Denník N

Naše vlaky zrýchľujú pomaly. Prečo už v Rakúsku jazdia dvestovkou?

Medzi Zlatovcami a Trenčianskou Teplou modernizujú železničnú trať. Stavba bude možno meškať. Foto - Tasr
Medzi Zlatovcami a Trenčianskou Teplou modernizujú železničnú trať. Stavba bude možno meškať. Foto – Tasr

Keby u nás vlaky premávali 160-kou z Bratislavy až do Žiliny, ušetrili by cestujúci asi pol hodinu času. Pozrite sa, ako rýchlo môžu jazdiť vlaky v Česku či Rakúsku.

Zrýchlite si koľaje pri Trenčíne za vlastné peniaze, odkázala Slovensku Európska komisia, keď začala skúmať tender na modernizáciu železničnej trate medzi Zlatovcami a Trenčianskou Teplou.

Víťaz tendra má zabezpečiť, aby sa po tejto trati dala zvýšiť rýchlosť na 160 kilometrov za hodinu. Bežná maximálna rýchlosť je 120 kilometrov za hodinu.

Bruselu sa nepozdáva, že štát v tendri vyradil z hry lacnejšiu ponuku na zrýchlenie koľají a zadal zákazku konzorciu okolo spoločnosti TSS Grade. Tá ponúkla, že trať zmodernizuje o 44 miliónov eur drahšie, než núkal jej lacnejší konkurent.

Kým Komisia definitívne rozhodne, či štát v súťaži diskriminoval, Brusel nás požiadal, aby sme si modernizáciu koľají platili sami. Štát s tým súhlasil. Ak by diskrimináciu Brusel nepotvrdil, môžeme teoreticky peniaze z eurofondov ešte uvidieť.

Načas to asi nebude

Dnes to vyzerá tak, že po koľajach pri Trenčíne možno nebudú vlaky premávať 160-kilometrovou rýchlosťou vo februári budúceho roka, ako to určuje zmluva.

„Zaznamenali sme v poslednom období korešpondenciu, ktorej predmetom sú snahy zhotoviteľa o predĺženie lehoty výstavby,“ reagovala na otázky Martina Pavliková, hovorkyňa štátneho správcu koľají ŽSR.

To, že konzorcium okolo TSS Grade nestíha práce podľa plánu, spôsobili udalosti, ktoré nemohol stavbár ovplyvniť, tvrdí Pavliková. Medzi takéto vplyvy môže patriť napríklad počasie.

Železničiari aj doteraz evidovali výskyt nepredvídateľných skutočností, ktoré vplývali na stavbu. Dostali napríklad nepresné informácie o tom, kde sa nachádzajú inžinierske siete, prípadne ich o niektorých neinformovali ich správcovia vôbec.

Spomínajú aj problémy pre záplavy na rieke Váh vlani v máji. Zatiaľ však vraj nič z toho nemalo taký dosah, aby sa stavbári dostali do časového sklzu oproti zmluvným termínom.

Cenu to neovplyvní?

Či teraz železničiari vyhovejú žiadosti stavbárov o posun konečného termínu, zatiaľ nevedno. „Sme povinní vzniknutú situáciu z pozície investora podrobne analyzovať, pretože v prípade každého zaznamenaného časového sklzu pri tom – ktorom stavebnom objekte ide o individuálnu záležitosť,“ vraví Pavliková.

Preto je predčasné hovoriť o tom, či sa harmonogram posunie za horizont volieb alebo nie. Pripomeňme, že samotný tender na zrýchlenie koľají pri Trenčíne sa ťahal tri roky.

V praxi je bežné, že spolu s posunmi termínov sa upravuje nahor aj cena stavby. Nečakané zmeny si totiž môžu vyžiadať práce navyše.

Železnice však ubezpečujú, že dohodnutá cena 245 miliónov eur bez DPH sa určite neprekročí.

Ako to vidí TSS Grade, sme sa nedozvedeli. S Denníkom N  sa rozhodla po minulých skúsenostiach nekomunikovať, odpísal šéf firmy Dušan Chovanec.

Úspora až pol hodiny

Aktuálne môžu vlaky u nás súvisle premávať 160-kou z Bratislavy po Zlatovce pri Novom Meste nad Váhom. Dokončené sú aj niektoré etapy rýchlejšej železnice od Nového Mesta nad Váhom smerom na Žilinu.

Železnice hovoria, že len úsek po Nové Mesto nad Váhom skrátil cestu o osem až deväť minút. Keby boli koľaje rýchlejšie až do Žiliny, ušetrili by cestujúci ďalších asi 33 minút.

Kde sme už zrýchlili

  • Maximálnou rýchlosťou 160 km/hod. sa môže jazdiť na vyše 100 kilometrovej trase od Bratislavy Rača po Zlatovce.
  • Stálo to 747 mil. eur.
  • Dokončený bol aj asi 20-kilometrový úsek Trenčianska Teplá – Beluša v hodnote 251 mil. eur.
  • Na zvyšnej trati v smere na Žilinu sa pracuje, alebo je to na pláne.
  • Práce meškajú napríklad na úseku medzi Belušou a Púchovom. Stavbu má na starosti OHL a Váhostav. Narazili na nepredvídateľné skutočnosti, píše sa v dodatku.
  •  Zdroj: ŽSR

Inde už jazdia rýchlejšie

Z pohľadu zrýchlenia tratí vyzerá Slovensko pri porovnaní s inými krajinami na prvý pohľad ako chudobný príbuzný. 

„Najvyššiu rýchlosť, 230 kilometrov za hodinu, dosahujú naše rýchlovlakové súpravy. Premávajú na trati Viedeň – Salzburg,“ povedal hovorca rakúskej spoločnosti ÖBB Michael Braun.

Na iných úsekoch jazdia vlaky v Rakúsku 200-kou alebo pomalšie. Najvyššiu, 230-kilometrovú rýchlosť dokážu dosahnuť iba na 100 kilometroch trate.

Nemecká spoločnosť Deutsche Bahn reagovala, že najrýchlejšie môžu u nich jazdiť ich vlaky 300-kilometrovou rýchlosťou – medzi Frankfurtom nad Mohanom a Kolínom, ale aj z Norimbergu do Ingolstadtu.

Nie je to také zlé

To, prečo u nás zrýchľujeme iba na 160-ku, má svoje dôvody. Slovensko je malá krajina na to, aby sa u nás nazbieralo dosť ľudí, ktorí by rýchle vlaky zaplnili a boli by ochotní si za rýchlejšie cestovanie aj priplatiť.

Svedčí o tom aj postoj Európskej komisie, ktorá tunajšiu drahú modernizáciu z väčšinovej miery financuje.

Napríklad, ešte vôbec nie je isté, či nám odsúhlasí peniaze aj na trať umožňujúcu premávať 160-kilometrovou rýchlosťou od Žiliny po Košice. Zatiaľ máme jej súhlas, aby sme takto trať zmodernizovali od Liptovského Mikuláša po Košice.

Či a kde všade je však takáto investícia efektívna máme preukázať štúdiou realizovateľnosti. Má byť hotová v septembri.

Keby sme aj chceli jazdiť aspoň na hlavnej trati ešte rýchlejšie,  než 160-kou, ktorá je stále iba v predstavách štátu, vyšlo by to ešte drahšie. „Čím vyššia rýchlosť, tým je drahší projekt,“ vysvetľuje hlavný dôvod šéfredaktorka Železničnej revue Desana Mertinková.

Rýchle vlaky potrebujú napríklad rovnejšiu trať, o to viac treba pri modernizácii meniť aktuálne trasy a presmerúvať koľaje. Zákruty nesmú byť ostré, ale dlhé a tiahle, rýchlotrať si spravidla vynucuje aj tunely, ktoré sú extra drahé. Môže tak ísť aj o stavbu úplne novej trate, po ktorej nejadzdí nič iné než rýchlovlaky.

„Nateraz 160-ka pre Slovensko úplne stačí z pohľadu našich ekonomických možností,“ myslí si Ľubomír Palčák z Výskumného ústavu dopravného v Žiline.

Rýchly musí byť aj vlak

K trati umožňujúcej vyššiu rýchlosť treba mať aj vlaky, ktoré rýchlosť dráhy utiahnu. Príkladom, ktorý ukazuje, že vlak je jedna vec a trať druhá, sú napríklad Česi. Ich Pendolína jazdia v Česku najviac 160-kou, no keď zájdu do Rakúska, môžu zrýchliť aj na 200-kilometrov za hodinu.

Umožňuje im to aj technológia naklápania vozových skríň. Vďaka tomu sú schopné lepšie zvládať odstredivé sily.

České dráhy pripomínajú, že keby nemali špeciálne vlaky, na niektoré trate ich Rakúšania ani nepustia. „Do Rakúska alebo do Nemecka je bežná požiadavka, aby celá súprava mohla ísť rýchlosťou 200 kilometrov za hodinu,“ vysvetľuje hovorca firmy České dráhy Petr Šťáhlavský.

Naše železnice do Rakúska jazdia v rámci regionálnej dopravy do Viedne. Regionálne vlaky jazdia pomalšie, pretože častejšie zastavujú. Vysoké rýchlosti sa im neoplatí využívať, ani keby mohli. Kým by sa rozbehli, museli by už začať brzdiť, aby zastavili v najbližšej stanici.

U nás vraj rýchlejšie vlaky nepotrebujeme, ani keby sme nimi chceli posielať pasažierov na rýchlejšie západné koľaje. Najviac ľudí totiž cestuje smerom od nás do Česka, kde je najviac 160-ka.

Je to len možný strop

Ani 160-kilometrovou rýchlosťou však vlak nemusí naozaj jazdiť. Dostať sa k nej čo najbližšie môžu u nás napríklad IC vlaky na trati medzi Bratislavou a Zlatovcami.

„Priemerná rýchlosť nezávisí len od techniky, ale aj od počtu zastavení na trase a prípadných meškaní. Priemerná rýchlosť vlaku InterCity na úseku Bratislava – Trenčín vychádza na 112,7 kilometra za hodinu,“ vysvetľuje Jana Morháčová, hovorkyňa Železničnej spoločnosti Slovensko, ktorá prepravuje cestujúcich.

Vlaky Pendolino jazdia medzi Prahou a Ostravou priemernou rýchlosťou 117 kilometra za hodinu. Do toho sú zarátané aj prejazdy úsekmi, na ktorých napríklad ešte prebiehajú práce alebo majú náročný terén, a tak sa nimi dá jazdiť len pomalšie či na nich jednoducho 160ka nie je.

Kto má aké plány

Česi však už pokukujú po tom, že by vlaky zrýchlili aj doma. V krajine diskutujú o vysokorýchlostných tratiach, ktoré by umožnili cestovať rýchlosťou 200 alebo až 350 kilometrov za hodinu.

V Stredočeskom kraji neďaleko mesta Poděbrady majú 13-kilometrový skúšobný neverejný okruh pre rýchlosť 210 kilometrov a pri špeciálnych podmienkach aj 230 kilometrov za hodinu.

U nás zatiaľ čakáme, či presvedčíme Brusel, že je efektívne investovať do rýchlejšieho, na 160-kilometrov za hodinu prispôsobeného, prepojenia trase od Žiliny do Košíc.

Rakúšania plánujú, že by v roku 2025 chceli mať najvyššiu možnú rýchlosť 250 kilometrov za hodinu a 230-kou by ich vlaky mohli jazdiť na 260 kilometroch z celkovo 5-tisíc kilometrov koľají.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie