Hospodárenie s verejným majetkom v trestnoprávnej rovine

Autor je prokurátor a vysokoškolský profesor

Jednou z najpertraktovanejších tém v Slovenskej republiky je hodpodárenie s verejným majetkom. Právny poriadok oprávňuje určité subjekty hospodáriť s verejným majetkom, ktorý predstavujú najmä peniaze zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu územných samosprávnych celkov a z ďalších verejných zdrojov, dispozície s majetkovými hodnotami vo vlastníctve štátu a územných samosprávnych celkov a iným majetkom zvereným na hospodárenie, vo všeobecnosti aj s prostriedkami z európskych fondov, rôznych účelových dotácií a subvencií.

Napríklad zo záverečných správ Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (NKÚ) a ďalších zdrojov vyplývajú konkrétne skutočnosti o nehospodárnom, netransparentnom alebo protiprávnom hodpodárení kontrolovaných subjektov s verejnými majetkom. NKÚ identifikoval konkrétne prípady nehospodárneho nakladania s verejným majetkom v oblasti nevyužívania majetku štátu, vyradenia majetku z účtovníctva bez zápisu do katastra nehnuteľností, neefektívneho nakladania s pohľadávkami, predaja služobných bytov vo vlastníctve Slovenskej republiky za ceny, ktoré boli výrazne nižšie ako trhové (ministerstvo vnútra, ministerstvo obrany). Takýmto „hospodárením“ prišiel štát o majetok v odhadovanej hodnote desiatok miliónov eur.

V dôsledku tohto „hodpodárenia“, ktoré možno nazvať aj „šafárením“, má štát menej prostriedkov na plnenie svojich funkcií a ukazuje sa potreba vyvodenia zodpovednosti za protiprávne konanie zodpovednej osoby. V prípadoch protiprávneho hospodárenia s verejným majetkom vo vzťahu k jeho opatrovaniu a správe je potrebné skúmať tiež splnenie zákonných podmienok na vyvodenie trestnej zodpovednosti.

Povinnosť opatrovať alebo spravovať verejný majetok patrí medzi základné povinnosti zodpovednej osoby (najmä štatutárneho orgánu). Zákonodarca v jednotlivých predpisoch ukladá zodpovednej osobe povinnosť hospodáriť s verejným majetkom s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami právnickej osoby, v ktorej mene koná.

Orgány aplikácie práva sa stretávajú s prípadmi, v ktorých sa vedie trestné stíhanie proti obvineným zastávajúcim funkciu štatutárneho orgánu či inú funkciu práve pre protiprávne hospodárenie s verejným majetkom, a to v súvislosti so spôsobením škody na verejnom majetku (platinové sitká), prípadne s porušovaním predpisov o verejnom obstarávaní (nástenkový tender).

V prípade splnenia zákonných podmienok Trestný zákon umožňuje protiprávne hospodárenie s verejným majetkom právne kvalifikovať ako trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, sprenevery, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, prípadne zneužívania právomoci verejného činiteľa a pod. Navyše, v ostatnom období existujú podozrenia o takmer „zázračnom“ nadobudnutí majetkových hodnôt funkcionárov štátu nad rámec priznaných každoročných príjmov a príjmov ich príbuzných. V takomto prípade je potrebné skúmať aj naplnenie zákonných znakov trestného činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti.

V tejto súvislosti je potrebné zamyslieť sa nad promptným prijatím právnej úpravy umožňujúcej postihnúť zaistenie tohto majetku ešte pred obvinením konkrétnej osoby ústavne konformným spôsobom. Súčasná právna úprava sa javí ako nedostatočná.

Protiprávne hospodárenie s verejným majetkom spôsobom „z cudzieho krv netečie“ traumatizuje spoločnosť a posilňuje v nej presvedčenie o nedotknuteľnosti štátnych funkcionárov. Zákonné odhalenie, vyšetrovanie a potrestanie páchateľov tejto trestnej činnosti má odstrašujúci účinok proti tým, ktorí by tak chceli postupovať v budúcnosti. Zároveň predstavuje prostriedok získania dôvery verejnosti v orgány aplikácie práva v zmysle proklamovaného želania „padni, komu padni“.