Svet v čase koronavírusu mení názor na rúška. Briti sú stále proti

Kým vo východnej Ázii nie je nosenie rúšok ničím výnimočným, v Európe boli ešte pred pár týždňami veľkou raritou. S rastúcim počtom potvrdených prípadov koronavírusu sa pohľad na rúška mení a čoraz viac štátov odporúča svojim občanom, aby si zakrývali tvár.

Svoje doterajšie odporúčanie už prehodnotili aj americkí odborníci a najnovšie vyjadrenia Svetovej zdravotníckej organizácie naznačujú, že aj vo WHO začínajú uvažovať inak.

Organizácia v uplynulých týždňoch viackrát zopakovala, že rúška nemajú pre zdravých ľudí význam, v piatok už jej predstaviteľ povedal, že to nie je zlý nápad.

Pozreli sme sa na to, ako k rúškam pristupujú vo východoázijských štátoch a ako sa postupne mení postoj ľudí aj úradov na Západe.

Iný názor majú stále britské úrady, ktoré tvrdia, že dôležitejšie ako rúška je nezhromažďovať sa a dodržiavať hygienické zásady.

Rúška na každom kroku

Vo východnej Ázii ľudia rúška používajú najmä vtedy, ak majú pocit, že sú chorí, no chránia sa nimi aj pred znečisteným ovzduším alebo zimou.

Tak to je aj na Taiwane, ktorý sa dnes spomína ako príklad úspešného boja proti šíreniu koronavírusu. Keď sa na ostrove objavili prvé prípady nákazy, rúška začalo nosiť ešte viac ľudí ako predtým, hovorí Kristína Kironská, analytička CEIAS a výskumníčka z Univerzity Palackého v Olomouci, ktorá donedávna na Taiwane žila.

„Ľudia ich bežne majú pri sebe v kabelkách alebo batohoch a dajú sa kúpiť v každej pobočke 7-Eleven (malé potraviny určené na rýchly nákup základných vecí – pozn. red.). Keď som na konci januára vyšla do ulíc Tchaj-peja, mala som úplne apokalyptický pocit. Všetci, vrátane mňa, mali rúška – či už vonku, alebo v uzavretých priestoroch,“ dodáva.

Taiwanská vláda už vtedy ľuďom odporúčala, aby si zakrývali dýchacie cesty, hoci na istý čas, keď rúšok nebolo dosť, žiadala, aby ich prenechali chorým. Bez rúšok bolo zakázané vstupovať do nemocníc, sprísnili sa aj opatrenia zamerané na hygienu rúk, dezinfekcia bola povinná pred vstupom do každého podniku, opisuje Kironská.

Nedostatok rúšok riešili regulovaným predajom a rozšírením výroby. Dennú kapacitu výroby zvýšili z približne dvoch miliónov na dnešných 13, čo im umožňuje časť rúšok vyvážať, hovorí Kironská.

Taiwan napríklad minulý týždeň oznámil, že krajinám, ktoré pandémia zasiahla najviac, daruje 10 miliónov rúšok.

Aj v Južnej Kórei sa rúška nosili už pred pandémiou. Dôvody sú prakticky rovnaké ako na Taiwane – respiračné ochorenia, skúsenosti s epidémiami z minulosti (napríklad SARS v roku 2003) a znečistené ovzdušie.

Vždy keď znečistenie prekročí určitú hranicu, juhokórejská vláda ľuďom posiela SMS správy, v ktorých ich o tom informuje. Tieto esemesky teraz chodia aj v prípade, že sa v blízkosti človeka objaví nový prípad koronavírusu.

Vláda síce ľuďom počas epidémie koronavírusu neprikázala nosiť rúška, no Juhokórejčania majú veľkú dôveru v úrady, vďaka čomu berú veľmi vážne aj odporúčania.

Prvý potvrdený prípad COVID-19 sa v krajine objavil 20. januára. Záujem o rúška a respirátory sa automaticky zvýšil a nasledoval nedostatok a nárast cien.

Juhokórejská vláda zasiahla. V prvom rade sa snažila zabezpečiť pomôcky pre zdravotníkov, no zároveň začala regulovať ceny aj počet rúšok, ktorý si ľudia mohli kúpiť – v lekární to boli dve rúška týždenne.

Podobná situácia sa teraz opakuje v Japonsku, kde v uplynulých dňoch začali rýchlo pribúdať nové prípady COVID-19. Japonská vláda chce rúška distribuovať priamo do domácností.

Doterajší úspech štátov ako Južná Kórea, Taiwan či Singapur v boji proti koronavírusu sa však ani zďaleka nedá zužovať na ich vzťah k rúškam. Odborníci sa zhodujú, že kľúčové bolo rozsiahle testovanie, izolácia nakazených, zber dát a pohotové zavádzanie obmedzení.

Briti sú stále proti

Krátko po koronavíruse sa do Európy dostala aj diskusia o rúškach. Zakrývanie úst a nosa na verejnosti je dnes už okrem Slovenska povinné aj v Česku či Turecku, v Rakúsku vás bez rúška nepustia do potravín.

Zatiaľ to neplatí v štátoch, ktoré sú v Európe zasiahnuté najviac, hoci katalánska regionálna vláda už nosenie rúšok odporúča. Centrálna vláda v Madride to zvažuje a podľa španielskych médií to pravdepodobne odporučí.

Skeptickejší sú zatiaľ v Taliansku, hoci Benátsko a Lombardsko – dva regióny, ktoré koronavírus zasiahol najviac – už rúška vyžadujú. V Benátsku sú zatiaľ povinné v obchodoch, v Lombardsku všade. V nedeľu sa pridalo aj Toskánsko.

V Nemecku nie je nosenie rúšok povinné a nie je ani rozšírené, hoci niektoré spolkové štáty ako napríklad Sasko ich vyžadujú v obchodoch s potravinami alebo vo verejnej doprave.

Je možné, že v najbližších týždňoch sa nosenie rúšok rozšíri aj v Nemecku, keďže tamojší Inštitút Roberta Kocha, ktorý môžeme prirovnať k slovenskému úradu verejného zdravotníctva, upravil svoj postoj a hovorí, že rúška môžu spomaliť šírenie vírusu.

„Látkové rúška môžu udržať kvapôčky, keď niekto rozpráva alebo kašle, ale nechránia toho, kto ich nosí,“ povedal šéf inštitútu Lothar Wieler.

V Európe však sú aj štáty, ktoré majú k rúškam úplne odmietavý postoj. Zástupca britského hlavného hygienika v piatok povedal, že úrady neodporúčajú zdravým ľuďom rúška ani iné spôsoby zakrývania tváre.

„Rúška sa musia nosiť, dávať dole a odhadzovať správne, pravidelne sa musia meniť a na to, aby boli efektívne, musia ich použitie sprevádzať kvalitné hygienické návyky,“ uvádza britský úrad verejného zdravotníctva podľa BBC.

Kľúčové je nezhromažďovať sa a nestretávať sa, dodali britské úrady.

Briti vychádzajú aj z predpokladu, že zdravý človek nepotrebuje rúško, pretože to ho nemusí stopercentne ochrániť pred vírusom, a ak nie je chorý, tak sa nemusí obávať, že nakazí ďalších.

Lekári a vedci však potvrdili, že pri značnom počte pacientov, ktorí majú COVID-19, sa neprejavia žiadne príznaky choroby. Niektoré štúdie uvádzajú, že asymptomatických pacientov môže byť 25 percent.

Ak sa títo ľudia pohybujú na verejnosti bez rúšok, vírus môžu šíriť ďalej bez toho, aby o tom vedeli. Naznačuje to aj iná štúdia, podľa ktorej sa väčšina ľudí v Singapure a čínskom meste Tinecin nakazila od tých, čo nemali žiadne symptómy.

Novým argumentom v prospech rúšok je aj výskum vedcov z americkej MIT, ktorí pomocou vysokorýchlostných kamier skúmali, ako sa pri kašli a kýchaní šíria kvapôčky. Zistili, že niektoré sa môžu dostať až do vzdialenosti šesť, respektíve osem metrov.

Výskum prebehol v laboratórnych podmienkach.

WHO mení názor

Podobný postoj ako Británia mala dlhodobo aj WHO. Štáty, ktoré rúška odporúčali, síce nekritizovala, no opakovala, že v tom nevidí zmysel.

„Neexistujú konkrétne dôkazy, ktoré by naznačovali, že masové nosenie rúšok má prínos,“ povedal v pondelok koordinátor krízovej pomoci WHO Michael Ryan.

Za výnimku označil prípady, keď je človek nakazený alebo sa stará o niekoho, kto je chorý.

V priebehu týždňa sa však objavili informácie, že vnútri WHO sa diskutuje o tom, či odporúčanie neupraviť. V piatok už Ryan komunikoval inak a WHO podporila štáty, ktoré ľuďom odporúčajú, aby si zakrývali tvár.

„Sú situácie, keď nosenie rúšok môže znížiť rýchlosť, akou chorí ľudia nakazia ďalších,“ povedal Ryan.

Organizácia však zároveň upozorňuje, že aj s rúškami je nevyhnutné dodržiavať ďalšie preventívne opatrenia – často a dôkladne si umývať ruky, držať si odstup od ľudí a chodiť von, iba ak je to nevyhnutné.

Jedným z dôvodov, prečo WHO neodporúčala masové nosenie rúšok, boli obavy z toho, že to spôsobí ešte väčší nedostatok rúšok a respirátorov. Ideálne by preto bolo, ak by si ľudia ušili vlastné rúška a profesionálne vybavenie prenechali zdravotníkom, uviedla organizácia.

„Pozitíva sa dajú nájsť vo všetkom, ale otázkou je, kde má daný nástroj najväčší efekt. Najväčšie riziko momentálne hrozí zdravotníkom v prvej línii, ktorí sú vírusu vystavení každú sekundu každého dňa,“ povedal Ryan.

Rúška a respirátory sa počas pandémie stali nedostatkovým tovarom po celom svete.

Ryan v pondelok spomínal ešte jeden argument – ak ľudia nevedia, ako s rúškami správne manipulovať, môže to mať opačný efekt. Napríklad keď sa ľudia dotýkajú prednej časti rúška alebo sa potenciálne kontaminovanými rukami dotknú tváre, keď si rúško dávajú dole.

Aj lekár Peter Kaščák v komentári pre Denník N písal o tom, že rúško môže byť za istých okolností škodlivé. Myslí si, že nie je nevyhnutné, ak človek ide sám alebo so svojou rodinou po parku, lúke, v lese a aj po prázdnej ulici alebo je vo vlastnom aute.

Trump: Noste rúška, ale ja nebudem

K štátom, ktoré menia svoj pohľad na rúška, sa v piatok pridali aj Spojené štáty. Pôvodný postoj amerických úradov bol mesiace rovnaký, ako mala WHO – ústa a nos si zakrývajte iba vtedy, ak ste nakazení alebo v kontakte s niekým, kto je chorý.

Centrum na prevenciu a kontrolu chorôb (CDC) napokon v piatok obyvateľom USA odporučilo, aby látkové rúška nosili tam, kde nie je možné dodržať adekvátny odstup – menujú napríklad lekárne a obchody s potravinami –, a hlavne v oblastiach, kde už evidujú väčší počet prípadov.

CDC na svojom webe zverejnilo aj video, v ktorom Jerome Adams, šéf amerického úradu verejného zdravotníctva, ukazuje, ako si rýchlo vyrobiť rúško.

Časopis Time si hneď všimol, že Adams koncom februára na Twitteri písal, že rúška nechránia pred koronavírusom, a ľudí vyzýval, aby ich prestali kupovať.

https://youtu.be/tPx1yqvJgf4

Nové odporúčanie amerických expertov však dostalo veľkú ranu krátko po tom, čo sa o ňom verejnosť dozvedela. Prezident Donald Trump na tej istej tlačovke oznámil, že on rúško nosiť nebude. A to aj napriek tomu, že jeho manželka Melania na Twitteri vyzýva ľudí, aby rúška používali.

„Mať na sebe rúško, keď sa budem stretávať s premiérmi, diktátormi, kráľmi či kráľovnami, čo ja viem… Nejako sa mi to nepozdáva,“ povedal Trump na tlačovke.

Trump tak zvolil presne opačný postup ako napríklad slovenskí politici, ktorí rúška nosili ešte predtým, ako sa z toho koncom marca stala povinnosť, a aj v televízii ľudí opakovane vyzývali, aby sa nimi chránili.

Dôležité je aj to, že CDC ľudí vyzýva, aby si rúška vyrobili sami. Znovu platí, že motivácia je podobná ako vo WHO – zabrániť tomu, aby ľudia vykupovali respirátory a chirurgické rúška, ktoré nevyhnutne potrebujú zdravotníci.

Americká vláda tomu chce zabrániť aj zákazom vývozu ochranných pomôcok pre zdravotníkov. Firma 3M, ktorá vyrába respirátory, však varovala, že ak zastaví vývoz, môže to mať rozsiahle humanitárne dôsledky. Na jej výrobky sa totiž spoliehajú v Kanade aj v Latinskej Amerike.

Trump svoje rozhodnutie obhajoval. „My tie rúška potrebujeme. Nechceme, aby ich dostal niekto iný,“ povedal americký prezident.