Denník N

Závažný rozsudok o migrantoch odhalil (aj) herecké výkony slovenských politikov

Rieka Tundža je len jednou z prekážok, ktoré musia utečenci prekonať na ceste z Turecka do Grécka. Foto – Deník N/Gabriel Kuchta
Rieka Tundža je len jednou z prekážok, ktoré musia utečenci prekonať na ceste z Turecka do Grécka. Foto – Deník N/Gabriel Kuchta

Právny štát, lojálna spolupráca a solidarita nie sú prázdne frázy.

Autor je bývalý predseda Ústavného súdu,
bývalý člen Súdneho dvora EÚ

Poľsko, Maďarsko a Česká republika sa v druhý aprílový deň dozvedeli o tom, že pri žiadateľoch o medzinárodnú ochranu (migrantoch) porušili povinnosti, ktoré im ukladá právo Európskej únie. V rozsudku Súdny dvor EÚ vecne a pomerne sucho konštatoval, že tieto tri členské štáty v pravidelných intervaloch, a minimálne každé tri mesiace, neuviedli primeraný počet žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktorí môžu byť urýchlene premiestnení na ich územie, ignorovali aj ďalšie povinnosti premiestnenia, a preto si nesplnili povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie.

Najvyšší súdny orgán Únie odmietol všetky námietky týchto členských štátov proti prijatým opatreniam. Napriek tomu však priznal každému členskému štátu (nielen účastníkom konkrétneho konania), aby uplatňoval pri premiestňovaní vážne alebo opodstatnené dôvody týkajúce sa národnej bezpečnosti alebo udržiavania verejného poriadku na svojom území.

Takáto obrana a ochrana členského štátu však predpokladá, že všetky skutočné alebo aj potencionálne hrozby sa musia zistiť po individuálnom posúdení každého žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Nie je možné, podľa súdneho dvora, aby sa členské štáty bránili všeobecnými frázami o prevencii bez konkrétnych skutočností, ktoré by potvrdzovali reálne alebo možné ohrozenia.

Kdeže bolo Slovensko?

V rokoch 2015 a nasledujúcich sme sa od Ficovej vlády dozvedeli jednoznačné stanovisko. Žiadne premiestňovanie, žiadni migranti, my sa nedáme…Tak z akých dôvodov Európska komisia nežalovala Slovenskú republiku?

Odpoveď je až primitívne jednoduchá. V Bratislave Ficov kabinet napínal svaly, mal smelé reči a vyhlásenia, ale v Bruseli sklopil uši a poslušne plnil tie povinnosti, ktorých nerešpektovanie viedlo k odsúdeniu troch členských štátov. Dokonca sme týchto srdcu najbližších predchádzajúcej vládnucej garnitúry ani nepodporili v súdnom konaní v Luxemburgu.

Drobné poučenie a odporúčanie. Nedajme sa balamutiť siláckymi stanoviskami politikov proti diktátu Bruselu, Európskej únii – skôr sa venujme tomu, či ich konanie v orgánoch Únie nie je diametrálne odlišné od ich „hereckých“ výkonov na domácej scéne.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie