Stolári sa chytili žehličiek, krajčírky šijú od piatej rána. Ako to vyzerá vo firme, ktorá improvizuje, aby prežila
Ich sedačky idú na odbyt najmä v Beneluxe, vo Francúzsku, Švajčiarsku aj v Dánsku. Už takmer dva týždne však rodinná nábytkárska firma Krošlák z Nitrianskej Blatnice šije iba ochranné rúška.
Možno ste to minulý týždeň zachytili v rádiu, kde počas dňa hrajú pesničky na želanie: „Tu sú stolári z Nitrianskej Blatnice. Žehlíme a skladáme rúška. To teraz treba, tak to robíme,“ ozvalo sa v éteri.
Do rádia zavolal Dušan, lebo chcel potešiť kolegov, chalanov zo zmeny. Aj teraz má v rukách žehličku a za ušami mu nahlas vyhráva rádio. O tretej popoludní by už za bežných okolností išiel domov, ale nič nie je posledné týždne ako bežne.
Toto je príbeh jednej z mnohých firiem, ktoré počas uplynulých dní otočili svoju výrobu a šijú rúška. Majú na to dva dobré dôvody. Chcú pomôcť. A chcú prežiť.
Dva dni a dve noci
„Prišiel som v pondelok ráno do roboty a Samo mi hovorí: Zastavil som čalúnnictvo. Neveril som. Čo si sa zbláznil? Ani si sa neporadil?“ rekapituluje uplynulé dni František Krošlák.
Rodinnú nábytkáreň založil pred tridsiatimi rokmi. Pred troma rokmi odišiel do dôchodku a vedenie firmy prenechal synovi Samuelovi. „Až potom mi to došlo. Urobil vynikajúce rozhodnutie. Zákazníci to pochopili a bolo treba konať hneď, každý ďalší deň by bolo neskoro,“ dodáva majiteľ firmy, ktorá zamestnáva 140 ľudí z Nitrianskej Blatnice a okolitých dedín.
Riadenie firmy síce odovzdal, no teraz je späť v robote každý deň. Má to totiž zrátané. Milión kusov nábytku, ktoré za tie roky vyrobili a vyviezli, dane, ktoré zaplatili, ale aj všetky aktuálne mzdy, odvody a prevádzku. „Ak by sme nič nevymysleli a ak nám aj štát nepomôže, o tri mesiace môžeme streliť šampanské a je šlus. Po tridsiatich rokoch. A to by mi bolo strašne ľúto,“ dodáva.
Na stole je balík bielych bavlnených rúšok s