Ide vláda prednostne dať obrovské peniaze Kočnerovi, Pente či J&T?

Autor je ekonóm

Vláda v nedeľu predstavila sedem opatrení na pomoc ekonomike. Dnes o nich rokuje a zajtra ich má schvaľovať parlament. Rozhodol som sa preto upozorniť na jedno z nich, ktoré nemá veľký zmysel pri zastavení krízy, ale môže priniesť milióny až desiatky miliónov ľuďom, ktorí nás už vycicali dosť. Ak sa ho podarí zastaviť, budú peniaze na veci, ktoré ľuďom a zamestnávateľom naozaj pomôžu.

Ide o opatrenie, podľa ktorého si podnikatelia budú môcť započítať naraz doteraz neuplatnenú stratu od roku 2014. Keďže ide o zložitú tému, nedočkala sa takmer žiadnej analýzy. Mala by – pretože najväčšie peniaze sú často tam, kde tomu rozumejú len „naši ľudia“.

Takže si to ľudsky vysvetlíme:

• Ak firma v jednom roku prerobí 100 eur a v druhom zarobí 100 eur, tak reálne nezarobila nič. V druhom roku by však mala zaplatiť daň 21 eur, čo nie je úplne spravodlivé a môže to obmedzovať najmä neisté investície. Preto sa straty z minulých rokov dajú započítavať do základu dane, a tak firma spočíta − 100 + 100 = 0 a neplatí ani v druhom roku žiadnu daň.
• Aby sa to nezneužívalo, zaviedol minister Kažimír obmedzenie týchto odpočtov na štyri roky. V praxi to znamená, že v daňovom priznaní za rok 2019, ktoré firmy podávajú v najbližších mesiacoch, si môžu uplatniť straty za roky 2015 – 2018, ale už nie za rok 2014. (Aj na roky 2015 – 2018 boli doteraz obmedzenia, ale pre jednoduchosť ich teraz vynechám.)
• Richard Sulík dlhodobo presadzuje, aby si mohli podnikatelia odpisovať stratu podľa svojej ľubovôle. Tento návrh presadil aj do exkluzívneho balíka siedmich opatrení vlády na záchranu ekonomiky v podobe neobmedzenej možnosti odpisovania straty za roky 2014 – 2018 v aktuálne predkladanom daňovom priznaní. To znamená, že straty z roku 2014, ktoré si už teraz nebolo možné odpísať z daní, budú zrazu odpísateľné.

O tomto návrhu môžeme ekonomicky diskutovať, ale nemá takmer žiadny protikrízový obsah, a preto nemá čo hľadať v Prvej pomoci ekonomike, ako to nazvala vláda. Nepomôže firmám podľa toho, či dnes trpia, ale podľa toho:

• či v roku 2019 zarobili veľa peňazí (aby bolo z čoho odpisovať) a
• či v roku 2014 mali veľkú stratu (a v menšej miere aj v rokoch 2015 – 2018).

Premiér Matovič aj minister financií opakovane zdôraznili, že opatrenia vlády musia byť veľmi adresné a pomáhať len tým, ktorí to teraz najviac potrebujú. Odpisovanie strát z roku 2014 je absolútne neadresné a pomáha najviac tým najhorším – ako uvidíme.

Ide o potenciálne veľké opatrenie. Spoločnosť FINSTAT mi poskytla údaje o stratách, za čo jej veľmi ďakujem. Straty firiem dosiahli v roku 2014 až 3 793 342 094 eur, teda takmer štyri miliardy (ide o účtovné straty, nie daňové, ktoré s nimi nemusia byť totožné). V každom ďalšom roku boli tiež nad tri miliardy eur. Tohtoročné straty štátneho rozpočtu na dani z príjmov právnických osôb tak môžu teoreticky dosiahnuť miliardy eur. To je extrémne nepravdepodobné – mnohé z týchto strát už boli odpísané a iné sa nebudú dať odpísať ani teraz. Lenže je dosť pravdepodobné, že pôjde o stratené stovky miliónov eur v roku 2020 – v roku, v ktorom budeme mať čo robiť, aby štát neskrachoval. Osobitne preto, že s týmito stratami sa dá obchodovať – zlúčením firiem či transferovými operáciami. Finančná správa môže takéto obchody rozporovať, ale konečné slovo má súd a skúsenosť nie je veľmi dobrá.

Ide o opatrenia, pri ktorých väčšina možnej úspory ide len malému počtu firiem.

78-tisíc firiem síce vykázalo stratu v roku 2014, ale viac ako 54-tisíc malo stratu do 10-tisíc eur, teda ide o maximálnu úsporu vo výške dvetisíc eur.

Naopak, viac ako dve miliardy straty vykázalo len 497 firiem. Keď som si tento zoznam začal pozerať, natrafil som na 115 miliónov eur straty vykázaných dvoma firmami J&T, 100 miliónov vykázaných štyrmi firmami Mariana Kočnera, 31 miliónov vykázaných Pro Partners či 20 miliónov vykázaných Pentou. To je pritom zoznam, ktorý som vytvoril pri veľmi rýchlej kontrole malého počtu veľkých firiem. Okrem toho tam vidno niekoľko schránkových firiem so stratami za desiatky až stovky miliónov. Niečo z toho už možno bolo z daní odpísané v minulosti, ale pri rýchlej kontrole sa zdá, že len malá časť. Zvyšok už podľa dnešného právneho stavu tieto firmy nemôžu použiť, ale ak sa schváli zmena zákona, priestor na odpisovanie sa otvorí.

Je pravdepodobné, že pri podrobnejšej analýze sa tam nájde oveľa viac problémov.

Preto chcem veľmi pekne apelovať na ministrov a poslancov Národnej rady:
Odložte toto opatrenie, ktoré

• nemá takmer žiadny okamžitý efekt,
• len malá časť efektu pomôže veľkým a kľúčovým zamestnávateľom, ktorým inak hrozí krach (sú tam aj takí, napríklad Tatravagónka, ale tvoria menšinu),
• najviac z neho budú profitovať podvodníci, oligarchovia a obchodníci s firmami.

A určite ho neschvaľujte bez analýzy toho, kto na ňom zarobí.