Denník N

Koronavírus na Slovensku: Som vďačná, že my budeme mať čo jesť

Piknik pri Brekovskom hrade v okrese Humenné. Foto - TASR
Piknik pri Brekovskom hrade v okrese Humenné. Foto – TASR

Ako prežívajú naši čitatelia pandémiu? Vyberáme najzaujímavejšie príspevky z posledného týždňa. Napíšte nám, ako sa máte vy!

Prídeme o dom, auto…

Je to hrozné… Ja som na rodičovskej, manžel momentálne bez práce, keďže je stavebný robotník. Náhradu mzdy nedostane, takže každý deň je boj s pocitom, že po tom všetkom nebudeme mat nič, prídeme o dom, auto, všetko, čo sme doteraz vybojovali… Aspoň deti to našťastie berú pozitívne, lebo sme spolu.
Mirka z Humenného

Som vďačná, že my budeme mať čo jesť

Tretí týždeň sme všetci piati doma. Rytmus našich dní neurčuje práca, škola, tréningy, ale denný režim nášho ročného syna. Nikdy som toľko nevarila ako teraz. Ako rodina žijeme vôbec najintenzívnejšie, ako sme doteraz žili. Upokojuje ma to a nabíja silou. Obnovili sme hlasné čítania a šijeme rúška. Som vďačná za to, že sme spolu, že to deti tak dobre zvládajú, že máme na seba toľko času, že nikto z našich blízkych nie je chronicky chorý, že máme záhradu, kam deti môžeme vypustiť… A hlavne, že aj keď budú obmedzenia dlho trvať, nijako zásadne nás to nezasiahne a budeme mať dať deťom čo jesť – na rozdiel od mnohých iných.
Jana z Bratislavy

Akoby bola obloha zatiahnutá sivou clonou

Tu v Leviciach ľudia všetky príkazy a zákazy dodržiavajú aj nad rámec, pomáhame si, ako vieme, šijeme rúška, pomáhame si aj materiálom, napríklad maliarskymi farbami, náradím… Mnohí sú doma, a aby sme sa nezbláznili, pracujeme, upratujeme, maľujeme. Zakašľať som nepočula už týždne – chvalabohu. Privítali by sme otvorenie malých obchodov – tam je vždy malá koncentrácia ľudí, mnohé sú vonku na vzduchu a zbytočne krachujú.

Zažívame obrovský pocit neistoty, úzkostné a panické stavy, mnohí sa priznali, že denne plačú, majú depresie, stavy, že sa nemajú na čo tešiť, že aj keď svieti slnko, tak akoby bola obloha zatiahnutá sivou clonou. Každému bez rozdielu sa zmenili plány, dovolenky, životné sviatky, svadby, kultúrne podujatia, školy, sociálne kontakty – pre mnohých sú to najdôležitejšie životné hodnoty.
Marianna z Levíc

Po elektronický recept pôjdem 40 kilometrov

Dala som predpísať lieky pre svokru. Nič neobvyklé, kým vám lekár neoznámi, že si ich môžete vyzdvihnúť iba v jednej konkrétnej lekárni. Lekáreň je vedľa jeho ambulancie, 40 kilometrov od môjho domu. Načo mi je takýto elektronický recept?
Renáta z Nižného Lánca

Konečne máme čas urobiť e-shop

Som študentka a bývam s priateľom v podnájme. Brigádovala som v účtovnej firme, v ktorej som robila cestovné príkazy jednej veľkej automobilky. S príchodom COVID-19 sa pracovné cesty zrušili a ja som ostala bez práce. Priateľ je kuchár a všetci z reštaurácie dostali výpoveď. Moja rodina vlastní šesť kvetinárstiev, ktoré sú zatvorené. Samozrejme, bolo v nich mnoho rezaných kvetov, ktoré sme museli porozdávať. Keďže sme s priateľom obaja ostali doma bez práce a ja aj bez školy, tak pomáhame rodičom rozbehnúť e-shop. E-shop bol vždy otcov sen, ale bol zavalený robotou, nebyť korony, tak sa k tomu asi ani nikdy nedostane. Cez e-shop sa zabezpečia aspoň minimálne príjmy a firma to, dúfajme, ako-tak zvládne.
Simona z Púchova

Moji žiaci nemajú doma počítače ani učebnice

Pretože som učiteľka, som doma. Učím len žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, zasielam im občas úlohy cez Edupage, ale moji žiaci nemajú doma počítače ani pripojenie, takže sa k tým zadaniam asi nedostanú. Doma nemajú žiadne učebnice ani pracovné zošity. Deň trávim doma, chodím na prechádzky so psíkom, čítam, pozerám filmy, varím, robím bežné domáce práce. Veľmi mi chýba kontakt so žiakmi, s kolegami, priateľkami. A viac sa bojím, o syna, príbuzných, známych. Snažím sa to vytesniť, no nedarí sa mi to vždy.
Ivana Švecová z Bardejova

Na testy čakáme v Gabčíkove päť dní

Po dvadsiatich hodinách cesty som prišiel do karanténneho centra v Gabčíkove ako repatriant. Po príchode a ďalšej hodine čakania v stojacom autobuse nás pomaly zaregistrovali a uviedli do izieb, ktoré svoju mladosť prežili azda ešte za Chruščova. Obed sme už nedostali, večera prišla v zložení dva krajce chleba, tri kusy tlačenky, kus šalátovej uhorky, šalátu a plátok citróna. Plus dezert – Horalka. Všetok sociálny život v centre sa odohráva na balkónoch a vo facebookovej skupine Karanténa Gabčíkovo, ktorá je pre mňa v týchto dňoch zdrojom zábavy. Čakáme na testy, ktoré sa väčšinou robia po piatich – šiestich dňoch, a dúfame, že vzorky následne neznehodnotia ako včera pri tridsiatich ľuďoch. Nejako to prežijeme, ale od ideálu to má ďaleko.
Martin z Pezinka

Po večerníčku sa začína druhá zmena

Obaja s manželom sme na nútenom home office s dvoma malými škôlkarmi. OČR si vziať nemôžeme, pretože prácu za nás nik neurobí.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

  • 1511 (+2) nakazených | 1307 (+6) vyliečených | 28 úmrtí (+0) | 159 059 testov (+645) – stav k nedeli 24. 5.
  • kĺzavý medián je na hodnote 1
  • do ôsmich krajín budú môcť Slováci ísť od stredy bez karantény na 48 hodín
  • všetky vnútorné športoviská budú otvorené až od 3. júna
  • v lete podľa Matoviča zrejme bude možné cestovať aj do zahraničia
  • so zákazom nedeľného predaja súhlasia takmer tri štvrtiny ľudí

Slovensko

Teraz najčítanejšie