Odkaz MMŠ: O vplyve španielskej chrípky na americkú ekonomiku pred sto rokmi a o poučení pre dnešok
Prísne opatrenia znižujú krivku šírenia epidémie a súčasne zmenšujú negatívny dosah na ekonomiku.
Španielska chrípka, ktorá vypukla pred sto rokmi a padli jej za obeť desiatky miliónov ľudí, ničila podobne ako dnešná epidémia aj ekonomiku. A aj vtedy na ňu štáty a regióny reagovali rôzne. Traja analytici sa podujali preskúmať vzťah medzi prísnosťou karantény a ekonomickou devastáciou počas španielskej chrípky a po nej v USA. A zistili zaujímavú vec: americké mestá, ktoré zaviedli prísnejšie opatrenia, mali v konečnom dôsledku po opadnutí epidémie vyšší ekonomický rast ako mestá, ktorých opatrenia buď boli miernejšie, alebo prišli neskoro.
Mestá, ktoré reagovali neskoro, boli chrípkou zasiahnuté tvrdšie a trpeli recesiou často až do roku 1923, teda tri roky po opadnutí epidémie, kým mestá, ktoré reagovali včas, sa ekonomicky zotavili už v roku 1920.
Karanténa mala podobný charakter ako dnes: zavreté školy, zákaz verejných zhromaždení a podobne (autori však nepíšu o úplnom „blackoute“, ktorý navrhuje Igor Matovič, lebo nič také vtedy nikto nezaviedol). Autori porovnávali rôzne dáta, napríklad úmrtnosť a ekonomický výkon pred vypuknutím chrípky a po nej a podobne.
Rovnako ako dnes, aj vtedy existovala súvislosť medzi razanciou epidémie a poklesom lokálnej ekonomiky, v niektorých amerických štátoch až o 18 percent. Aj vtedy súvisel pokles ekonomiky s pádom dopytu aj ponuky a úbytkom pracovných síl, lebo ľudia sedeli doma.
Zaujímavé však je, že hoci