Výstava ako udalosť v čase korony
Tú výstavu vidím, keď zavriem očí. Vznáša sa predo mnou, pláva vo vzduchu. Ináč ju v čase korony vidieť nemôžem. Dole, za sklom zamknutej domovej brány, je malý lístok s oznamom, že v byte Marty Herucovej je výstava Vlada Kordoša Posledné prevetrávanie. Vernisáž bola 22. februára 2020. Výstava mala trvať do 22. marca, ale vstúpila do nej koronaviróza, a tak ostala na polceste.
22. februára 2020. Brána na Obchodnej 4 je zavretá. Treba zazvoniť. Po chvíli príde Vlado Kordoš a otvorí. Vstupujeme, v prítmí úzkej chodby a schodiska sa všetko odohráva na princípe sťaženého vnímania. Prejdeme okolo poštových schránok. Sú bezmenné, pootvárané, povylamované, lebo v tomto dome sa už nebýva. Len na jednej je meno majiteľa: Karol Nemoga, vedecký tajomník. Ale ani ten tu už nebýva. Poslednou nájomníčkou je Marta Herucová, v jej byte sa odohráva to posledné prevetrávanie Vlada Kordoša. Vezieme sa vo výťahu, Vlado rozšafne rozpráva, aké podmienky stanovila komisia na výberové konanie na riaditeľa Galérie mesta Bratislavy. Sú medzi nimi naozaj inovatívne otázky: „Ako si predstavujete spoluprácu so zoologickou záhradou?“ Aj to akosi patrí do udalosti Kordošovej výstavy.
Začínam mať neodbytný pocit, že sa práve stávame súčasťou mise en scène, inscenovanej prezentácie Vlada Kordoša, a to ešte nevieme, že ide o udalosť v čase korony. Vlado s nevinným, zahovárajúcim pohľadom predstiera, že ide o výstavu obrazov, ale v skutočnosti sa teší, že sa mu podarilo vytvoriť s naším nevedomým prispením živý obraz Predposlednej večere, lebo každá večera okrem tej poslednej je predposledná.
Vstupujeme do bytu a prvý raz si uvedomujem, že aj on je udalosťou, lebo má ako celý dom svoj príbeh. Poznáme ho vďaka Henriete Moravčíkovej z monografie o Friedrichovi Weinwurmovi. Weinwurm navrhol dom s Ignácom Vécseim v roku 1934 ako spojenie bytov s obchodnými priestormi. Na fotografiách sa na priečelí skvie nápis SCHÖN, na bočnej stene Modehaus – Módny dom. Samotný dom patrí k prvým moderným obchodom v Bratislave, s výnimočným oceľovobetónovým skeletom „dovtedy nebývalého rozponu 14 metrov“ na predajné priestory. Tento dom bol nielen architektonickou vizitkou, ale aj
