Pandémia ukázala, že sme pripravení len na dobré počasie
Každá krajina si dnes bude musieť premyslieť, či je dostatočne pružná, čo sa týka fyzických zásob, súdržnosti inštitúcií i tréningu, ktoré sú v núdzových situáciách nevyhnutné.
Autor je britský novinár a spisovateľ
Úlohou štátu je manažovať riziká, ktoré by sme sami nezvládli. Tými základnými sú ochrana pred zločinom a vonkajšiu agresiou, ale ako si uvedomujeme práve v týchto dňoch, je tu aj otázka verejného zdravia.
Jedným z efektov súčasnej pandémie je, že sa antivakcinační blázni, homeopati a štát nenávidiaci libertariáni dostali na okraj záujmu. Nič nie je lepšie ako núdzová situácia, aby pripomenula ľuďom význam kolektívnej bezpečnosti. Ale je tu ešte aj hlbší efekt: táto situácia nás núti premyslieť si, čo máme na mysli pod pojmom bezpečnosť a kto by ju mal poskytovať.
Prvým inštinktom v čase krízy je, že sa uchýlime k tomu, čo poznáme: k národným vládam a k osobným kontaktom. Lenže tieto inštitúcie sú nedostatočné. Veľké hrozby si vyžadujú kolektívne činy. Po počiatočnom uchýlení sa k národnej odpovedi máme možnosť vidieť, že sa začínajú hýbať aj EÚ a NATO. Iné multilaterálne organizácie, zvlášť Svetovú zdravotnícku organizáciu, obklopujú otázniky. Ako minulý mesiac informoval týždenník Economist, Taiwan varoval WHO pred šírením vírusu už koncom decembra, ale zdravotnícka organizácia OSN je pod veľkým vplyvom komunistického režimu v Pekingu, ktorý trvá na tom, aby sa k druhému čínskeho štátu správala ako k vyvrheľovi. A tak varovaniu škandálnym spôsobom nikto nevenoval pozornosť.
Jedným z dôležitých výsledkov súčasnej krízy tak bude väčší dôraz na kompetenciu.
