Denník N

Slovensko potrebuje po korone zelenú obnovu

Míňať miliardy na pomoc zastaraným a klimaticky škodlivým sektorom by nebolo strategicky dobré rozhodnutie.

Autor je poslanec Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko

Zatiaľ čo na snahe ochrániť ľudí a minimalizovať obete na životoch aj na úkor ekonomických strát panuje široká zhoda (snáď s výnimkou komentátorov americkej televízie FOX News), na tom, ako by mala vyzerať následná obnova ekonomiky, už taká zhoda nie je.

Pandémia síce nateraz odsunula klimatickú a environmentálnu krízu z centra pozornosti, ale neznamená to, že by prestala existovať. A predstavuje hrozbu, popri ktorej je aj terajšia situácia iba ľahkým tréningom. Tréningom, pred ktorým nás vedci varovali. IPCC, najväčšia autorita v tejto oblasti už pred časom upozornila, že klimatická zmena prináša aj častejšie epidémie. Pridajte k tomu ničenie divočiny a máte nebezpečný koktejl.

Táto pandémia by nás mala prinútiť zamyslieť sa nad tým, ako sa správame nielen k sebe navzájom, ale aj k našej planéte. Obnova hospodárstva, ale aj celej spoločnosti je jedinečnou príležitosťou postaviť Slovensko na nohy spravodlivé a zelené. Bude si totiž vyžadovať veľké verejné investície na znovunaštartovanie hospodárstva. A tu bude rozhodovať, či dáme naše spoločné peniaze na ďalšie znečisťovanie a ničenie prírody alebo na rozvoj zelenej ekonomiky a pracovných miest.

Obnova hospodárstva a ochrana planéty môžu ísť ruka v ruke. Ale nemusia. Pretože zatiaľ čo sa tešíme zo záberov čistých kanálov v Benátkach, rekordného počtu vajec nakladených ohrozenými korytnačkami v Indii či správ o poklese emisií počas karantény, silnejú tlaky na menšiu ochranu životného prostredia v mene hospodárskej obnovy po pandémii. Za návrat do starých koľají, ktoré vedú cez okraj útesu.

Európska komisia a vlády členských štátov by mali podľa týchto „odporúčaní“ obmedziť rôzne regulácie a monetárnou a fiškálnou politikou podporiť existujúcu podnikateľskú elitu, na ktorej pleciach, údajne, stojí ďalší ekonomický rast. Bez akýchkoľvek obmedzení ochranou životného prostredia. Aj dať peniaze automobilkám, aj im zrušiť povinnosť znižovať emisie áut, ktoré vyrábajú. Niektorí politici dokonca hovoria, aby sme zabudli na Európsky zelený dohovor či zahodili plány na boj proti klimatickej kríze. Akoby zázračne zmizla.

Lenže ona nezmizla. Nebrať ju do úvahy pri obnove je ekonomický nezmysel. Pretože po tom, ako by sme naliali peniaze do obnovy znečisťujúcej ekonomiky, by sme buď museli dávať ďalšie stovky miliárd na transformáciu na zelenú ekonomiku, alebo znášali biliónové následky globálneho oteplenia nad dva, či nebodaj tri stupne. Aj s príslušnou masovou migráciou, zdravotnými dôsledkami a ohrozením civilizácie ako takej. A nie, toto nehovorí Gréta, toto je vedecký konsenzus. Zachrániť klímu a divočinu je totiž to najlacnejšie riešenie.

V najbližších týždňoch budeme ako v Bratislave, tak v Bruseli rozhodovať o podobe pokrízovej ekonomiky. Bolo by chybou investovať do zastaraných a klimaticky škodlivých odvetví, ktoré sú z dlhodobého hľadiska neudržateľné. Míňať miliardy na pomoc takýmto sektorom by ani v súčasnej vážnej situácii nebolo strategicky dobrým rozhodnutím.

Verejné zdroje musíme investovať do perspektívnych odvetví tak, že nimi nielen naštartujeme nevyhnutnú transformáciu ekonomiky, ale súčasne podporíme vznik udržateľných pracovných miest pre ľudí na Slovensku. Potrebujeme zvýšiť odolnosť krajiny aj Európy voči extrémnym udalostiam. Či je to pandémia alebo niekoľkoročné sucho. Podpora udržateľnej zamestnanosti, sociálna spravodlivosť a ochrana životného prostredia a klímy musia byť základnými stavebnými kameňmi takejto zelenej obnovy ekonomiky na Slovensku aj v Európskej únii.

V kontraste s odporúčaniami niektorých konzervatívnych a populistických politikov musíme k obnove ekonomiky pristupovať v súlade s týmito princípmi a scenáre načrtnuté Európskym zeleným dohovorom začať aktívne realizovať. Slovensko a Európa potrebujú zelenú obnovu.

Koronavírus

Politici píšu

Teraz najčítanejšie