Denník N

Stolári sa chytili žehličiek, krajčírky šijú od piatej rána. Ako to vyzerá vo firme, ktorá improvizuje, aby prežila

Stolári vymenili drevo za žehličky. Foto N - Tomáš Benedikovič
Stolári vymenili drevo za žehličky. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ich sedačky idú na odbyt najmä v Beneluxe, vo Francúzsku, Švajčiarsku aj v Dánsku. Už takmer dva týždne však rodinná nábytkárska firma Krošlák z Nitrianskej Blatnice šije iba ochranné rúška.

Možno ste to minulý týždeň zachytili v rádiu, kde počas dňa hrajú pesničky na želanie: „Tu sú stolári z Nitrianskej Blatnice. Žehlíme a skladáme rúška. To teraz treba, tak to robíme,“ ozvalo sa v éteri.

Do rádia zavolal Dušan, lebo chcel potešiť kolegov, chalanov zo zmeny. Aj teraz má v rukách žehličku a za ušami mu nahlas vyhráva rádio. O tretej popoludní by už za bežných okolností išiel domov, ale nič nie je posledné týždne ako bežne.

Toto je príbeh jednej z mnohých firiem, ktoré počas uplynulých dní otočili svoju výrobu a šijú rúška. Majú na to dva dobré dôvody. Chcú pomôcť. A chcú prežiť.

Nastrihať, ožehliť, poskladať a opäť ožehliť. Pre niektorých stolárov je to oddychovka, iní by radšej robili sedačky, no nesťažuje sa nikto. Foto N – Tomáš Benedikovič

Rodinná firma vyrába najmä čalúnený, ale aj kovový nábytok. To išlo teraz bokom, šijú len rúška. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ranná zmena sa začína o piatej ráno. Denne tu dokážu ušiť takmer 10-tisíc rúšok. Foto N – Tomáš Benedikovič

Syn a otec, Samuel a František Krošlákovci z Nitrianskej Blatnice. Foto N – Tomáš Benedikovič

Dva dni a dve noci

„Prišiel som v pondelok ráno do roboty a Samo mi hovorí: Zastavil som čalúnnictvo. Neveril som. Čo si sa zbláznil? Ani si sa neporadil?“ rekapituluje uplynulé dni František Krošlák.

Rodinnú nábytkáreň založil pred tridsiatimi rokmi. Pred troma rokmi odišiel do dôchodku a vedenie firmy prenechal synovi Samuelovi. „Až potom mi to došlo. Urobil vynikajúce rozhodnutie. Zákazníci to pochopili a bolo treba konať hneď, každý ďalší deň by bolo neskoro,“ dodáva majiteľ firmy, ktorá zamestnáva 140 ľudí z Nitrianskej Blatnice a okolitých dedín.

Riadenie firmy síce odovzdal, no teraz je späť v robote každý deň. Má to totiž zrátané. Milión kusov nábytku, ktoré za tie roky vyrobili a vyviezli, dane, ktoré zaplatili, ale aj všetky aktuálne mzdy, odvody a prevádzku. „Ak by sme nič nevymysleli a ak nám aj štát nepomôže, o tri mesiace môžeme streliť šampanské a je šlus. Po tridsiatich rokoch. A to by mi bolo strašne ľúto,“ dodáva.

Na stole je balík bielych bavlnených rúšok s

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

Slovensko

Teraz najčítanejšie