Otvorený list predsedovi vlády Slovenskej republiky Igorovi Matovičovi

Seniori sú rôzni, podľa toho k nim treba pristupovať.
Autor je básnik a prekladateľ
Bratislava, 5. 4. 2020, 07.00 SEČ
Vážený pán premiér Matovič!
Na úvod tohto listu chcem vyjadriť svoju vďaku, že sa v týchto časoch tak intenzívne zaujímate o osud nás seniorov a senioriek v našej krajine. Tú vďaku myslím úprimne a vážne.
Rád by som však upriamil Vašu pozornosť na niekoľko faktov:
Tých takmer milión seniorov na Slovensku netvorí kompaktnú skupinu. Sú značne diferencovaní z hľadiska veku, zdravia, sociálnej či inej odkázanosti.
Áno, sú seniori, ktorí sú celkom alebo do veľkej miery odkázaní na pomoc iných, potrebujú intenzívnu zdravotnú a sociálnu starostlivosť. O tých by ste sa mali postarať v maximálnej možnej miere, uľahčiť im život a zabezpečiť ich základné i rozšírené životné potreby. V tejto oblasti má náš štát naozaj značné rezervy.
Sú však aj seniori, ktorí sa o seba vedia plnohodnotne postarať sami. Ak ich mechanicky pričleníte k tým, ktorí sú odkázaní na pomoc iných, stanú sa dve veci:
1. v maximálnej miere zaťažíte a preťažíte tých, ktorí sa o nich budú musieť starať a zabezpečovať ich životné potreby – ich rodinných príslušníkov, príbuzných, priateľov, známych a najmä i tak na hrane svojich možností fungujúce sociálne služby.
2. ak ich fyzicky znehybníte a sociálne totálne deaktivujete, dosiahnete jediný efekt: poškodíte ich somaticky aj psychicky, čím prispejete k markantnému zníženiu kvality ich života a – bojím sa to aj vysloviť – nechtiac prispejete k ich zvýšenej mortalite.
Nechce sa mi veriť, že by toto mal byť spôsob, akým nás seniorov a seniorky chcete chrániť.
Zvážte v tomto smere svoje kroky a okrem svojho vnútorného hlasu počúvajte aj hlasy lekárov, psychológov, sociológov, psychiatrov, právnikov.
S úctou
Ján Štrasser (1946)
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.