Prezidentka: Pri 13. dôchodkoch vládna koalícia hrubo zneužila legislatívny proces

Odchádzajúca vláda ich schválila len krátko pred voľbami. Čakalo sa, že prezidentka Zuzana Čaputová trináste dôchodky, ktoré dôchodcom zaručujú 460 eur navyše, vráti poslancom po voľbách späť, čím by sa ich opätovné prerokovanie znemožnilo.

Ona to však neurobila. „Najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov by sa nemali stať rukojemníkmi tejto situácie,“ povedala s tým, že samotné právo zaviesť takéto opatrenia vládou nespochybňuje. Novelu podpísala a vzápätí avizovala, že ju napadne na Ústavnom súde.

Ten teraz zverejnil jej návrh, z ktorého sú zrejmé dôvody prezidentkinho rozhodnutia. Ústavný súd žiada, aby vyjadril nesúlad novely o trinástych dôchodkoch s ústavou. Nie však pre jej obsah, ale pre spôsob, akým bola prijatá.

Hrubé zneužitie skráteného konania

„Obsah samotného napadnutého zákona týmto návrhom nenamietam, výhrady sa týkajú výhradne legislatívneho procesu, v ktorom bol napadnutý zákon prijatý,“ napísala v návrhu. Pred Ústavným súdom hlavu štátu zastupuje jej poradca, ústavný právnik Peter Kubina.

Podľa prezidentky došlo k „hrubému a bezprecedentnému zneužitiu inštitútu skráteného legislatívneho konania, ktoré nemá obdobu v doterajšej legislatívnej histórii Slovenskej republiky“.

Prečo teda po tomto konštatovaní neuplatnila prezidentské veto? Čaputová v podaní vysvetľuje, že parlamentná väčšina ju štyri dni pred skončením volebného obdobia vmanévrovala do situácie, keď by jej veto nadobudlo absolútny a definitívny charakter. Nový parlament, ktorý vzišiel z volieb 29. februára, by už totiž o novele a jej prípadných pripomienkach nemohol rozhodnúť.

„Osobitne je zdržanlivosť na mieste v situácii, keď k otázke možnej protiústavnosti zákona, ktorý je výsledkom zneužitia legislatívneho procesu, Ústavný súd doposiaľ nevyslovil záväzný právny názor,“ dodala prezidentka.

Ak by novelu vetovala, Ústavný súd by sa už k možnému zneužitiu skráteného legislatívneho konania nemohol vyjadriť. V budúcnosti by sa takáto situácia teda mohla zopakovať. Mali by sme tu len precedens vo forme jej rozhodnutia.

Naopak, teraz majú ústavní sudcovia šancu zneužitie legislatívneho procesu posúdiť, čo môže ovplyvniť aj budúce konanie parlamentu a vlády.

Svojvôľa väčšiny

Cieľom prezidentky je presvedčiť ústavných sudcov, že predchádzajúca vládna väčšina zneužila legislatívny proces. Pripomína, že skrátené legislatívne konanie je možné, ak existuje mimoriadna okolnosť, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, prípadne ak štátu hrozia značné hospodárske škody.

Žiadna takáto okolnosť však podľa Čaputovej pár dní pred voľbami neexistovala, teda „ak za ňu nepovažujeme bezprostredne sa blížiace voľby do Národnej rady a vrcholiacu volebnú kampaň k týmto voľbám“, dodala.

To, že trináste dôchodky presadila vládna koalícia len pár dní pred voľbami „za cenu hrubého porušenia pravidiel legislatívneho procesu a zneužitia skráteného legislatívneho konania, je dôkazom jej svojvoľného konania“.

Za trináste dôchodky hlasovalo len 76 z 85 prítomných poslancov. K Smeru a SNS sa pridali kotlebovci. Väčšina opozície a dokonca aj časť koalície sa na hlasovaní ani neprezentovala. V pléne zaznievalo, ako Smer zneužíva trináste dôchodky na vlastnú politickú kampaň.

Všetky tieto okolnosti podľa prezidentky prinášajú podozrenie, že novelou presadilo jedno zoskupenie politických síl v záverečnej fáze prebiehajúcej politickej súťaže svoj vlastný záujem v neprospech zvyšnej časti politického spektra. V konečnom dôsledku konalo aj v neprospech verejnosti, keďže 13. dôchodok bude mať výrazný vplyv na verejné financie.

Už nemali legitimitu

Okrem toho, že neboli dôvody na skrátené legislatívne konanie, prezidentka spochybňuje aj legitimitu zákonodarcu, ktorý o trinástych dôchodkoch rozhodol. „Parlamentná väčšina už nemá legitimitu na prijatie zákona, pri ktorom nie je pre blízky koniec volebného obdobia možné uskutočniť riadny legislatívny proces,“ vysvetlila.

Čaputová pripomenula, že ak chcela bývalá vláda riešiť situáciu dôchodcov, mohla tak urobiť v priebehu celého 7. volebného obdobia v riadnom legislatívnom procese. Teda kedykoľvek počas ostatných štyroch rokov.

Prezidentka vo svojom návrhu varuje, že ak by Ústavný súd ponechal takýto postup zákonodarcu bez toho, aby konštatoval protiústavnosť novely, znamenalo by to v skutočnosti záver, že celý zákon o rokovacom poriadku parlamentu a aj všetky ostatné pravidlá legislatívneho procesu sú „len ornamentom na fasáde demokracie“.

Znamenalo by to, že parlament nemusí tieto pravidlá dodržiavať, ba dokonca, keď sa mu to práve hodí, môže ich porušiť, a to s motívom zasiahnuť do slobodnej a férovej súťaže politických síl. „Demokratický a právny štát je však taký štát, v ktorom právo vo forme ústavy a zákonov zaväzuje nielen jeho adresátov a vykonávateľov, ale aj jeho tvorcu,“ dodala v návrhu na Ústavný súd Čaputová.

Je presvedčená, že zneužitie inštitútu skráteného legislatívneho konania v čase volebnej kampane je v rozpore s požiadavkou potrebnej miery zdržanlivosti Národnej rady v záujme ochrany slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti.

„Ak by som tento postup nechala nepovšimnutý a ak by ho nechal nepovšimnutý aj Ústavný súd, zneužívanie skráteného legislatívneho konania by sa mohlo stať veľmi frekventovanou realitou a bežnou súčasťou každej budúcej volebnej kampane,“ varovala prezidentka.

Smer chcel rýchly podpis

Keď Smer narýchlo presadil trináste dôchodky, žiadal od prezidentky, aby novelu aj rýchlo podpísala. Mala tak urobiť ešte do volieb, čo ona odmietla. Vysvetlila, že nerozhodne, aby nezasiahla do volebnej kampane.

Za jej postup ju predseda Smeru Robert Fico opakovane kritizoval.

Naposledy jej tento prístup vyčítal vo štvrtok, keď spochybnil jej rozhodnutie napadnúť trináste dôchodky na Ústavnom súde. Pýtal sa, že ak jej prekáža skrátené legislatívne konanie pri dôchodkoch, prečo jej neprekáža pri opatreniach proti koronavírusu.

Smer má výhrady najmä voči „špicľovaciemu zákonu“, ako prezýva novelu, ktorá umožňuje využívať mobilné dáta v súvislosti s koronavírusom. Rovnako považuje za zneužitie opatrení proti pandémii novelu zákona o súdnej rade. Fico avizoval, že obe novely napadnú na Ústavnom súde.

13. dôchodok skôr nebude aj bez Košíc

Samotná budúcnosť vyplácania trinástych dôchodkov je neistá bez ohľadu na rozhodnutie Ústavného súdu. Premiér Igor Matovič už niekoľkokrát naznačil, že vyplácanie trinástych dôchodkov sa bude musieť pre koronakrízu odložiť.

Ak by vláda prišla s takýmto návrhom, podľa neho by to dôchodcovia pochopili. „Uvedomujú si, že niekto nás tu pred voľbami len oklamal, sľúbil holuba na streche, ale peniaze naň nezabezpečil,“ hovoril pred pár dňami Matovič.

Z vládnej koalície za trináste dôchodky hlasovalo hnutie Borisa Kollára Sme rodina, aj ten však v nedeľnej diskusnej relácii televízie Markíza Na telo pripustil, že na to štát zrejme nebude mať.