Denník N

Boj proti vírusu je v Maďarsku ďalšou kapitolou dlhej studenej občianskej vojny

Viktor Orbán počas prejavu pred maďarským parlamentom o koronavírusovej kríze. Foto - TASR/AP
Viktor Orbán počas prejavu pred maďarským parlamentom o koronavírusovej kríze. Foto – TASR/AP

Migranti už nestačili, kampaň proti Rómom nezabrala podľa očakávania, a tak sa koronavírus stal novou zámienkou, aby Orbán oslabil opozíciu a posilnil svoju moc.

Autor je spisovateľ a publicista

Keď sa po prepuknutí koronavírusovej pandémie na verejnosť dostali prvé správy o tom, že Viktor Orbán chce zákonom zaviesť časovo neohraničený výnimočný stav, obmedziť činnosť maďarského parlamentu a vládnuť dekrétmi, mnohí komentátori hneď kričali o diktatúre.

Viacerí pozorovatelia mohli mať pocit, že práve teraz prišla chvíľa, keď Orbán môže raz a navždy zabetónovať svoju moc, a maďarský zákon porovnávali s nacistickým Ermächtigungsgesetzom, teda zmocňovacím zákonom. Tento akt prijali Nemci v roku 1933 po zhorení Reichstagu a umožnil Hitlerovi vládnuť bez ríšskeho snemu.

Ak si však dôkladne preštudujeme návrh maďarského zákona a pozorne sledujeme situáciu, ktorá sa okolo neho vytvorila, zistíme, že toto nie je nový sólo pokus Orbána, ktorým by definitívne zničil zvyšky maďarskej demokracie, ale tento zákon je iba súčasťou dlhého boja, v ktorom sa snaží získať mocenskú prevahu vždy na ďalšie obdobie.

Orbánova moc v ohrození

V októbri 2019 utrpela strana Fidesz historickú porážku, keď v komunálnych voľbách po takmer desiatich rokoch prišla o post primátora v Budapešti a v ďalších významných mestách. Opozícia v Maďarsku si prvýkrát vyskúšala, či môže Orbána poraziť, ak sa spojí, a prinieslo to nečakane dobré výsledky.

Orbán vedel, že silné pozície v mestských samosprávach môžu predstavovať základ novej opozičnej politiky aj na celoštátnej úrovni a spojenie opozičných síl môže znamenať jeho porážku v parlamentných voľbách v roku 2022. Po týchto komunálnych voľbách bol preto Orbán taký neistý, ako už dávno nie, a zúfalo hľadal nové témy, ktorými môže ďalej upevňovať vieru svojich voličov.

Migračná kríza z roku 2015 bola už ďaleko a ľudia začali zabúdať na dni, keď migranti a utečenci niekoľko dní blokovali železničnú stanicu Keleti pályaudvar v centre Budapešti. Hrozba, že Turci pustia ľudí na úteku do Európy bola, samozrejme, reálna, ale nestačilo to na masovú a permanentnú mobilizáciu, na ktorú boli Orbánovi voliči zvyknutí.

Asi aj preto vytiahol začiatkom tohto roka rómsku kartu, keď začal napádať tých Rómov, ktorým maďarský súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy za školskú segregáciu. Orbán tvrdil, že Rómovia si tieto peniaze nezaslúžia, pretože pre ne nič nerobili. Vyvolal tým búrlivú debatu v médiách, ale ani táto téma nezabrala tak ako predtým migranti a Soros.

Po prepuknutí koronavírusovej krízy však prišla vhodná chvíľa na to, aby Orbán mohol oslabiť opozíciu a získať späť kontrolu nad politickým dianím.

Jeho zákon o výnimočnom stave je šikovná pasca. Opozícia, pochopiteľne, nedôveruje Orbánovi ani tomu, že návrh zákona je výsledkom dobrého úmyslu chrániť občanov v tejto mimoriadnej situácii. V Maďarsku platí pre migráciu výnimočný stav už od roku 2015. Maďarská vláda ho pravidelne predlžuje (dôvody pritom nezverejňuje), a to aj napriek tomu, že miera migrácie v uplynulých rokoch dramaticky klesla.

Už samotná skutočnosť, že v prípade migrácie vláda nepotrebuje súhlas parlamentu na vyhlásenie výnimočného stavu, ukazuje, že tento nový zákon je v podstate zbytočný. Opozícia sa však môže obávať toho, že ak zákon prejde, aj výnimočný stav z dôvodu epidémie bude trvať roky rovnako, ako sa to deje v prípade migrácie. No ak opozícia návrh nepodporí, Orbán to môže využiť proti nej – téza, že odmietla spoluprácu v čase krízy, bude pre Fidesz účinnou zbraňou v predvolebnom boji v roku 2022.

Orbána usvedčujú dôkazy

Možno znie neuveriteľne, že Orbán zneužíva aj túto situáciu na malicherné vnútropolitické ciele namiesto toho, aby sa venoval ochrane občanov. Je tu však niekoľko konkrétnych dôkazov.

Po prvé: vláda argumentovala tým, že po uplynutí prvého obdobia výnimočného stavu ho nemôže predĺžiť bez súhlasu parlamentu. Následne však vedúca úradu verejného zdravia vo vlastnej réžii nariadila predĺženie všetkých ochranných opatrení, ktoré predtým schválila vláda v rámci výnimočného stavu. Ako na to poukázali viaceré nezávislé médiá, vláda zrazu nepotrebovala žiadne splnomocnenie a žiadny nový zákon na účinnú ochranu občanov.

Po druhé: po prepuknutí krízy začali maďarské provládne médiá, na čele s verejnoprávnou televíziou, ktorá je najdôležitejším prostriedkom vládnej propagandy a ktorú maďarská vláda prevádzkuje ročne za približne 100 miliárd forintov (280 miliónov eur), veľkú kampaň proti opozičným stranám a nezávislým médiám, ktoré obvinili zo šírenia paniky a z marenia protiepidemiologických opatrení vlády. Provládne médiá namiesto toho, aby informovali o epidémii, vysielali reportáže a zverejňovali články, ktoré osočovali ich kritikov v štýle 50, rokov minulého storočia.

Ešte na začiatku epidémie napríklad provládna televízia TV2 venovala samostatnú reportáž tomu, že nápad zatvoriť v dôsledku epidémie školy, je škodlivý a katastrofálny. V deň, keď sa reportáž dostala do vysielania, však už zatvorenie škôl musela nariadiť vláda. Verejnoprávna televízia medzitým aj v týchto dňoch vysiela reportáže o dôležitosti maďarského hraničného plotu.

Nekonečná vojna

Ak by niekomu nestačili ani tieto príklady ako dôkaz, že nový maďarský zákon je súčasťou absurdných politických bojov, tak sa dá poukázať na niektoré spoločenské súvislosti v Maďarsku.

Významný spisovateľ Gábor Zoltán vo svojej knihe Sused, v ktorej sa venuje anatómii hnutia maďarských nacistov, takzvaných nyilašovcov, píše, že po tom, čo koncom roka 1944 nyilašovci v Maďarsku získali moc, sa začala občianska vojna, ktorá sa neskončila porážkou nacistov. Nastalo iba prímerie, ale studená občianska vojna prebieha v podstate dodnes a stále kŕmi nenávisť ľudí.

Asi by sme nepreháňali, ak by sme tento model ešte rozšírili tak, že by sme začiatok tejto občianskej vojny datovali na rok 1919, teda na obdobie bojov komunistickej Maďarskej republiky rád s horthyovskými revizionistickými silami. Ide totiž o konflikt, ktorý tvorí pozadie súčasných rozporov vo vnútri maďarskej politiky, keďže otázky súvisiace s týmto obdobím ešte dodnes nie sú v spoločnosti konsenzuálne uzavreté.

V nedávnej minulosti sme boli najbližšie k ukončeniu „prímeria“ v roku 2006, keď po škandále vtedajšieho premiéra Ferenca Gyurcsánya, o ktorom zverejnili nahrávku, ako na jednom straníckom mítingu hovorí o tom, že klamali ľuďom, vypukli v maďarských mestách vážne nepokoje. (Čitateľom, ktorí čítajú po maďarsky, odporúčam k tejto téme najnovšiu knihu mladého básnika Mária Z. Nemesa, zakladateľa takzvaného hungarofuturistického hnutia, ktorý práve cez rekonštrukciu udalostí z roku 2006 odhaľuje absurdný neohorthyovský jazyk súčasnej maďarskej vládnej moci.) Hlavný naratív Fideszu od tohto obdobia je, že „národ nemôže byť v opozícii“ a že národ reprezentuje jedine Fidesz. Všetci ostatní sú nepriatelia.

Namiesto spolupráce agresivita

Orbán sa stal hlavným novodobým lídrom tejto občianskej vojny, a preto ju nemôže zastaviť ani zmierňovať, keďže jeho moc závisí od toho, ako dlho dokáže svojich prívržencov udržiavať v zákopoch.

Je zaujímavé vidieť, ako jeho pohľad ovplyvňuje v období koronavírusovej krízy aj prístup Maďarov žijúcich na Slovensku. Šéf mládežníckej organizácie SMK, László Gubík, ktorý je známy svojou extrémnou servilnosťou voči Fideszu, v uplynulých dňoch na svojom facebookovskom profile burcoval svojich prívržencov proti denníku Új Szó. Jediný maďarský denník na Slovensku, ktorý je ešte stále nezávislý od maďarskej vlády, môže byť krízou veľmi ohrozený, a preto začal prosiť svojich čitateľov o finančnú pomoc. Gubík vyzýval na to, aby denník nepodporili, na čo jeho prívrženci reagovali tak, že by členov redakcie videli radšej visieť.

Ešte nevieme, aké vážne následky bude mať epidémia v krajine, v ktorej ani v časoch krízy nie je predstaviteľná akákoľvek spolupráca medzi politickými protivníkmi. Zatiaľ to vyzerá tak, že studenú občiansku vojnu v Maďarsku by mohla ukončiť iba taká vážna katastrofa, akú by sme žiadnej krajine neželali.

Koronavírus

  • 1521 (+1) nakazených | 1356 (+18) vyliečených | 28 úmrtí (+0) | 170995 testov (+3433) – stav k 29.5.
  • za štvrtok nepribudol ani jeden nový prípad, kĺzavý medián je na hodnote 0
  • 3. júna otvoria všetky vnútorné športoviská a začne sa s uvoľňovaním opatrení v DSS
  • od stredy je možné ísť do 8 krajín bez povinnosti karantény pri návrate do 48 hodín

Viktor Orbán

Komentáre

Teraz najčítanejšie