Denník N

Nechá toto leto Západ Ukrajinu zomrieť?

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Západ nerobí nič, keď Rusko porušuje prímerie. A okrem vojenskej pasivity je tu aj fakt, že nerobí nič ani na ekonomickom fronte.

Ukrajinská armáda zverejnila minulý týždeň zábery z dronu, ktoré ukazujú novú veľkú ruskú vojenskú základňu na východnej Ukrajine.

Na záberoch vidno kasárne, tanky T-72, komunikačné zariadenia a dokonca aj plochu na prehliadky. Medzinárodní pozorovatelia zase hovoria o „zvýšenej intenzite“ bojov v tejto oblasti a porušovaní prímeria.

Bude to zlom?

Medzitým Rusko prerušilo dodávky plynu na Ukrajinu, čím prekazilo jej pokus zhromaždiť si zásobu na budúcu zimu.

Vo Washingtone sa v tom čase stretol výbor ukrajinských veriteľov, vedený niektorými americkými hedžovými fondmi. Odmietol plán podporovaný Medzinárodným menovým fondom na zníženie vládneho dlhu tak, aby sa krajina vyhla situácii, že nebude schopná dlh splácať.

Demokraticky zvolená a neskutočne prozápadná ukrajinská vláda čelila všetkým týmto procesom v podstate sama. Nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú a jej partnerov z Európskej únie nadmieru zamestnáva grécka kríza a americký prezident Barack Obama sa intenzívne zaoberá dokončením dohody s Iránom o jeho nukleárnom programe. Západné vlády nevyvinuli žiadnu novú iniciatívu, aby zabránili novej ruskej letnej vojenskej ofenzíve, ani aby poskytli ukrajinskej vláde peniaze, ktoré potrebuje, aby prežila ďalší rok.

Budeme si toto leto pamätať ako čas, keď nechal Západ Ukrajinu zomrieť? Začína to tak vyzerať.

Západ spí

Stratégiou Spojených štátov i Európskej únie je, že volajú po naplnení mierového plánu známeho pod označením Minsk II, ktorý síce Rusko vo februári podpísalo, ale nikdy ho nerešpektovalo. Americkí predstavitelia sa pravidelne zhodnú s ruskými kolegami, že by boje mali ustať a malo by dôjsť k dohode, ako implementovať iné časti Minsku II, medzitým však odhadom deväťtisíc ruských vojakov na východnej Ukrajine, ktorých existenciu Moskva stále popiera, pokračuje v príprave na ďalší veľký útok.

Analytici Pierre Vaux a Catherine Fitzpatricková identifikovali v posledných mesiacoch dve nové ruské základne blízko frontových línií, vrátane tej, ktorú nafilmoval spomínaný dron. Sú umiestnené tak, aby poskytovali podporu útoku na Mariupoľ, mesto, ktoré drží ukrajinská vláda a ktoré je strategickým bodom smerom na juhovýchod krajiny. „Moment, kedy začne útok, môže byť stále bližšie,“ napísal Vaux minulý týždeň pre Daily Beast. Podobné varovania prinášajú aj iní experti, vrátane misie Atlantickej rady, ktorú vedie bývalý veliteľ NATO Wesley Clark.

Ale ich zistenia ignorujú. Americký minister zahraničia John Kerry stále hovorí o zomierajúcej minskej dohode. Obama odsunul minulý mesiac poslednú žiadosť ukrajinskej vlády o zbrane, ktoré by mohli zmierniť ruský útok, vrátane protitankových striel. Európska únia nedávno predĺžila platnosť protiruských sankcií, ale už nereagovala na drzé porušenia prímeria zo strany Moskvy a pokračujúce vojenské akcie.

Grécku áno, Ukrajine nie

Obama a Merkelová argumentujú, že ukrajinská armáda by nedokázala zabrániť ruskému útoku a dokonca by mohla vyprovokovať nový. Toto je pochybná logika: ruskí analytici hovoria, že prezident Vladimir Putin má dôvod sa obávať ruských obetí, ktoré by mohlo priniesť posilnenie ukrajinskej armády.

V každom prípade, vojenské argumenty nevysvetľujú západnú pasivitu na ekonomickom fronte. Merané akýmkoľvek ukazovateľom, ukrajinská situácia je katastrofálna. Ekonomický výkon spadol v oboch predchádzajúcich kvartáloch o viac ako 15 percent, vláda zaviedla drastické ekonomické opatrenia, vrátane veľkých škrtov v dotáciách na plyn a dôchodkoch. Na rozdiel od Grécka Ukrajina podnikla všetky drastické kroky, ktoré vyžadoval Medzinárodný menový fond, a to v situácii ozbrojeného konfliktu.

Ale Európska únia, ktorá prispela na pomoc Grécku 222 miliardami dolárov, ponúkla Ukrajine len päť a pol miliardy. Spojené štáty, ktoré poskytli Mexiku 20 miliárd dolárov, aby ho zachránili pred platobnou neschopnosťou, a na rekonštrukciu Iraku poskytli 18 miliárd, garantujú Ukrajine len pôžičky vo výške 3 miliárd.

Bezvýznamné sumy dali kyjevskú vládu do rúk zahraničných veriteľov, ktorí držia jej 19-miliardový dlh, vrátane ruskej vlády, ktorej dlží tri miliardy. Okrem Moskvy sú najväčšími veriteľmi americké hedžové fondy, vrátane žralokov ako Franklin Tempelton. Aby Ukrajina splnila plán MMF, musí sa snažiť vyjednať zníženie dlhu o 15 miliárd dolárov. Ale Franklin Tempelton, ako aj iní túto redukciu principiálne odmietli a to aj napriek tlaku MMF a amerického ministerstva financií.

Ak zlyháme

Kvôli tomu teraz Ukrajina čelí možnosti defaultu možno už koncom tohto mesiaca a určite nie neskôr ako v septembri, keď je splatných pol miliardy dolárov. Anders Aslund, ktorý je v Atlantickej rade expertom na ukrajinskú ekonomiku, si myslí, že Ukrajina potrebuje dodatočné financie vo výške 10 miliárd dolárov, aby prežila dva najbližšie roky. Prinajlepšom dostane polovicu.

Ukrajinskí lídri, ktorí samých seba vidia ako obrancov západnej demokracie pred Putinovou imperialistickou autokraciou, čoraz viac vyjadrujú znepokojenie zo svojej neschopnosti zohnať podporu. „Ak zlyháme,“ povedal pre Washington Post ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk, „bude to zlyhanie celého slobodného sveta“. Ale ako sa zdá, slobodný svet je zaujatý inými vecami.

© Washington Post

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie