Blogerka Petra Halmešová: Žijem vďaka pľúcnej ventilácii a karanténu mám každý rok, ale mám rada svoj život

Na svojom blogu, kde opisuje život s diagnózou spinálna svalová atrofia, v tieto dni provokatívne komentuje aj situáciu okolo pandémie. Ako píše, ľuďom so zdravotným postihnutím koronavírus v skutočnosti pomohol. Keď som ju poprosila, aby mi to v rozhovore vysvetlila, napísala mi, že sa so mnou rada porozpráva, ale najprv sa potrebuje uistiť, ako by z článku vyznela.  

„Aj vo svojich textoch opisujem, aké je pre postihnutých ľudí škodlivé, keď nás oslovujú zdrobneninami, nazývajú nás bojovníkmi a podobne. Médiá sa k postihnutým ľuďom nie vždy správajú ako k rovnocenným a má to veľmi zlý dopad,“ vysvetlila mi.

Keď sme sa už neskôr rozprávali cez videohovor, jej slová sprevádzal aj umelý zvuk výdychu a nádychu – z pľúcnej ventilácie.

Na svojom blogu píšete, že zdravotne postihnutým ľuďom koronavírus pomohol. Ako to myslíte?

Dnes sa všetci ľudia ocitli v podobnej situácii, na akú som ja už roky zvyknutá. A keďže to pre mňa nie je nič nové, na čo by som si musela zvykať, snažím sa v tom nájsť pozitíva. Myslím si, že panika a stres teraz nikomu nepomôžu. Na čo by bol teraz dobrý negatívny pohľad?

Čo sú teda podľa vás tie pozitíva?

Kým predtým sa veľa vecí nedalo a bojovali sme za ne desaťročia, zrazu sa všetko dá. Za týždeň. Aj zdraví ľudia nám zrazu lepšie rozumejú a dokážu sa vžiť do našej situácie.

Zoberme si príklad z histórie. Keď bola v minulosti epidémia detskej obrny (v roku 1952 bolo len v USA nakazených vyše 55-tisíc ľudí – pozn. red.), pre postihnutých ľudí priniesla revolúciu. Zdravé deti a niekedy aj zdraví dospelí sa vtedy zrazu dostali do stavu, keď sa nemohli hýbať, nemohli ani dýchať. Z desiatok ľudí s touto diagnózou sa postupne stali tisíce.

Zrazu sa zistilo, že by pomohla bezbariérovosť. Vyrobili sa prvé dýchacie prístroje, s ktorými sa už dalo chodiť von. Ľudia ako ja konečne nemuseli žiť len v nemocniciach, ale mohli byť doma.

Myslím si, že ak sa o to posnažíme, možno sa história zopakuje a pandémia koronavírusu prinesie ďalšie pozitívne zmeny.

Je pravda, že sa už rozšírilo veľa vecí, z ktorých môžu mať úžitok aj zdravotne znevýhodnení ľudia – online kurzy a školenia, bezplatné live koncerty na internete, virtuálne prehliadky múzeí a galérií. Lenže otázkou je, či to tu zostane aj vtedy, keď pandémia prehrmí.

Aj preto si myslím, že je dôležité, aby sme sa aj my postihnutí ozvali. Samozrejme, zdraví ľudia väčšinou ani nemyslia na to, že ľudia ako my vôbec existujú. Na jednej strane tomu úplne rozumiem. Je to aj výsledok toho, ako nás ukazujú bulvárne médiá – ako niečo iné, vzdialené, cudzie. A je v tom aj ľudská prirodzenosť, že jednoducho nemyslíme na to, čo je nám absolútne cudzie.

Aj preto je našou úlohou ozvať sa a povedať, že keď sa zrazu dá študovať a pracovať cez internet, tak prečo tu tieto možnosti nenechať pre tých, ktorí sa môžu vďaka nim zaradiť do spoločnosti.

Ako vám osobne koronavírus zmenil život?

Hlavný rozdiel je v tom,