Štátny tajomník pre šport Husár: Argument kmotríkovcov o požiadavke UEFA je výmysel, vieme aj o Riapošových čachroch

Ivan Husár ako volejbalový tréner viedol VKP Bratislava aj slovenskú reprezentáciu, vo vláde Igora Matoviča sa ako nominant SaS stal na ministerstve školstva štátnym tajomníkom pre šport.

Odmieta, aby ministerstvo poslalo Ivanovi Kmotríkovi za Národný futbalový štadión viac ako pôvodne avizovaných 75 miliónov eur, a nevylučuje, že sa bude pokúšať o to, aby štadión oligarchovi zostal.

Husár hovorí aj to, že paralympionikom na ministerstve kvitla lúka a upozorňuje na zistenie hlavnej kontrolórky športu, ktorá odhalila nezrovnalosti pri budovaní areálu v Piešťanoch.

Minister školstva Branislav Gröhling z SaS v rozhovore pre Denník N povedal, že prvý kostlivec v skrini, ktorého na ministerstve našiel, je Národný futbalový štadión. Verejnosť vie zatiaľ len to, že bývalá ministerka Martina Lubyová z SNS napokon nepodpísala dodatok, ktorý by Ivanovi Kmotríkovi navýšil investíciu zo 75 miliónov o ďalších približne 25 miliónov eur.

Dodatok naozaj nie je podpísaný, overili sme si to v prvý deň na ministerstve. Mám na stole kvantum šanónov vrátane analýzy KPMG a odborného posudku ústavu zo Žiliny. Naši legislatívci sa konečne k tomu dostávajú, doteraz to išlo mimo nich.

Domnievam sa, že dodatok nad pôvodných 75 miliónov eur nie je správny. Bývalí premiéri Fico či Pellegrini pôvodne hovorili o podstatne nižších sumách. Akceptujem infláciu a rast cien, ale rozdiel je enormný.

Som srdcom slovanista, nikdy som nešiel na zápas, keď sa hralo na Pasienkoch. (Počas desaťročnej výstavby nového Tehelného poľa – pozn. red.) Obdivujem, že Ivan Kmotrík ho postavil, veď kto iný, ak nie developer? Súhlasím aj s jeho lokalitou. Cena je však obrovská a verejnosť od nás čaká kroky, našou úlohou je brániť verejné financie.

Pred voľbami ste povedali, že argumenty pre navýšenie ceny neboli správne a že podľa vás na štadióne chceli zlaté kľučky.

Máme overené, že Európska futbalová únia (UEFA) nemala žiadne požiadavky na zvýšenie štandardov stavby. Bol som na zápase Slovan – PAOK Solún, štadión sa mi páčil, nemal som pocit, že sú tam zlaté kľučky. Je to milá stavba. Nevidím však do detailov, prečo zdražel, musel by som byť znalec. Požiadavka od UEFA je však výmysel, žiadna nie je. Nevidím dôvod, prečo by sme mali mať 4- či 5-hviezdičkový štadión, medzištátne zápasy môžeme hrať aj vo Viedni či v Györi.

Dokonca aj v Trnave.

Bol som aj tam, samozrejme, je to rovnako roztomilý štadión, aj keď trochu skromnejší.

Stál 30 miliónov eur.

Táto cena je dôsledne overená a poznám neoficiálny výrok pána Poóra, že na štadióne nezarobil nič a je to viac-menej o srdci. V súčasnosti už štadión nevlastní, biznis sa s ním urobiť nedá. Chápem aj slová pána Kmotríka z diskusie Denníka N, že na vrcholovom futbale ešte žiadny slovenský funkcionár nezarobil. Verím, že to tak je.

Na druhej strane, prečo by sme mali vlastniť futbalový štadión? Nedokážeme sa oň zodpovedne postarať, a ak sa oň štát nebude starať, štadión bude chradnúť. Neviem si predstaviť, že verní fanúšikovia Slovana, nehovorím o ultras, budú spokojní, keď ich klub nebude štadión vlastniť.

Slovan už dostal 27 miliónov eur ako jednorazovú štátnu dotáciu v rámci celoplošných dotácií na športovú infraštruktúru. Bývalý minister školstva Peter Plavčan však podpísal zmluvu, podľa ktorej štát musí Kmotríkovi dorovnať sumu 75 miliónov eur za štadión, ak o to Kmotrík požiada. Právnici Ladislav Križan a Zuzana Zajíčková však v textoch pre Denník N tvrdia, že Plavčan na to vtedy nemal kompetenciu a že jeho podpis sa dá napadnúť.

Na tých 27 miliónov eur by som nesiahal, aj keď je na diskusiu, či Žilina, Prešov alebo Košice oprávnene dostali nižšie dotácie. Dokonca je tam možnosť navýšiť sumu o osem miliónov, keďže podľa Európskej komisie môže byť suma štátnej pomoci do 40 percent.

Pokiaľ ide o zmluvu samotnú, ešte minister školstva Dušan Čaplovič podpísal zmluvu, ktorá hovorila, že ak chce Kmotrík štadión predať, musí s tým štát súhlasiť. Za ministra Plavčana sa text zmluvy zásadne zmenil. Hovorí, že ak Kmotrík povie, že štadión chce odpredať, štát ho musí kúpiť. Toto smrdí.

Neuvažujete nad alternatívou, že by Kmotrík dostal len 27 miliónov eur, ktoré už má na účte? Mohli by ste napríklad napadnúť zmluvu, ktorú podpísal minister Plavčan, hoci na to nemusel mať kompetenciu.

Je to právny názor právnikov Križana a Zajíčkovej, ja som hobby legislatívec, neviem na to fundovane odpovedať. Navrhol som presadzovať líniu proti zdražovaniu nad 75 miliónov eur. To, či je zmluva podpísaná ministrom Plavčanom platná, je o rokovaniach. Stoja proti sebe dva tábory právnikov a názorov, bude sa o tom debatovať. Štát to bude chcieť vyriešiť k spokojnosti oboch strán aj obyvateľstva.

S akým výsledkom budete spokojný vy?

Na svoj blog som napísal, nech štát nie je dilino a štadión nekupuje. V Slobode a solidarite sme liberálni a chceme štíhly štát. Myslíme si, že štát je najhorší gazda a vagabund – nedokáže si strážiť svoje veci ako súkromník. Prišli na to aj Angličania, ktorí predávajú štadión vo Wembley.

Čiže budete robiť všetko pre to, aby Kmotrík nedostal ani 75 miliónov a aby mu štadión zostal?

K tomu sa nemôžem vyjadriť, lebo tomu nerozumiem. Bolo by však dobré, keby si štadión nechal Slovan.

Ale nechať si ho môže len vtedy, keď ho štát nekúpi, a teda nedodrží zmluvu podpísanú ministrom Plavčanom.

Neviem sa k tomu nateraz vyjadriť, vo funkcii som týždeň. Bojujeme hlavne o to, aby sa nevyplatil dodatok nad 75 miliónov.

Ak teda štát kúpi štadión za 75 miliónov, nebudete kričať?

Budeme kričať v duchu zákona a v duchu toho, kde je pravda. Právnici Ladislav Križan a Zuzana Zajíčková sa domnievajú, že štadión štát nemusí kúpiť. A o to pôjde: či musí alebo nemusí. Ak musí, musí sa rokovať aj o cene.

Zaujímavé je, že Fico hovoril o cene 40 miliónov eur, Pellegrini zasa servilne pritakával, keď cenu navyšovali, čo bolo trápne.

Nebojíte sa súdneho sporu s Kmotríkom? Počas koronavírusu môže prísť o veľa peňazí, na štadión si musel zobrať úver. Ale načo by teraz banke bol štadión? Kmotrík teda má motiváciu robiť všetko pre to, aby štát od neho štadión odkúpil za čo najvyššiu sumu. Počítate so súdnym sporom?

To je otázka pre legislatívcov na ministerstve, oficiálne ich poznám päť dní. Odkladajú sa hypotéky, splátky, termíny na STK. Banky budú musieť byť ústretové aj k veľkým firmám. (Rozhovor sa uskutočnil ešte pred oznámením vládnych opatrení – pozn. red.) Je možné, že to skončí na súde, neviem. Vyjadrujem vďaku, že tam štadión stojí, no pozerám sa, ako bola realizovaná a prezentovaná najväčšia investícia do športovej infraštruktúry za posledných 50 rokov.

Kompletný rozhovor v podcastovej forme:

https://open.spotify.com/episode/3KxY3BRpsNaJcADZqNpqpK

Športové podcasty nájdete na: Apple – Google – Spotify – Podbean –RSS – Youtube

Nasti sa chcem ospravedlniť

Bude to mať Ivan Kmotrík, spájaný s SNS, na ministerstve školstva teraz ťažšie?

Prvýkrát počujem, že je spájaný s SNS.

Ako ste vnímali pôsobenie vášho predchodcu Jozefa Gönciho, ktorého predstavili na tlačovke v sídle SNS?

Bol prezentovaný ako nepolitický nominant, ale k strane mal zrejme bližšie a bol možno na začiatku favorit Andreja Danka. Rozprával som sa s ním, napriek tomu nemal podporu, ktorú verím, že budem mať na línii SaS. Nemal súzvuk s ministerkou a šéfom strany.

Jozef Gönci je kvalitný bývalý športovec s funkcionárskymi skúsenosťami z Dukly Banská Bystrica či Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV). Veciam rozumie a myslím si, že naše vnímanie športu je podobné, hlási sa k niektorým liberálnym veciam. Nemal tu však na ružiach ustlané.

Podarilo sa mu presadiť vznik Fondu na podporu športu, dieťaťa jeho bývalého šéfa z SOŠV Siekela, ktorý o ňom predtým veľa hovoril. Zostane pán Gönci v správnej rade fondu?

Bol súčasťou nového zákona o športe, no nikto si nevedel predstaviť, ako sa doň nalejú prostriedky. Vďaka pánovi Siekelovi a pánovi Göncimu ten fond vznikol. Jeho problémom je však to, že vznikol ako rýchlovka poslaneckým návrhom, čo my v SaS určite nechceme robiť.

Jasne sme sa dohodli, že fond rušiť nechceme, aj keď sú v ňom technické hlúposti – napríklad zbytočný konflikt záujmov. Vzniklo tam zabetónovanie členov správnej rady, dozornej rady a komisie, našou úlohou je veľmi slušne to skončiť. Fond potrebuje korektúru v personálnom obsadení.

Pred voľbami ste vypichli, že krátko po ukončení kariéry sa stala členkou správnej rady Anastasia Kuzminová. Má rozhodovať o investíciách do športu?

Nasti sa chcem ospravedlniť, bude to na kyticu ruží. Za to, čo dokázala, si ju mimoriadne vážim. Má potenciál byť odborníčkou a vyjadrovať sa k problematike. Problém je však ten, že neplní zákonnú normu trojročnej praxe v riadiacej funkcii. Len tak ju tam dali.

Aby to dobre vyzeralo?

Môže byť. Práve preto budem chcieť, aby sme si tam madam Kuzminovú nechali, lebo to dobre vyzerá. Musíme však povedať, že je tam nezákonne a dostane výnimku, aby si robila prax. Je kravina, aby to mohla splniť, veď nemala kedy, nebola zároveň svetovou biatlonistkou a šéfkou Dukly. Je však dobré verejnosti povedať, aby nám tolerovala Nasťu Kuzminovú na tri roky, alebo to nastavenie zrušme.

V správnej rade fondu je aj Ján Riapoš, prezident Slovenského paralympijského výboru. Vy ste napísali, že „postihnutí majú neadekvátnu hojnosť“. Narážali ste na to, že majú rovnaký nárok na štátnu podporu ako „zdraví“ športovci?

Je to citlivá téma. Oni, špeciálni olympionici aj deaflympionici, radi hovoria, že chcú byť na rovnakej úrovni. Nesúhlasím však, že úspech Petry Vlhovej je na rovnakej úrovni ako úspech Henriety Farkašovej (lyžiarka, paralympijská zlatá medailistka – pozn. red.). Je to neporovnateľné. Darmo budú hovoriť, že je to populárne v Amerike.

Na Petru Vlhovú ide do Mariboru 4-tisíc Slovákov so zástavami. To, ako sa musí nadrieť na titul majsterky sveta, je neporovnateľné s Farkašovou, nikto ma nepresvedčí o opaku. To isté stolní tenisti či plavci. Ja si ich vážim, chápem, že spoločnosť im musí dať zelenú. Jednou z úloh štátu je zadefinovať, či je to tak alebo onak. Vo štvrtok som videl tabuľku o prípadnom ocenení za výsledky a rozum mi zostáva stáť.

Prečo?

Pretože Peťa Vlhová dostane rovnaké peniaze ako majster sveta v boccii na vozíčku. Ak verejnosť povie, že úspech Vlhovej a vozíčkara v boccii je rovnaký, neceknem.

Ako zistíte názor verejnosti?

Dáme si vo Focuse urobiť prieskum v dobrej vzorke, napríklad 10-tisíc, či je šport oslabených a postihnutých rovnako významný ako tento šport.

Je jasné, že preteky Henriety Farkašovej sleduje menej ľudí a preteká v oveľa menšej konkurencii. Ako si však má zohnať peniaze na trénovanie, ak nemá šancu získať ich cez marketing alebo prize money?

A ako si počas pandémie má zohnať rozvedená matka troch detí peniaze na svoj život?

Toto poviete Henriete Farkašovej a Jánovi Riapošovi?

Nemám nič proti tomu, že Henrieta športuje. Ale myslím si, že to v športovom svete nie je to isté ako Petra Vlhová. Pán Vlha do svojej dcéry investoval všetky rodinné peniaze. Ja sa pýtam: robili to aj v rodine Farkašovej?

Ste pripravený na odpor pána Riapoša, o ktorom sa hovorí, že je veľmi schopný v diplomacii na úradoch a ministerstvách?

Nepoznám ho osobne, ale viem, že existuje decembrové odhalenie hlavnej kontrolórky, budeme sa na to musieť pozrieť. Počul som rôzne príbehy o Piešťanoch, kde boli rôzne podivuhodné čachre-machre, bola snaha vybudovať tam nejaký areál, je to tam zdevastované, možno netransparentne financované.

Mám trochu ťažké srdce na tento svet. Zažil som jednu cestu vlakom a cestovali v ňom aj ôsmi paralympionici, správali sa veľmi nevhodne, megalomansky, nadnesene. Budeme to chcieť mať na poriadku. Pokiaľ ide o odmeny, mám pocit, že tu majú niekým nastavený raj. Neviem, kto im to nastavil, skúsime zistiť, prečo im tu tak kvitla lúka.

Voľnočasové poukazy sú všeliek

Na vypočítanie sumy, ktorú každoročne od ministerstva školstva dostávajú športové zväzy, sa používa špeciálny vzorec. Zostane v súčasnej podobe, keď sa do úvahy berie členská základňa či popularita športu? Tiež platí, že futbal a hokej sú z neho vyčlenené.

Náš názor prezentovalo aj OĽaNO, a ak sa nemýlim, aj Sme rodina, veľmi rýchlo by mohli prísť ku koaličnej dohode, aj keď neviem, ako sa k tomu stavala strana Za ľudí. Futbal a hokej chceme do vzorca vrátiť. Futbalový zväz s tým problém nemá a hokejový v zásade tiež nie. Bývalý prezident SZĽH Martin Kohút hovorí, že výhodou vyčlenenia zo vzorca je, že v pokoji môžu plánovať.

To by asi chceli všetci.

Ja mu to neberiem, aj sme o tom párkrát debatovali, no plánovať chce každý. Druhá vec sú parametre, napríklad veľkosť členskej základne, ktoré zväzy optimalizujú. Nepoviem, že podvádzajú, za to sa ide do basy.

Je tu aj parameter popularity. Vždy, keď sa meria, je to vraj inou metodikou, toto treba opraviť. Zveríme to agentúre, ktorá to bude robiť štyri roky. K tomu sa ešte štát pozrie, ktorému zväzu o čo ide, my budeme preferovať tých, ktorí sa zaoberajú športom do 18 rokov, aj keď viem, aký je dôležitý šport do 23 rokov. Všetko sa však zaplatiť nedá. Tu to možno poupravujeme.

Spomenuli ste voľnočasové poukazy, má ísť o 730 eur na rok pre jedného športovca. Odkiaľ tie peniaze budú? Zoberiete zväzom prostriedky, ktoré v rámci dotácie dostávajú na mládež s tým, že si ich budú musieť zaslúžiť prostredníctvom využitia voľnočasových poukazov?

Dnes je v športe dosť peňazí, dokonca až veľa. Chceme, aby sa stiahli do jedného mešca, zistíme, koľko ich je, a skúsime vylobovať so štátom a ministrom financií 100 či 120 miliónov eur navyše. Peniaze dáme rodičom formou aplikácie, nie v hotovosti. A rodičia ich presmerujú do klubov, ktoré ich budú môcť poberať. Na prijímateľov budú jednoduché kritériá, napríklad to, že budú musieť mať aspoň jedného trénera so vzdelaním aspoň najnižšieho stupňa.

Voľnočasové poukazy by systém vzorca zrušili, už by nemal zmysel. Vzorec by sa používal na delenie financií pre štátnu športovú reprezentáciu, ktorá by dostávala peniaze z Tiposu, ktoré už dnes máme. Je to okolo 40 miliónov eur.

Ako chcete podporovať masívny amatérsky šport? Napríklad ľudí, ktorí nie sú registrovaní v žiadnom športovom zväze?

Voľnočasovým poukazom som spočiatku veľmi neveril, zdali sa mi ako fantazmagória, ale aj situácia okolo pandémie ukazuje, že sú liekom na všetko. Keď naučíme mladých športovať, stanú sa z nich amatérski športovci.

Zákon o športe obsahuje hlúposť, že amatérsky futbalista môže zarábať iba minimálnu mzdu. Nechápem prečo. Od pondelka do piatka robí v banke, na pumpe alebo učí v škole. Večer príde domov, pomiluje ženu a ide na tréning alebo v sobotu hrať zápas. Prečo by štát mal hovoriť, že za to môže dostať len 500 eur, keď má niekto na to, aby mu dal 2-tisíc eur? To je úplná blbosť, odstránime to.

Neviem, na čo iné sa pýtate.

Napríklad na cyklotrasy.

Nášmu rezortu príliš nepatria, ale urobil sa tam kus práce. Je nutné, aby sa nestavali draho, máme aj také, keď sa namiesto 1,6 kilometra mohlo postaviť 16 kilometrov. Desaťkrát drahšie to postavili. Tí, ktorí to budú mať na starosti, nech to rozvíjajú naplno, veď okolo cyklistiky je boom, aj priemyselný, náčinie treba vyrábať. No nepatrí to pod nás.

Hovoríte, že Slovenský olympijský a športový výbor sa posledné dva roky prezentuje ako strecha športu, no zároveň sa ľudia stále obracajú na vás. Ako vnímate SOŠV vo vzťahu k ministerstvu školstva – pomáha vám, že sa tvária, respektíve, že chcú byť strechou? Aký máte vzťah s prezidentom Siekelom?

Poznám sa s ním, párkrát sme sa stretli osobne. Toto budem chcieť okamžite: je deklarované, že sú strecha. Zrejme to nie je legislatívne dotiahnuté. Moja ambícia je, aby to nebolo tak, ako ste povedali vy, že sa len tvária.

Opravil som sa a povedal som, že chcú byť.

Ale dobre ste to povedali, nech sú strechou a nech prevezmú riadnu časť zodpovednosti. Určite budem preferovať top tím. Je to asi 150 športovcov, na ktorých sú vo vzorci vyčlenené peniaze, ktoré im nikto nebude mať tendenciu brať.

Je tam však absolútna absurdita, Anton Siekel je so svojím SOŠV zodpovedný voči štátu za reprezentáciu na olympiáde. On je ten, kto sa má zodpovedať svojej členskej základni, či donesieme jedno, dve či tri zlatá.

Ako mu môže sekcia športu na ministerstve škrtať mená a odporúčať iné? Ja rozumiem športu, nedám sa opiť rožkom. Ale je tu osemnásť funkcionárov, ktorí sú čiste administratívni. Majú síce vyštudovanú FTVŠ, ale netrénovali 30 rokov ako ja. My nie sme tí, čo majú určovať kritériá, my sa môžeme vyjadriť a mať právo veta.

Top tím teda chcete presunúť na SOŠV?

Nie, ale nech po olympiáde v Tokiu pripravia nové kritériá na zaradenie športovcov do top tímu. My im to podpíšeme. Viem, že im to nepodpisovali. Toto chcem zmeniť, budeme sa vyjadrovať podpisom a komentárom. Musí to robiť SOŠV a nech za to nesie plnú zodpovednosť.

Jedna káva a znak je späť na drese

Mala Banská Bystrica dostať hokejový titul?

Keby som bol prezidentom Slovenskej volejbalovej federácie, asi by som postupoval rovnako, vyhlásil by som ukončenie sezóny. Vo volejbale je odmena za prvé štyri miesta, ktorú by som klubom dal. Ja som všetky svoje medaily hodil do Dunaja. Takýto titul by vo vitríne bol zaprášený, nemá hodnotu.

Pozn.: V utorok Výkonný výbor Slovenského zväzu ľadového hokeja zrušil rozhodnutie Ligovej rady SZĽH a Banskej Bystrici titul odobral.

Minulý rok sa zákonom zlegalizoval stav, kolektívni športovci si oficiálne môžu vybrať, či budú zamestnanci alebo SZČO. Vy ste sa tiež za túto možnosť postavili. Teraz sú živnostníci v kritickej situácii.

V takej istej, v akej by boli v novembri, keď dôjdu peniaze v kluboch. Rozdiel medzi tým a koronou nie je žiadny. Niektoré kluby padnú na hubu v novembri, lebo nemajú peniaze, a je jedno, či za ne hrajú ich zamestnanci alebo živnostníci. A niektoré kluby padnú teraz, keď je to oveľa dramatickejšie. Princíp však nie je iný. Dnes rozpúšťajú kluby vo Švajčiarsku, v Anglicku, v NHL sa dohodujú s hráčmi na nižších platoch.

SOŠV ohlásil fond na podporu krízou zasiahnutých športovcov. Pripravujete niečo aj vy?

So strechou športu budeme o tom veľmi vážne rokovať, aby sme sa nemuseli hanbiť pred hercami a ministerkou kultúry, že sme si s tým neporadili. Myslím si však, že je to viac otázka pre ministrov hospodárstva a financií. Učitelia poberajú plné platy, s čím stopercentne súhlasím. Zle dopadnú aj automechanici či pumpári, všetci zahučia. Zahučia aj športovci. Je o tom predčasné hovoriť, ale budeme sa snažiť ísť v línii ostatných sfér, aby sme nezostali na chvoste. I keď na tom chvoste sme dlhé roky.

Bonusová otázka: patrí znak hokejového zväzu na dresy alebo sa vám tam páči štátny znak? Postupovali by ste ako minulý rok ministerstvo školstva, keď znak zväzu zakázalo?

Bolo to jedno z trápnych vystúpení rezortu, obzvlášť kapitána Danka, bolo to veľmi úsmevné. Švédsko hrá s tromi korunkami a nemá to nič spoločné so symbolikou štátu. Kanaďania majú v javorovom liste hokejistu, Česi leva alebo psa. Martin Kohút a jeho suita to vymysleli dobre, zrejme ide o biznis, aby mohli len oni vyrábať dresy, repliky, suveníry, hrnčeky. Bola to trápna prezentácia národnostnej hrdosti. Ja mám v kancelárii na stene Zuzanu Čaputovú aj znak Slovenskej republiky, ale hrdosť mi nestúpla.

Vrátite teda legislatívu do pôvodného stavu, aby mohli hrať so znakom na dresoch?

Je to na nich, samozrejme, nemôžu tam mať hákové kríže alebo stredný prst Kanaďanom, že ich porazia. A to logo bolo pekné, aj keď trochu úsmevné a mnohých roduverných urážalo, ale ja na ňom nič zlé nevidím. Ak prídu, že to chcú zmeniť späť, stačí jedna káva a je to vybavené. Nebudeme ich nijako regulovať.

Záznam rozhovoru aj v službe YouTube: