Šmejd je príkladom neochoty prijať cudzie slovo do slovenčiny
Do spisovnej vrstvy jazyka mu veštím lexikografické zachytenie s príznakom nespisovný či subštandardný.
Autorka je knižná editorka
Dávnejšie sa slovom šmejd označovali výlučne veci, ktoré spisovne nazveme brak, nepodarok, podradný tovar. Subštandardne povieme aj „aušus“. Slovenské slovníky šmejd celkom ignorujú, v korpuse však nájdeme celú hŕbu výskytov.
Najneskôr spolu s filmom Šmejdi k nám dokvitol ďalší význam tohto slova: šmejd sa cez označenie pre pokútny, nekalý obchod stalo aj životným podstatným menom, ktoré značí osobu prevádzkujúcu takýto biznis, a to najmä veľmi špecifický novodobý fenomén spočívajúci v nátlakovom predaji predraženého braku dôchodcom.
Známa dvojica poslancov Smeru Brixi a Martvoň sa stará aj o to, aby náš jazyk žil a prekvital. Nedávno prišli aj odišli s kazítkom, teraz prepašovali šmejdov do nesúvisiaceho zákona. Z pohľadu jazyka je však zaujímavé, že sa slovo používa bez váhania aj bez úvodzoviek. Používať sa bude aj ďalej, pretože na rozdiel od slovesa „šmejdit“ preň jednoslovný ekvivalent nemáme.
Teoreticky nás to trápiť nemusí, lebo jeho úplná neprítomnosť v slovníku neznamená, že nie je spisovné, ale že nie je vôbec. To je však len procesná výhovorka a vzhľadom na rozmach jeho používania a na našu ochotu prijímať bohemizmy do spisovnej vrstvy jazyka mu veštím lexikografické zachytenie s príznakom nespisovný či subštandardný, plus radu, aby sme v spisovných textoch používali výrazy podliak a ničomník.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
