Obozretne s eurovalom
Na Slovensku poznáme bolestivé reformy, ale robili ich vlády, ktorým sme dali demokratický mandát a ktoré bolo možné potrestať.
Autor je profesor na Katedre politológie FiF UK
Koronakríza priniesla bezprecedentné pády ekonomík v EÚ i inde vo svete. Inštitúcie Únie i vlády členských štátov sa snažia o záchranu ťažko zasiahnutých hospodárstiev. Jednou z inštitúcií, ktorá je v tejto súvislosti k dispozícii, je Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) – u nás ľudovo známy ako „euroval“.
Šéf ESM Klaus Regling, spolková kancelárka Angela Merkelová i naša bývalá premiérka profesorka Radičová argumentujú, že teraz nie je čas na vytváranie nových inštitúcií a na opätovné naštartovanie hospodárstiev v EÚ je potrebné využiť nástroje, ktoré už máme – teda napríklad ESM s úverovým rámcom 410 miliárd eur, ktoré môžeme využiť na úvery do výšky 2 percent HDP. S tým sa dá súhlasiť. No pri ďalšom rozhodovaní o miere a spôsobe využitia ESM treba vnímať charakter tejto organizácie a postupovať obozretne.
ESM nie je súčasťou EÚ
ESM vznikol v krízových podmienkach rokov 2010 – 2012 takpovediac „za pochodu“ a pod tlakom hroziaceho kolapsu eurozóny. Bol inovatívnym riešením v situácii, keď sa členské štáty nevedeli dohodnúť na tom, ako spoločne postupovať a akú existujúcu inštitúciu či kombináciu inštitúcií využiť na záchranu spoločnej meny a svojich finančných sektorov. ESM bol vytvorený mimo zmluvného základu EÚ. Je to samostatná medzinárodná organizácia so sídlom v Luxemburgu. Teda ESM nepodlieha štandardným typom politickej či administratívnej zúčtovateľnosti bežnej v inštitúciách EÚ, pretože nie je inštitúciou EÚ.
Rozhodujú ministri financií eurozóny
O rozhodnutiach v ESM (teda napríklad o podmienkach záchranných balíčkov pre krajiny) rozhoduje Rada guvernérov zložená z ministrov financií eurozóny. To je v zásade výhodné z pohľadu SR, pretože náš minister financií sedí pri stole. Lenže tento stôl je za zatvorenými dverami a ako občania toho príliš o charaktere a procese rozhodnutí nevieme.
