Denník N

Poučenie zo sovietskeho nakupovania

Prázdny regál vo švajčiarskom obchode. Foto - TASR/AP
Prázdny regál vo švajčiarskom obchode. Foto – TASR/AP

Vďaka mojim skúsenostiam z komunizmu sa nedostatok z posledných niekoľkých týždňov našej domácnosti takmer nedotkol.

Pre mnohých ľudí na Západe sú nedostatok a nepríjemnosti spôsobené pandémiou niečím, čo nikdy v živote nezažili. Ale pre tých z nás, ktorí sme aspoň nejaký čas žili za železnou oponou, sú až nepríjemne povedomé.

Ako preniesť vajcia

„Prosím si obaly na vajcia.“ To bola moja prosba ľuďom, ktorí ma chodili navštíviť, keď som žil v krajinách, ktoré sme volali východná Európa. Veľmi radi mi vyhoveli, hoci to považovali za zvláštne. Veď až na fanatických recyklovačov boli obaly na vajcia vecou určenou do odpadu.

Ale pre mňa, ktorý som žil na miestach, ako boli Sovietmi okupované pobaltské štáty, nedostatkom zasiahnuté komunistické Poľsko alebo bývalá Juhoslávia, šlo o nedostatkové a úžasné predmety. V takzvanom robotníckom raji boli vajcia často nedostatkovým tovarom. Čo však bolo ešte horšie, nikde v komunistickom svete človek nemohol prísť na bezpečný spôsob, ako ich prenášať. Zvyčajne spôsobom, ako to urobiť, bolo urobiť si doma papierový kornút. No mne sa často stalo, že kým som prišiel domov, tento krehký tovar sa mi rozbil.

Obaly na vajcia neboli len kľúčovou súčasťou mojej domácnosti, ale boli tiež dôležitým spôsobom, ako si získať priateľov. Susedia a známi si ich požičiavali na nákup a potom mi ich vracali. A samozrejme, bol to tiež perfektný darček. Keď sa potrhali alebo stlačili, opravoval som ich lepidlom a papierom, až kým mi zo Západu neprišli nové.

Na čo je dobrá Pravda

Až do minulého mesiaca mohli takéto spomienky na život za železnou oponou pôsobiť ako staroveké báje. Príbehy o prázdnych regáloch, nekonečných šórach, zavretých reštauráciách a nespoľahlivej doprave boli modernej Británii také vzdialené ako príbehy mojich rodičov o prídelovom systéme počas druhej svetovej vojny.

Keď som svojim deťom vysvetľoval, ako som žil celé mesiace bez toaletného papiera, počúvali to so zmesou strachu a zábavy. No rovnakému účelu dobre slúžili aj natrhané stránky komunistických propagandistických novín ako Pravda či Izvestija, ktorých nebol nikdy nedostatok. Užíval som si, že môžem zlepšovať svoju ruštinu na zvlášť hroznom type ideologického odpadu a potom ho použiť na ten najsprávnejší účel.

Keď si človek pamätá nedostatok

Keď som sa vrátil na Západ, moji príbuzní ma vždy kritizovali za môj hlboko zakorenený sklon hromadiť zásoby. Roky som kupoval všetky potreby do domácnosti vo veľkých množstvách nielen preto, že to bolo lacnejšie, ale aj preto, že som vďaka tomu lepšie spal.

„A čo ak sa niečo stane?“ vysvetľoval som im počas toho, ako sme sa snažili nájsť miesto na uskladnenie v policiach, ktoré boli už pred nákupom plné múky, ryže a cestovín, zaváranín v plechoviciach a kartónov čistiacich prostriedkov.

Počas svojich výletov do Ameriky som kupoval lacné súčasti prvej pomoci a veľké balenia paracetamolu a ibuprofenu, čím som šokoval svojich priateľov zaujímajúcich sa o bezpečnosť medicínskych výrobkov, ktorí si mysleli, že tieto potenciálne smrteľné lieky by sa mali z bezpečnostných dôvodov predávať len v malých baleniach. No ja som si, skrátka, pamätal, aké to bolo žiť na miestach, kde boli aj takéto jednoduché lieky nedostatkovým tovarom.

Návrat starých inštinktov

Dnes to uťahovanie si zo mňa prestalo.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie