Svet pretrvá

Autor je výtvarník

René a Georgette Magrittovci so svojím psom po vojne.

»René and Georgette Magritte with Their Dog After the War«, pieseň Paula Simona z platne Heart and Bones. Krásna pieseň, znie mi v ušiach posledné dni, znova a znova.

Domaľoval som obraz Vieille Garde – Stará Garda, obraz s jablkami, ktoré zostali po zime. Jesenný obraz na jar, zvláštne ako táto jar. Prichádza ako posledné roky s mrazivými prestávkami. Plná očakávaní a s molovým podtónom neistoty.

Ráno vyjde slnko a mráz sa rozpustí v jeho teplých lúčoch. Teplé dni strieda náhle ochladenie. Noci nadránom sú stále mrazivé, ale pomaly sa to mení, otepľuje sa smerom k letu, ktoré bude zrejme horúce, a verím, že aj šťastné.

René and Georgette Magritte
with their dog after the war
returning to their hotel suite
and they unlocked the door.
…
Magritte prežil vojnu v odsadenom Belgicku a na jeho maľovanie to, samozrejme, nemalo úplne najlepší vplyv. Ako by aj mohlo mať – Magritte bol domáci typ; ako hovoril, najradšej maľoval v obývačke. To síce nie je pravda, ale rád to tak videl. A jeden sa cíti doma dobre, keď je aj zvyšok sveta v poriadku. Francúzsky filozof, ktorého meno som zabudol, raz poznamenal, že problémy sveta sa začínajú tým, že ľudia vychádzajú z domu.

Musím nájsť to meno, ale dnes to nebude. Sused Štefan so synom pripravujú svoju záhradu na sadenie. Ide im to v dopoludňajšom slnku od ruky. Robia to každý rok, celý život, pred nimi to robili ich predkovia a azda to prejde aj na ich potomkov.

Prečo? Lebo je to zdravé a dáva to jedlo. A mňa to naplňuje istotou, že svet trvá. Trvá a pretrvá. Akýkoľvek bude zajtra a aj bez nás, bude tu stále.
…
Easily losing their evening clothes,
they danced by the light of the moon
to The Penguins, The Moonglows,
The Orioles, and The Five Saints,
the deep forbidden music
they’d been longing for…

Po čom túžime a čo sú naše dôvody. Alebo len túžba a dôvod, dve veci, ktoré nás vedú. To mi tam vliezol môj obľúbený hrdina Jonas Salk, človek – vedec, ktorý okrem iného v roku 1953 objavil vakcínu proti detskej obrne. Okrem svojich objavov napísal aj niekoľko krásnych kníh. Napríklad moju obľúbenú Man Unfolding.

A René, ktorý sa pohyboval, aj keď od jedálenského stola svojej obývačky, na najvyššej visutej hrazde imaginácie a humoru, vlastnej snivcom. Iskriaca myseľ, tak to, myslím, nazval Leo Szilárd.

Ináč tie štyri spomínané kapely v Simonovej piesni sú americké vokálne skupiny zo 40. rokov. Štýl tej hudby sa nazýva doo-wap, paráda.

Viete, že v Bruseli je ulica, ktorá sa volá Ceci n’est pas une rue? Toto nie je ulica. A obraz »Toto nie je fajka« sa volá aj »Zrada obrazov«, alebo aj »Vietor a pieseň«.
…
René and Georgette Magritte
with their dog après la guerre.