Zoológ: Netopiere sa s vírusmi naučili žiť, ale netreba sa ich báť. Ani do vlasov sa nezamotávajú
Netopiere sú pôvodnými hostiteľmi koronavírusu, ktorý cez doposiaľ neznámy zvierací medzičlánok „preskočil“ na človeka a šíri sa po celej zemeguli. Nadchádza čas, kedy sa prebúdzajú zo zimného spánku.
„Nie je dôvod sa ich báť. Ak nájdete malátného netopiera, nesiahajte na neho,“ hovorí v rozhovore pre český Deník N odborník Antonín Reiter. Všetky druhy v Česku a na Slovensku sú chránené, väčším rizikom je človek pre netopiera než netopier pre človeka.
O netopieroch sa hovorí, že sú rezervoáre patogénov. Zoológovia však zdôrazňujú, že pri bežnom stretnutí sa niet čoho báť. Vy s nimi bývate v tesnom kontakte, báli ste sa niekedy infekcie?
Ak sa živíte ako zoológ v teréne, musíte mať stále na pamäti, že takáto práca nie je úplne bez rizika. Začínal som s výskumom hlodavcov, potom som prešiel k netopierom, rezervoáre patogénov sú netopiere aj hlodavce.
Keď s nimi človek pracuje, počíta s tým, že s vírusmi a baktériami do kontaktu príde, musí sa podľa toho racionálne správať. Rukavice, hygiena, opatrnosť. Ale keď ste zoológ, je vám jasné, že k nákaze zo zvieraťa na človeka dôjsť môže. Avšak šírenie medzi ľuďmi, to je iný príbeh, oveľa vzácnejší a nepravdepodobný.
Pokiaľ však nad vami niekde občas preletí netopier alebo sa na krátko dostanete do ich úkrytu, či už v jaskyni, alebo v nejakej ľudskej stavbe, nehrozí vám takmer žiadne nebezpečenstvo. Hoci, svet nie je bez rizík. Takisto sa môžete v jaskyni pošmyknúť a zlomiť si nohu.
Ale aj tak, nezaznamenali ste už nejaké obavy medzi ľuďmi? Strach nemusí mať racionálne jadro.
Zatiaľ nie, ale som členom Českej spoločnosti pre ochranu netopierov a už vo februári sme sa bavili o tom, že ak príde k šíreniu koronavírusovej infekcie, ľudia sa budú pýtať.
Netopiere sa začnú pomaly prebúdzať. Trebárs raniaky hrdzavé, ktoré bežne zimujú v mestách, budeme vídať, ako ešte malátne posedávajú mimo svojich úkrytov. Nedotýkajte sa ich, nechajte ich tak, nepredstavujú pre nás žiadne riziko.
Netopiere sú tu oveľa dlhšie ako ľudia, vo vzájomnom kontakte žijeme dlhodobo a v mieri. Ak nájdete chorého alebo zraneného netopiera, nie je dobrý nápad sa ho dotýkať a nechať sa uhryznúť. Ak máte pocit, že je potrebné ho zachrániť, potom je najlepšie zavolať odborníkovi o radu a manipulovať so zvieraťom v rukaviciach.
Aké mýty o netopieroch sú medzi ľuďmi rozšírené?
Pripadá mi to neuveriteľné, ale dodnes sa s tou poverou stretávame – zamotávanie netopierov do vlasov. Mne sa to teda nikdy nestalo. Prisahám! (Smeje sa a gestom upozorní na svoju holú hlavu.)
Preventívne opatrenie!
Ale vážne. Mám veľa kolegov, ktorí majú na rozdiel odo mňa dlhé vlajúce vlasy aj fúzy a nikdy sa nič také nikomu z nich nestalo. Dokonca sme urobili aj viacero experimentov s netopiermi v teréne, ale žiaden sa nepodaril. Môže sa stať, že na človeka netopier v nejakom stiesnenom priestore sadne, ale do vlasov sa vám nezamotá.
K netopierom asi historicky trochu patrí pocit tajomna, neznáma. Ale zatiaľ čo v Číne ho vnímali ako posla niečoho pozitívneho, v európskom stredoveku bol spojený s čarodejníctvom a diablom. Ale dnes už mám z rôznych stretnutí a prednášok pocit, že ich ľudia vnímajú pozitívne.
Dosť ľudí sa ich štíti a predstava, že im prelietavajú nad hlavou, ich desí.
To je pravda, ale štítiť sa niečoho, nerovná sa mať z toho reálny strach. Keď ukazujeme netopiera, ktorý kvôli nejakému zraneniu žije v zajatí, stretávam sa skôr s tým, že ľudia si na neho chcú siahnuť, pomaznať sa s ním.
Dajú sa skrotiť?
Zdráham sa použiť slovo skrotiť. Zranený netopier si zvykne na starostlivosť, naučí sa žrať z misky, naučí sa na spolužitie s ošetrovateľom, reaguje na jeho pohyb, zvykne si na nejaké rituály, ale domáceho maznáčika z neho
