Astronómka Eva Lilly: Ľudstvo neohrozujú len vírusy, ale aj nebezpečné asteroidy
Pracuje v USA na projekte zostrojenia vesmírneho teleskopu na sledovanie nebezpečných asteroidov. Slovenská astronómka Eva Lilly v rozhovore vysvetľuje, prečo je vesmírny výskum dôležitý aj v čase, keď všetci žijeme pandémiou koronavírusu.
V tieto dni je veľká časť zemegule ochromená pandémiou koronavírusu. Mnohí ľudia, dokonca aj tí, ktorí to predtým nerobili, sa zrazu s nádejou a očakávaním obracajú k vedeckým autoritám, overeným informáciám a empirickým faktom. Je v tom pre vás ako vedkyňu istý druh satisfakcie?
Nie je v tom žiadna satisfakcia. Možno sme ju ako vedci cítili na začiatku, keď vírus ešte nebol taký rozšírený.
Neviem, či je to ľuďom na Slovensku známe, ale jednou z príčin, prečo sa tento koronavírus tak veľmi rýchlo rozšíril, bolo aj to, že ho nemal kto odhaliť. V Spojených štátoch existuje Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (Centers for Disease Control and Prevention, CDC – pozn. red.), ktoré od roku 1946 funguje ako preventívna a monitorovacia služba verejného zdravia a situácií súvisiacich s epidémiami chorôb. Pobočky majú aj v iných krajinách a monitoring robia aj tam. Pracujú v nich vedci a odborníci, ktorí získavajú a analyzujú informácie, majú bohaté skúsenosti, vedia efektívne a rýchlo zasiahnuť a poradiť aj miestnym vládam a inštitúciám, ako situáciu dostať pod kontrolu. Napríklad v roku 2003 sa epidémiu SARS podarilo veľmi rýchlo zastaviť aj vďaka vedeckým expertom z CDC. Pred dvomi rokmi im však administratíva súčasného prezidenta USA Donalda Trumpa úplne zoškrtala rozpočet. To bol aj hlavný dôvod, prečo títo experti neboli v Číne hneď na začiatku a izolácia mesta Wuhan prišla neskoro.
Teda, aby som sa vrátila k vašej otázke, mohli by sme ako vedci povedať, že „my sme vám to hovorili“. Ale spočiatku sme si ani my sami neuvedomovali, do akých strašných rozmerov to narastie. Dnes vedci nesedia a nemädlia si škodoradostne ruky. Nie je čas na výsmech dezinformačným webom. Treba predovšetkým vyvíjať vakcínu.
Dôležitosť financovania vedeckého výskumu a vývoja vakcín si dnes vieme zdôvodniť pomerne ľahko. Aký je však dôvod na výskum a vývoj vesmírneho ďalekohľadu NEOCam, ktorý má vyhľadávať nebezpečné asteroidy, na ktorom sa podieľate aj vy?
Ide predovšetkým o podporu ľudského ducha a ľudského myslenia. Aby sme vedeli čo najviac o tom, čo nás obklopuje. Čím viac totiž vieme, tým viac si uvedomujeme, že nežijeme izolovaní v bezpečí na našej maličkej planéte. Ukazuje sa, že vesmír môže byť pre nás hrozba.
Predstavte si, že až do 80. rokov minulého storočia, teda len štyridsať rokov dozadu, platili teórie, podľa ktorých dinosaury vyhynuli pre intenzívnu sopečnú aktivitu na Zemi, prípadne že ich vyhubil nejaký vírus. Potom však prišiel americký vedec Luis Alvarez (experimentálny fyzik, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku – pozn. red.) s hypotézou, že skutočnou príčinou bol veľký asteroid. Po celom svete sa našli dôkazy podporujúce jeho teóriu. Ide napríklad o tenkú vrstvu irídia, prvku, ktorý je na Zemi pomerne vzácny, ale nachádza sa v asteroidoch. Jej výskyt po celom svete je datovaný do rovnakého geologického obdobia. Alvarez z toho vydedukoval, že táto vrstvička vznikla dopadom nejakého veľkého vesmírneho telesa, asteroidu.
Vedci teda začali hľadať kráter, ktorý napokon našli na mexickom polostrove Yucatán a nazvali ho Chicxulub. Geológovia a astronómovia svojimi výskumami nakoniec poskladali obraz o asteroide s priemerom približne 10 až 15 kilometrov, čo je vzdialenosť zhruba medzi Bratislavou a Pezinkom. V skutočnosti ide o dosť malý asteroid, akých je vo vesmíre pomerne veľa. Tento asteroid pred približne 65 alebo 66 miliónmi rokov v rýchlosti vystreleného projektilu z pištole vrazil do našej Zeme. V priebehu pár hodín na nej zahubil dve tretiny života. Zvyšok vymieral pomaly v nasledujúcich rokoch. Tie živočíchy, ktoré nezahynuli pri obrovskej tlakovej vlne, pri vlnách tsunami a požiaroch, zahynuli následne hladom. Oblak prachu, ktorý sa zdvihol, zakryl Slnko a rastliny tak nemohli produkovať kyslík, zahynuli, a s nimi všetky väčšie bylinožravce. Prežili len úplne najmenšie živočíšne druhy, vyhynuli dinosaury a vďaka tomu sa neskôr k slovu dostali cicavce.
Po tomto náleze si vedci uvedomili, že podobne ako na Mesiaci, aj na Zemi musí byť veľa impaktných kráterov, aj keď mnohé z nich boli doslova vymazané eróziou, sopečnou činnosťou a tektonikou. Začali ich teda cielene hľadať a nachádzali ich na rôznych miestach. Vtedy si uvedomili, že hlavnými podozrivými sú blízkozemské asteroidy. To sú asteroidy, ktorých dráha sa kríži s dráhou Zeme. Prvý bol objavený už v roku 1898, dnes ich poznáme vyše dvadsaťtisíc.
Sú medzi nimi také, ktoré reálne predstavujú pre Zem nebezpečenstvo?
