Denník N

Messier si ho vypýtal do útoku: V USA ma mali za komunistu. Neverili, že poznám zmrzlinu

Foto - Jozef Balej
Foto – Jozef Balej

Keď ho vymenili do New Yorku Rangers, do jedného útoku si ho vypýtal legendárny Mark Messier. „Dodnes mám hokejku, s ktorou odohral svoj posledný súťažný zápas,“ hovorí Jozef Balej.

V texte sa dozviete aj:

  • prečo to mal ako Slovák v zámorí náročné,
  • ako sa naučil anglicky za tri mesiace,
  • prečo bol sklamaný, keď ho draftoval klub NHL,
  • prečo nechcel hrať so Slovákmi,
  • ako si ho do jedného útoku vypýtal Mark Messier,
  • kde robíme najväčšiu chybu vo výchove mládeže,
  • čo jedia hokejisti pred a po zápase.

Počas svojej kariéry ste hrali v Amerike aj vo Švajčiarsku. Zdá sa, že v týchto lokalitách podcenili opatrenia a koronavírus sa im vymkol spod kontroly. Čím si to vysvetľujete?

Mentalitou ľudí, ktorá je v porovnaní s nami oveľa viac voľná. My sme ešte stále veľmi poslušní, cítime potrebu byť organizovaní. Američania prehnane nepremýšľajú nad dôsledkami svojho konania, čo sa teraz ukazuje ako nevýhoda. V hokeji však z toho paradoxne často profitujú.

Pretože to neberú tak vážne?

Áno. V Amerike majú deti milión možností, a keď im nevyjde hokej, skúsia iný šport. U nás je človek buď hokejista, alebo nie. Ak áno, podriadi tomu všetko. Keď niečo chceme dosiahnuť, máme len jednu možnosť, a tak na seba kladieme obrovské požiadavky. Súvisí to aj s tým, že sme väčší realisti – neveríme na americký sen. Možno aj preto som nikdy nevyužil naplno svoj potenciál.

Skúste nám to priblížiť. 

Všetko som veľmi prežíval. Moja myseľ bola nastavená na slovo musíš. Musíš hrať dobre. Musíš to zvládnuť. Musíš byť najlepší. Keď som podal zlý výkon, bol to pre mňa koniec sveta. Keď sa to stalo Američanovi, hodil to za hlavu a povedal si, že má pred sebou ďalších 80 zápasov.

Ako veľmi to súvisí s výchovou?

Tá naša je oveľa viac tvrdá. V Amerike je hokej o potešení, deti sa športom bavia. Tréningy sú síce náročné, ale v prvom rade zábavné. Nechápal som to – v Dukle som bol po tréningu šťastný, že som sa mohol osprchovať a ísť spať. Ale aby som sa bavil?

V roku 1998 ste ako 16-ročný odišli do Kanady. Mali ste to ako Slovák ťažké?

Poriadne mi nechali pocítiť, že som z východnej Európy. O Slovensku

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie