Denník N

Predseda združenia mladých Rómov: Slovenské vlády dali COVID-19 nový rozmer – farbu

Ivan Mako. Foto N – Daniel Vražda
Ivan Mako. Foto N – Daniel Vražda

Obyčajný človek vníma armádu v rómskych osadách a vrtuľník nad hlavami ako hrozbu, ktorá sa šíri práve odtiaľ, hovorí člen poradného orgánu vlády pre národnostné menšiny Ivan Mako.

V roku 2014 založil vo Valaskej pri Podbrezovej práčovňu a žehliareň, kde zamestnáva desiatky ľudí zo znevýhodneného prostredia. Po „príchode“ koronavírusu zo dňa na deň preorientoval sociálny podnik na krajčírsku dielňu, ktorá šije 500 až 700 rúšok denne aj pre Banskobystrický samosprávny kraj.

„Robíme, čo môžeme. Napríklad do Gelnice sme poslali 150 rúšok. Opýtali sme sa primátora, či potrebuje detské, alebo pre dospelých. Povedal, že 100 detských a zvyšok dospeláckych. Ušili sme, zabalili, poslali. To isté sme urobili pre komunitné centrá,“ hovorí Ivan Mako.

Keď sa dnes pozeráte na opatrenia v súvislosti s rómskou komunitou a COVID-19, čo vám napadne ako prvé?

Situácia je veľmi zložitá v celej spoločnosti a ešte horšia, pokiaľ ide o rómsku komunitu. Myslím si, že v spoločnosti prevláda v čase koronavírusu úplne zbytočné akcentovanie etnického rozdelenia na Rómov a nerómov. Mali by sme sa baviť o riešení chudobných skupín a lokalít – bezdomovcov, segregovaných komunít a podobne, nie o etnickom probléme. Obávam sa, že práve to pridáva vírusu COVID-19 ďalší rozmer, ktorý ešte viac prehlbuje už existujúcu stigmatizáciu Rómov.

Obávate sa, že ak by sa niečo prihodilo v súvislosti s koronavírusom, spoločnosť by vinu pripísala Rómom?

Môže sa objaviť a už sa aj objavuje naratív, že Rómovia, ktorí sa vrátili zo zahraničia, môžu za to, že na Slovensku je koronavírus. Bolo by a je veľmi nebezpečné, keby sa spoločenský diskurz dostal do tejto roviny, pretože nielen Rómovia sa vrátili zo zahraničia, a príčin rozšírenia COVID-19 je oveľa, oveľa viac.

Rozumieme tomu správne, že podľa vás je komunikovanie témy korona a Rómovia zo strany vlád a spoločenských elít zjednodušené a nebezpečné?

Áno, myslím si, že spôsob, ktorým vlády túto tému komunikovali, dáva koronavírusu farbu a etnicitu. Hovoria zásadne o potrebe riešiť rómske lokality. Prečo neriešime problémové chudobné lokality, či už rómske, maďarské, slovenské, rusínske, akékoľvek?

Možno je to preto, že najchudobnejšie lokality s nízkym štandardom sú prevažne rómske.

Domnievam sa, že sú aj problémové lokality, kde žijú Slováci.

Povedal som najchudobnejšie a prevažne.

Bavíme sa o koronavíruse na občianskom princípe alebo na etnickom? Toto je veľmi dôležité. Som za to, že problém treba riešiť, ale prečo COVID-19 nekomunikujeme tak, že ideme riešiť problém s vírusom, a je úplne jedno kde. Už som to povedal, keď zdôrazňujeme hrozbu z rómskych osád, dávame koronavírusu farbu. Obyčajný človek vníma armádu v rómskych osadách, vrtuľník nad hlavami ako hrozbu, ktorá sa šíri práve odtiaľ.

Problematický je teda spôsob komunikácie?

Mal by byť citlivejší. Okrem toho by sme sa mali pozerať nielen nato, čo je dnes, ale čo bude potom.

V akom zmysle?

Napríklad, ak v nejakej lokalite nájdu chorých ľudí. Vieme, že dnes je najväčšie ohnisko ochorenia Bratislava. Keď

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

  • 1511 (+2) nakazených | 1307 (+6) vyliečených | 28 úmrtí (+0) | 159 059 testov (+645) – stav k nedeli 24. 5.
  • kĺzavý medián je na hodnote 1
  • do ôsmich krajín budú môcť Slováci ísť od stredy bez karantény na 48 hodín
  • všetky vnútorné športoviská budú otvorené až od 3. júna
  • v lete podľa Matoviča zrejme bude možné cestovať aj do zahraničia
  • so zákazom nedeľného predaja súhlasia takmer tri štvrtiny ľudí

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie