Denník z karantény: Prvýkrát v živote sa nebojím o deti, ale o seba
Ľudí po transplantácii koronavírus ohrozuje azda najviac. Patrí k nim aj redaktorka českého Deníka N Renata Kalenská, ktorá opisuje, ako vyzerá jej život v prísnej izolácii s dvomi deťmi.
Za deväť dní som spravila šesť rozhovorov, jeden fejtón, buchty, maslové lupáčiky, množstvo pudingu a v televízii som videla jednu českú kriminálku a jedného Columba. A prvýkrát v živote som si objednala nákup potravín cez internet.
Klikala som dosť nesústredene. Viac než to, ako mutuje koronavírus, teraz riešim, čo urobiť s osemdesiatimi vajcami. Do chladničky sa už nič nezmestí, tak som druhú urobila z kúpeľne. Otvorené okno sa postaralo o takú zimu, že ísť sa umyť je ako za trest. Ale vajcia hádam prežijú.
Krájame zvyšky salámy, syry, zeleninu, na platni mi nadskakujú vajcia, nestíham ich olúpať, pretože sa pripravujem na rozhovor s jedným z päťdesiatich najlepších učiteľov na svete. Nechcem vyzerať, že veľmi improvizujem, takže príprava na rozhovor je nutná. Napokon sa mi čiastočne darí robiť všetko naraz. Krájať, písať, lúpať.
Asi budem kričať
Syn má dnes jedenásť rokov. Narodeninové raňajky, ktoré som zatiaľ nikdy nevynechala, som zariadila tak, že som o šiestej ráno napiekla hromadu palaciniek.
Všade čítam, že karanténu máme využiť na čítanie kníh, na ktoré sme zatiaľ nemali čas. Že si máme pozrieť filmy, ktoré sme nevideli. Zamyslieť sa nad svojimi životmi. Zatiaľ som ani nestihla vytriediť staré oblečenie. Ani umyť okná. Potrebovala by som aspoň povysávať. Nestíham nič.
Takže narodeniny. Torta. Zvyknem ju piecť tajne, čo je teraz
