Visolajský z permanentného krízového štábu: S nápadom „blackoutu“ prišiel premiér

Petra Visolajského oslovil Igor Matovič, aby sa stal členom permanentného krízového štábu a pomáhal mu zvládnuť situáciu s koronavírusom. Dostal aj ponuku stať sa štátnym tajomníkom na ministerstve zdravotníctva, tú odmietol.

„Nech vyjadrenia premiéra vyzerajú akokoľvek, musíme si všetci uvedomiť, v akom ťažkom rozpoložení je človek, ktorému je jasné, že jeho rozhodnutie o krajine bude znamenať zvýšené úmrtia,“ povedal o premiérovi.

V rozhovore ešte Visolajský hovorí:

• že základom akéhokoľvek postupu je pripraviť nemocnice,
• že musí fungovať ekonomika, inak nebude fungovať ani zdravotníctvo,
• kedy budú nemocnice pripravené a kde sú na tom dnes najlepšie,
• prečo nie je vhodná povinná karanténa pre seniorov.

Ako funguje permanentný krízový štáb?

Minulý pondelok v noci ma poprosil premiér, či by som nemohol byť súčasťou permanentného krízového štábu. Vzhľadom na situáciu na Slovensku som nemohol odmietnuť. V permanentnom krízovom štábe som oficiálne vedený v pozícii poradcu premiéra. Sú tam profesor Krčméry, pán Škodný a pán Mistrík. Úlohou permanentného krízového štábu na úrade vlády je koordinovať krízové štáby jednotlivých ministerstiev a je to aj istý poradný orgán premiéra. Každé ministerstvo má svoj krízový štáb, my ich koordinujeme medzi sebou, aby to fungovalo.

Aké sú vaše kompetencie?

Sme poradný hlas premiéra. Niektoré veci musíme rozhodovať, najmä keď ide o koordináciu, iné konzultujeme s odborníkmi. Napríklad vznikla situácia, že sa vrátili Rómovia do osady zo zahraničia, z rizikovej krajiny. Je to pomerne náročná situácia, nemôžete dodržať domácu karanténu v rómskej osade, lebo sú tam katastrofálne podmienky. Kontaktovali sme ministerstvo obrany a vnútra, aby zaistili rizikových obyvateľov osady a ich kontakty, prekonzultovali sme postup s hygienikom, epidemiológmi. Rizikoví ľudia boli prevezení do karanténnej nemocnice, kde sa o nich staral lekár, ktorého zabezpečilo ministerstvo zdravotníctva.

Koľko hodín strávite na rokovaniach na štábe? 

Nie je tam pracovný čas. Pracujeme od rána do večera, niekedy rokujeme na krízovom štábe vlády do polnoci. Je to naozaj na plný úväzok. Ako prvé sme riešili ochranné prostriedky. Keď sme nastúpili, tak sme v zásobách mali stav nula. V prvé dni sme museli z ministerstva vnútra vybaviť požičanie ochranných prostriedkov pre nemocnice, ktoré mali nakazených pacientov, aby boli lekári chránení. Jednou z ďalších úloh bolo nastaviť proces nákupu ochranných prostriedkov pre zdravotníkov, ale aj pre ostatné ministerstvá.

Stíhate ešte svoje zamestnanie lekára? 

Oficiálne ako nemocničný lekár patrím do núdzového stavu, prostredníctvom toho ma preradili a určili mi pracovné miesto na úrade vlády. Samozrejme, som v kontakte s lekármi. Aj teraz sme mali videohovor so všetkými predsedami Lekárskeho odborového združenia nemocníc, čo je teraz obrovská výhoda. Nemocnice dokážeme cez lekárske odbory jednoducho zosieťovať. Aj vláde a ministerstvu sme ako lekári navrhli súbor opatrení, čo by sa malo spraviť v nemocniciach. Máme aj medzinárodné kontakty, napríklad na talianskych, španielskych a anglických lekárov, nepriamo aj na čínskych. Vieme sa preto poučiť z chýb, ktoré urobili iné krajiny, a vieme dôležité informácie preniesť na Slovensko. Nemocnice, kde riaditeľstvo komunikuje v tejto kríze s lekármi, sú momentálne najlepšie pripravené, napríklad Košice.

Košice majú vyčlenený pavilón ako červenú časť nemocnice. Minister zdravotníctva hovoril aj o Kramároch a možno o jednom pavilóne v Ružinove, vyčlenené priestory pre pacientov s COVID-19 má aj Martin. Stačí mať tri nemocnice – jednu na západe, druhú v strede a tretiu na východe – alebo by sme ich mali mať viac? 

Ideálny stav je, aby sme mali vyčlenené niektoré nemocnice len na COVID-19. Tam, kde sa to nedá, je potrebné vyčleniť v nemocnici aspoň jeden pavilón. Určite nie je dobré mať na jednom oddelení rozdelené lôžka na covidové a necovidové. To je nesprávne a veľmi rizikové riešenie. O tom, či sú tri nemocnice dosť alebo nie, teraz diskutujeme, vyhodnocujeme to na počtoch a matematických analýzach. Zohľadňujú sa aj počty a geografické údaje, takže to je ďalšia z našich centrálnych úloh. Je dobré mať vyčlenenú jednu detskú nemocnicu, lebo aj takí pacienti budú, a ich treba izolovať, aj keď tam budú ležať s inou diagnózou. Takáto detská nemocnica by takisto mohla byť na Kramároch. Ako o COVID nemocnici sa uvažuje aj o Ružomberku.

Minister spomínal aj nemocnicu Nitra Zobor. Aj o tej sa uvažuje?

Tieto definitívne rozhodnutia budú na ministerstve. Táto nemocnica má celkom dobré predpoklady, aby bola červenou nemocnicou. Problém je, že sú tam koncentrovaní aj onkologickí pacienti s nádormi na pľúcach, čo je limitujúce. Aj to sa dá riešiť, myslím, že sa ešte definitívne nerozhodlo.

Premiér Matovič začal v utorok hovoriť o „blackoute“. Preberal to s vami na krízovom štábe?

Toto je úplne nová situácia, s ktorou sa svet ešte nestretol. Je to nový vírus, nevieme, ako sa bude správať v danej populácii, nevieme, ako prebieha šírenie ochorenia na konkrétnej populácii, pretože iné to je v Rakúsku, v severnom Taliansku a podobne. Krajiny majú rôzne scenáre, je aj veľmi zložité prebrať postup inej krajiny, lebo ani ten nemusí fungovať inde. V takejto situácii je najdôležitejšie, že akýkoľvek scenár si vyberieme, môžeme ho uskutočniť až vtedy, keď budeme mať pripravené nemocnice. To je alfa a omega v boji s touto epidémiou. Potom si môžeme vyberať scenár.

Premiér hovoril o vypnutí krajiny a o tom, že na Slovensku bude možno až päťtisíc mŕtvych, čo sú silné vyjadrenia. Rozprával s vami predtým – ako so svojimi poradcami? Vy by ste boli za takéto riešenie?

Samozrejme, že sme sa o tom rozprávali. Sme tam ako poradcovia a rozhodnutie je na ňom. Má politickú zodpovednosť za krajinu. Môžeme mu povedať svoje názory. Po tejto debate sme sa rozišli s tým, že si k tomu ešte sadneme, a mali by sme sa porozprávať so širšou odbornou verejnosťou. Sú tu pohľady medicínske, ale v krajine musí fungovať aj ekonomika. Ak nebude fungovať ekonomika, tak nebudeme mať ani na zdravotníctvo. Toto všetko treba zohľadniť v rozmýšľaní. Aj modely, ktoré vyzerajú najrozumnejšie, budú nakoniec len experimentom. V každom prípade, nech vyjadrenia premiéra vyzerajú akokoľvek, všetci si musíme uvedomiť, v akom ťažkom rozpoložení je človek, ktorému je jasné, že jeho rozhodnutie o krajine bude znamenať zvýšené úmrtia. Toto si málo ľudí, vrátane novinárov, uvedomuje, čo musí dnes premiér sám v sebe prežívať.

Vláda pristúpila na uvoľnenie určitých opatrení, napríklad otvorila nejaké prevádzky a o deň nato prišla správa o vypnutí krajiny. Preto sa pýtam, či toto bolo s vami prediskutované.

S týmto nápadom prišiel pán premiér. Hovorili sme o tom. Hovoril, že to konzultoval s niektorými ľuďmi, ale neviem, s kým presne. Zhodli sme sa však, že základom akéhokoľvek postupu je, že si musíme pripraviť nemocnice. S takzvaným vypnutím krajiny je problém vo viacerých premenných, ktoré nevieme celkom ovplyvniť. Napríklad sú to osady marginalizovaných skupín. Je tam veľká koncentrácia ľudí, slabé hygienické návyky. Faktor šírenia je tam nevypočítateľný. Ani nevieme povedať, ako by sa títo ľudia správali, keby tam nákaza vypukla. Ak by tam vznikla panika, je tu riziko, že sa rozpŕchnu po krajine. Druhá vec je, že neviete odhadnúť ani správanie bežnej populácie, vidíme, aké sú už nepokoje v Taliansku. Nie je samozrejmá vec, ako disciplinovane sa dnes Slováci správajú. Ak by sme chceli uvažovať o blackoute, musíme zvážiť viacero rizikových vecí, a aj ekonomických.

V akom stave sú dnes nemocnice? Vo štvrtok bolo 120 ľudí v nemocniciach, traja na JIS, jeden v kritickom stave. Sú nemocnice pripravené na to, ak začne rásť počet pacientov?

Na ministerstvo prišli noví ľudia, lebo sa zmenila vláda. To sťažuje aj prípravy. Všetci si uvedomujú, že nemajú sto dní na zabehnutie, ako to bývalo po voľbách zvykom. Na ministerstvách vidieť snahu zvládnuť koronavírus. Vidieť ich aktivitu. Počas auditov sme zistili počet lôžok, ventilátorov a personálu. Bol tam veľký neporiadok v dátach o nemocniciach, hlavne neštátnych. Nie je to rýchly proces – zisťujeme dáta, počas toho prebieha zmena nemocníc a záleží aj na samotných nemocniciach, komu sa to ako darí.

Ak by teraz stúpol počet pacientov s COVID-19, ktorí potrebujú nemocničné lôžka, o desať či pätnásť percent, vedeli by sme to zvládnuť? Pri akom počte by už nemocnice mali problém?

Ťažko povedať. Chápem, že ľudia sú teraz hladní po nejakých číslach, v tejto situácii však neplatia exaktné čísla. Vírus je biologický faktor, ktorý sa môže meniť v čase. Už len priebeh v Číne a Taliansku bol rozličný. Nebolo by preto veľmi zodpovedné, ak by som nejaké čísla hovoril. Nik ich dnes nevie presne vyrátať. Ale vzhľadom na správanie obyvateľov u nás to vyzerá pomerne dobre, hoci naša ekonomika výrazne krváca.

Premiér Matovič hovoril, že sa blížime ku krivke, keď nám začnú pribúdať úmrtia. Odhadol, že môže byť päťtisíc obetí. Je toto číslo reálne? Pracujete s tým aj na permanentnom krízovom štábe? 

Všetko sú to len odhady. Záleží na tom, ako sa to bude vyvíjať. Je ťažké povedať, ako to dopadne, lebo to nevieme. Je isté, že vírus určite spôsobí nejaké úmrtia. Musíme urobiť všetko pre to, aby ich bolo čo najmenej.

Podľa medzinárodných štatistík máme jednu obeť: ide o muža z bojnickej nemocnice, ktorá ho prepustila so zápalom pľúc domov. Tento pacient nakoniec zomrel na druhý deň. Ako hodnotíte postup bojnickej nemocnice? 

Ten pacient mal negatívny výsledok testu.

Minister zdravotníctva hovoril, že mal najskôr jeden test, ktorý bol pozitívny, potom mu urobili ďalší, ktorý bol údajne negatívny. Mal však zápal pľúc a aj napriek tomu ho prepustili do domáceho ošetrenia. 

Neviem posúdiť, aký to bol zápal pľúc, pretože pri infekcii koronavírusom má pacient zápal pľúc, ktorý je podľa CT veľmi špecifický. Teda na CT vyšetrení vidieť, že je to koronavírus, a je to dokonca presnejšie vyšetrenie ako ster. Neviem, aký tam bol výsledok. Samozrejme, platí, že títo pacienti majú rôzny priebeh a aj v zahraničí je normálny a bezpečný postup, že ak je pacient v dobrom stave, je prepustený domov. Aj dnes, keď máme nejakého pacienta potvrdeného na koronavírus a je v dobrom stave, bez vážnych príznakov ako dýchavičnosť, je v domácej karanténe. Nepotrebuje hospitalizáciu.

Aj minister zdravotníctva postup nemocnice kritizoval s tým, že ľudí so zápalom pľúc by nemali prepúšťať do domácej starostlivosti.

Pán minister má asi viac informácií o pacientovi ako ja. Na základe toho, čo som počul v médiách, neviem posúdiť rozhodnutie. Ale s bežným zápalom pľúc mimo COVID-19 sa bežne posielajú pacienti do domácej liečby, ak to stav pacienta umožňuje.

Ako by sa mohli opatrenia sprísniť počas Veľkej noci?

Je veľmi žiaduce, aby sme takzvaný sociálny dištanc, aký máme dnes, udržali aj počas sviatkov. Na zamyslenie je, že už počas karantény stúpol počet ľudí prepravených vlakmi. Stále sú aktivity ľudí, ktoré môžeme ešte riešiť, aby sme znižovali riziko nákazy. Kľúčové je, aby sme čo najviac ochránili ľudí nad 65 rokov, čo je najrizikovejšia skupina. V tomto nikdy nie je opatrnosti dosť, lebo títo ľudia sú ohrození na životoch. Musíme ich vedieť a chcieť chrániť. Aj cez tieto sviatky sa musíme všetci obetovať a obmedziť cestovanie.

Ak hovoríme o rizikových skupinách, boli by ste za to, aby seniori nad 65 rokov a iné rizikové skupiny mali nariadenú karanténu?

Nedá sa to takto jednoducho povedať. Pre seniorov je prechádzka v lese alebo po ulici mimo kolektívov, na slnku, dôležitá aj pre imunitu a pre psychické aj fyzické zdravie. Už teraz máme ľudí, psychiatrických pacientov, ktorým prísne opatrenia spôsobujú dekompenzáciu. Čiže ak veľmi izolujeme starých ľudí, tak v konečnom dôsledku im to nemusí pomôcť. Budú mať strach a nebudú riešiť svoje iné zdravotné problémy – to sa takisto môže negatívne prejaviť na ich zdraví. Treba byť rozvážny a nájsť šalamúnske riešenie, aby karanténa neublížila a aby zároveň boli najviac chránení.

Minister hospodárstva Richard Sulík je za zjemnenie opatrení – aby sa napríklad otvorili ďalšie prevádzky. Viete si v dnešnej situácii predstaviť takéto uvoľnenie?

O uvoľňovaní ekonomiky sa môžeme rozprávať až po tom, keď budú nachystané nemocnice. Po nachystaní nemocníc môžeme a musíme nájsť vyvážený stav, kde budeme opatrenia uvoľňovať a sprísňovať do takej miery, aby naše nemocnice neprekročili svoje kapacity. Tak by sme mohli pomôcť všetkým pacientom a zároveň by ľudia toľko netrpeli ekonomicky. To sa javí ako jediná možnosť, ako túto pandémiu zvládnuť.

Kedy by mohli byť pripravené?

Snažíme sa, aby to bolo čo najskôr, ale nedá sa povedať, či to bude utorok, štvrtok alebo nejaký konkrétny dátum. Viem, že by to ľudia radi počuli. Ale toto sú veci, ktoré nikto predtým nerobil a nechystal. Treba nachystať personál, ktorý nemáme. Nejde len o nakúpenie ventilátorov, o ktorých sa v médiách stále hovorí. Ale musia sa zabezpečiť kompletne lôžka: od 2-eurovej močovej hadičky až po 20-tisícový ventilátor – ide o kompletné zabezpečenie lôžok, priestoru, techniky a aj personálu. A to sú sanitári, laboranti, sestry aj lekár z ARO a pod ním lekári z iných oddelení, lebo lekárov s odbornosťou na ARO máme málo. Na ARO sa musia prísť zaučiť iní lekári, aby dokázali vykonávať pokyny áristov.

To je úloha na týždne či mesiace?

Ťažko povedať. Tlačíme na to aj na krízovom štábe. Sedeli sme s ministrom dlho do noci a riešime, čo nás čaká, ako treba meniť nemocnice. Rieši sa to takmer denne, minister hovorí s riaditeľmi nemocníc, diskutujeme s nimi, rozbehli sa nákupy, výroba, robíme na tom, aby to bolo čo najskôr.

Nespochybňujem to, ale zaujíma ma váš časový odhad.

Ťažko sa to odhaduje v dnešnej situácii. Lebo keď vznikne epidémia niekde na Haiti alebo v Afrike, celý svet tam pošle lietadlá s pomocou a zdravotníkmi. Teraz máme pandémiu na celom svete a zdravotné pomôcky a zdravotníci chýbajú v Spojených štátoch, v Nemecku, Španielsku a všetci nakupujú od striekačiek až po ochranné pomôcky. Prípravu nemocníc nám to výrazne sťaží, lebo niektoré procesy sa výrazne predlžujú aj preto, že neviete nakúpiť tovar.

Na čom to vidieť najviac?

Teraz na ochranných pomôckach. Väčšina z nich sa vyrába v Číne, európski výrobcovia takmer nie sú. Ak to niekto v Európe vyrába, tak si to krajina chráni a zakáže vývoz. Veľmi dlho trvá, kým vybavíte povolenia na medzinárodné lety, ktoré sú teraz výrazne obmedzené. Stane sa, že máte dohodnutú objednávku od výrobcu, že vám prostriedky dodá, a kým vybavíte povolenia a lietadlo, už to predajú druhej krajine, ktorá to preplatila. Zažili sme, keď v Taliansku zomieralo 600 ľudí denne, mali dohodnutý nákup ochranných pomôcok, ale iná krajina to preplatila a Taliani ich nedostali.

Sú ochranné pomôcky najväčší problém, ktorý riešite?

Je to veľký problém. Musíme personál chrániť, lebo ak ho neuchránime v nemocniciach, nebude môcť potom pomáhať. Je priorita, aby lekári, sestry a ostatný zdravotnícky personál v nemocniciach boli chránení. Oni tam majú už pacientov a nemôžeme dovoliť, aby lekár ochorel alebo bol šíriteľ infekcie a nakazil iných pacientov. Je veľký problém zohnať pomôcky, a ak ich nezačneme vyrábať na Slovensku, bude to problém ešte väčší.

Sú dnes ochranné pomôcky najväčšou prioritou permanentného krízového štábu?

Áno, aj pomôcky. Ďalšou prioritou bolo aj rozbehnutie testovania, čo sa pánovi Mistríkovi darí.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí presadil materiál, podľa ktorého všetci zdravotníci majú dostať prácu, ak sa prihlásia. Majú byť oslovovaní aj zdravotníci, ktorí robia v zahraničí, a má sa im ponúknuť práca na Slovensku. Je najväčšia priorita štábu nakúpiť ochranné prostriedky alebo zohnať personál?

Zhodou okolností tieto dve opatrenia som na krízovom štábe navrhol ja, a k tomu aby sme vyzvali aj zdravotníkov pracujúcich v iných sférach, aby sa vrátili do našich nemocníc. Ochranné prostriedky nejako zoženieme. Nebude ich nikdy dosť, to už vieme, a aj v bohatom Nemecku pred pár dňami vyhlásili, aby ľudia darovali respirátory do nemocníc, lebo ich majú málo. V Bruseli vyhlásili, že ľudia nemajú nosiť chirurgické rúška, aby ich šetrili pre nemocnice. Je to celosvetovo vážna situácia. My máme navyše dlhoročný problém s personálom v nemocniciach a teraz sa nám to vypomstí. Ľudia jednoducho nie sú. A zaškolenie, aby lekár z ARO vedel dobre obsluhovať ventilátor a vedel sa dobre postarať o pacienta na umelej pľúcnej ventilácii, chce niekoľkoročnú prax.

Ďalší problém je, že v posledné dni sa nám objavujú ponuky pre našich lekárov, aby prišli pracovať do Nemecka, ponúkajú im výborné podmienky a vybavenie papierov a občianstva za jeden deň, aby prišli hneď do Nemecka.

Prijímajú to?

Tí, čo tu zostali a robia v našich nemocniciach, sa snažia túto krízu na Slovensku zvládnuť. Máme napríklad aj veľa lekárov a sestier, ktorí sa dobrovoľne hlásia na výpomoc na infekčné kliniky k pacientom s COVID-19. V nemocniciach vidieť odhodlanie zdravotníkov, aby sme to tu zvládli. Zatiaľ nemám informáciu, že by niekto prijal takú ponuku. Ale ponuky prichádzajú a nie je ich málo.

Koľko zdravotníkov je na Slovensku nakazených s COVID-19?

Máme ich v jednotkách, nie desiatkach. Potom máme lekárov v karanténach. Neviem o tom, že by sme mali zdravotníka vo vážnom stave. Neohrozuje to zatiaľ chod nemocníc. Musíme ich však chrániť, lebo ich máme nedostatok. Taliansku roky vyčítali, že majú veľa nemocníc, lôžok a personálu. Keby nastala taká situácia ako tam u nás, bola by to násobne väčšia katastrofa. Nemocnica v Bergame bola jedna z najlepšie vybavených nemocníc na svete.

Kde sa zdravotníci nakazili? Máme prípady, že to bolo pri práci?

Niektorí zdravotníci v zahraničí. Nemáme hlásený prípad, že by sa nakazili pri práci. Slováci naozaj pochopili riziko, začali nosiť rúška. Máme napríklad kolegov v nemocniciach v Nemecku; keď videli, čo sa deje na Slovensku, začali nosiť rúška aj tam v Nemecku, ale nemecké vedenie im povedalo, že rúška nemajú nosiť, lebo to zle vplýva na pacientov.

Predtým, ako boli u nás rúška povinné na verejnosti, sme mali podobné prípady hlásené aj zo slovenských nemocníc. Vy ste mali také informácie, že niekde zakazovali zdravotníkom rúška?

Nie. Všade na Slovensku to podľa mojich informácií pochopili.

Dostali ste ponuku od ministra zdravotníctva Mareka Krajčího na post štátneho tajomníka. Odmietli ste to, lebo ste teraz členom permanentného štábu. Keď skončíte v permanentnom štábe, je možné, že by ste sa ešte stali štátnym tajomníkom?

Ako hovoril expremiér Dzurinda, na hypotetické otázky sa neodpovedá. Budem rád, keď toto prežijem a všetci prežijeme v zdraví. Ako sa hovorí, keď si človek niečo plánuje, Pán Boh sa smeje. Teraz som sa rozhodol byť v permanentnom štábe, lebo je veľmi vážna situácia a v permanentnom štábe budem prospešnejší. Je to apolitická funkcia a to mi umožňuje viac pomôcť.

Poznali ste sa s Igorom Matovičom pred tým, ako vám to ponúkol?

Poznali sme sa dlhšie, riešili sme napríklad kauzu bielenia zdravotnej karty v Nitre aj niektoré iné kauzy. Neviem, podľa čoho sa pán premiér rozhodol, myslím, že si uvedomil, že je dôležité mať pri sebe zástupcu lekárov.