Koľko obetí zanechá koronavírus? Neurčitosť prognóz je vyššia, ako si možno pripúšťame
Očakávať presné čísla nie je namieste, stropom sú predpovede, či budú nakazených desaťtisíce alebo státisíce.
Autor je demograf, Prírodovedecká fakulta UK
Začnem trochu netradične. Prognózovať ekonomický vývoj na päť rokov dopredu, to sa nezvykne. Svetová banka či Medzinárodný menový fond vydávajú výhľady na maximálne tri roky dopredu. Prognózy rastu dopravy či cestovného ruchu sa zvyknú robiť na päť až desať rokov, iba veľmi výnimočne dlhšie. Naopak, v demografii považujeme prognózy s horizontom 10-15 rokov za krátkodobé, za dlhodobé až prognózy s horizontom 25 a viac rokov, pričom OSN, EUROSTAT a iné inštitúcie bežne publikujú prognózy s horizontom už aj 2100.
V príkrom protiklade k tomu prognózy vývoja počtu nakazených a zomrelých vplyvom koronavírusu v horizonte týždňov a mesiacov teda vyzerajú „superkrátkodobo“, ale je logické, že presne také prognózy teraz potrebujeme, pretože „veci sa dejú“ zo dňa na deň, situácia o mesiac môže byť zásadne iná.
Toto konštatovanie je v podstate triviálne, tak prečo ho uvádzam? V demografii sú prognózy (logicky) menej presné s rastúcou časovou vzdialenosťou od okamihu vzniku prognózy, v menších populáciách a populáciách otvorených, predovšetkým migračne.
Prognózy vývoja koronasituácie sú v porovnaní s demografickými vytvárané na extrémne krátky čas a na prvé zamyslenie by teda mali byť relatívne presnejšie. Lenže musíme si uvedomiť, že všetko – rast, vrchol a pokles sa udeje v relatívne extrémne krátkom čase (a to aj keby sa mali potvrdiť pesimistické predpoklady, že to celé bude trvať rok, dva či tri).
A to je práve problém. Akékoľvek predpoklady a modely sú mimoriadne časovo senzitívne, časové rady, z ktorých sa vychádza, sú jednak príliš krátke, a jednak určenie trendov je diskutabilné. Napríklad sa ukázalo, že
