Denník N

Jadrovú bombu na Atény?

Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

O gréckej kríze a eurozóne toho bolo napísané viac než dosť. O potrebe chladného rozumu sa toho napísalo primálo.

Autor je podpredsedom Siete

Jedenásteho septembra 2001 som bol v San Franciscu na vedeckej konferencii. V to popoludnie mi mladý americký profesor ekonómie, inak veľmi milý, mierne doľava a feministicky orientovaný a určite recyklujúci muž, zrazu povedal: Zistíme, kto to spravil, a pustíme na nich toľko jadrových bômb, že z nich nezostane ani prach. Keď som mu pozrel do očí, videl som, že to v tej chvíli myslí vážne.

Predstavujem si, keby som mu to dnes pripomenul. Buď by to poprel, alebo by sa zasmial a naznačil, že len tak preháňal. Pamätám si však ten pohľad v jeho očiach – v spoločenskej klíme, ktorá v tých dňoch vládla, určite nebol v USA jediný.

Moja manželka strávila ostatný rok písaním učebnice o využití kognitívnych vied v rozhodovaní a vo verejnej politike. Znie to hrozne komplikovane, ale je to presne o tom, ako fungovanie nášho mozgu ovplyvňuje naše rozhodnutia, ktoré vo verejnej sfére zrazu nadobúdajú zásadné rozmery. Viete, že sudcovia rozhodujú inak s prázdnym a plným žalúdkom? Áno, toho istého človeka môže stáť roky života to, v ktorú hodinu sa určuje jeho osud.

Aj v tej najhoršie organizovanej prímorskej krajine funguje jeden biznis dokonale – biznis s plážovými ležadlami a so slnečníkmi. Pred pár dňami som však zažil bizarnú situáciu. Ležadlá boli zúfalo predražené, napriek tomu obsluhe trvalo hodiny, kým sa zjavila a obťažovala sa vybrať peniaze. Dvanásť minút pred záverečnou sa však plážový zamestnanec zjavil opäť a začal nás z nich pomerne agresívne vyhadzovať, že už musí ísť.

Keď sme oznámili, že pri tej cene na nich budeme ležať až do poslednej minúty, zavolal kolegu, ktorý nás najprv obvinil, že sme si nič nezaplatili, a keď som mu ukázal potvrdenku, obvinil ma z jej falšovania a skoro zbil. Keď som sa ho spýtal na meno, rýchlo zmizol.

Otočil som sa k manželke a povedal, že mi to pripomína verejný sektor. Manželka mi ukázala na tabuľu, ktorá vysvetľovala, že je to mestská pláž, ktorú spravujú mestskí zamestnanci. Nechtiac som sa potešil– môj predsudok sa potvrdil. A ani to nemuselo byť v Grécku.

O gréckej kríze a eurozóne toho bolo napísané viac než dosť. O potrebe chladného rozumu a poznania nielen cudzích, ale aj vlastných predsudkov, sa toho napísalo primálo. Ochrana verejného záujmu znamená byť niekedy tvrdý a neústupný, ale nie je to súboj o najlepší bonmot ani najrazantnejšie vyjadrenie. Prajem nám všetkým krásne leto!

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie