Južnej Kórey, kde niektoré osoby šírili koronavírus omnoho rýchlejšie, ako je priemer. Napríklad môže ísť o nakazeného, ktorý bol na športovom podujatí, kde bolo veľa ľudí. Alebo ide o nakazeného, ktorý sa správa nezodpovedne a má to veľký vplyv na to, koľko ľudí sa od neho nakazí.

Model počíta aj s tým, že pacient, ktorý sa koronavírusom nakazí, sa nemôže v krátkodobom až strednodobom horizonte nakaziť znovu. Prekonanie vírusu by podľa analytikov malo vytvoriť aspoň minimálne krátkodobé protilátky. „Hypotéza ešte nie je plne potvrdená z dôvodu, že vírusom bol nakazený prvý človek len nedávno,“ tvrdia analytici s tým, že vychádzajú z poznatkov o iných koronavírusoch.

Naopak hypotézu, že by vyššia teplota mala spomaliť šírenie, nepovažujú za potvrdenú. Takže ju ani v modeli neberú do úvahy.

Analytici zatiaľ nemajú dáta od mobilných operátorov. Tie by im mohli ukázať reálne pohyby obyvateľov. Zároveň uznávajú, že je u nás ešte málo nakazených, aby sa dali robiť presnejšie odhady. „Na Slovensku ešte totiž nemáme dostatočný počet pacientov, aby sme vedeli modelovať aj presnú vekovú štruktúru, a tým lepšie asimilovať model,“ napísali analytici.